Skúsenosti z Austrálie

Jednou zo študijných skupín, stretávajúcich sa po celom svete, je aj skupinka v austrálskom Queenslande, ktorá sa začala stretávať v roku 2001. V rámci študijnej skupinky neexistuje tradičná úloha učiteľa – tútor pomáha účastníkom, aby sa sústredili na danú tému.

„Každý člen si uvedomuje, že hrá dôležitú úlohu pri vytváraní študijnej skupinky a je zodpovedný za jej chod,“ vraví jedna z účastníčok kurzu v Austrálii Sue Podgerová, „Skupina pracuje na základe spoločnej dohody, a nie preto, že by som ja ako tútor všetko organizovala. Účastníci radi spievajú alebo hrajú na hudobný nástroj, rozprávajú príbehy alebo básne, aby podčiarkli to, o čom hovoria, a tak je počas štúdia veľmi živo.“ Niekedy účastníci prestanú diskutovať, aby si mohli pozorne vypočuť báseň či modlitbu. Sue Podgerová ďalej vysveľuje: „Veľmi obľúbený je čas vyhradený tomu, keď členovia skupiny rozprávajú svoje novinky zo života.“ Napríklad počas jedného stretnutia jeden z členov hovoril o tom, ako pre účastníkov ťavích pretekov v západnom Queenslande pripravoval jedlo ako spôsob ako prakticky pomôcť ľuďom okolo seba. Ďalší hovoril o tom, ako videl stovky kengúr, keď cestoval na bahájske stretnutie. „Príbehy, ktoré sa ľuďom v živote stávajú, podporujú vzájomné porozumenie, a vďaka nim sa v skupine vytvára príjemná atmosféra,“ objasňuje Sue Podgerová.

Nevyhnutnou súčasťou študijnej skupinky je služba ľudstvu: „Prax nám to dokazuje. Nemá zmysel študovať, ak nebudeme nič robiť,“ hovorí Maxien Bradleyová. Účastníci si napríklad zvolia dobrú vlastnosť, ktorú sa budú snažiť uplatniť do ďalšieho stretnutia.

Výsledky hovoria sami za seba: Sandy Pattonová začala viesť skupinu mládeže k dobrým vlastnostiam, Frances Aventová začala chodiť na štúdium Biblie a vystupovať na koncertoch s bahájskymi piesňami.Leila Deightonová začala organizovať informačné večery o rozličných témach a Narelle Kinneally Tolstoffová recituje poéziu o duchovných témach pre rozličné obecenstvá. Maxien Bradleyová je vedúcou miestneho speváckeho zboru a za posledné tri roky získavala finančné prostriedky pre Kráľovskú leteckú lekársku službu (RFDS) tak, že na ich oblastných stretnutiach zabezpečovala občerstvenie a varila. Viacerí z účastníkov začali navštevovať ľudí zo vzdialených a od civilizácie izolovaných oblastí a pomáhať im. Štyria z účastníkov sú dnes už tútormi s vlastnými študijnými skupinkami a kvôli veľkým vzdialenostiam sa niektoré skupinky „stretávajú“ po telefóne.