Prenasledovanie bahájov v Iráne

Nie každému režimu je pohodlné náboženstvo, ktoré hlása rovnoprávnosť muiranmap450žov a žien, rovnocennosť všetkých rás a národností, ktoré sa snaží o mier a pokojné spolužitie nasledovníkov všetkých náboženstiev. V Iráne sú tieto myšlienky bahájskej viery dôvodom na kruté prenasledovanie už od počiatku jej vzniku. Za vyše 150-ročnú históriu niet núdze o príbehy o únosoch, mučení, väznení či zabíjaní bahájov pre ich náboženské presvedčenie. Pritom baháji nemajú žiadne politické ambície a nepoužívajú násilie.

„Zabiť bahája je dobrý skutok…“

V roku 1982 v iránskej dedine Rahimkhani vtrhli ozbrojení útočníci do domu Askara Muhammadiho a zastrelili ho. Keď vrahovia z miesta činu odchádzali, jeho bratovi jednoducho vysvetlili: „Bol to baháj a zabiť bahája je pre pravoverného moslima dobrý skutok.“

EPSON scanner Image

Mnohí baháji boli mučení. Telo Dr. Nasira Vafaiho, 49-ročného lekára, ktorý bol popravený 14. 6. 1981 malo hlbokú ranu na bruchu, ktorá viedla až k odrezanej nohe.

Od iránskej revolúcie v roku 1979 bolo zatknutých a uväznených takmer 1000 bahájov, vo väčšine prípadov bez súdu; z nich bolo takmer 200 popravených. Mučenie bahájov v iránskych väzniciach bolo bežné a systematické. Podľa očitých svedkov bolo cieľom mučenia prinútiť bahájov, aby sa vzdali svojej viery. Mučenie zahŕňalo sústavné bitie, bičovanie, údery po chodidlách, vytrhávanie nechtov a zubov a niekoľkodňové hladovanie. Psychologické mučenie zahŕňalo simulované popravy a mučenie, ktorému sa museli prizerať členovia rodiny a priatelia. V prípade jednej staršej panej sa jej mučeniu musela prizerať viac ako desiatka bahájov, ktorých sa tak snažili presvedčiť, aby sa vzdali bahájskej viery. Hlavu jej držali za vlasy a udierali o stenu, až kým nemala krvavé celé telo. Po dvoch rokoch bola prepustená. Najmenej 13 bahájov pravdepodobne na následky mučenia zomrelo. Boli pochovaní skôr, ako sa na nich rodiny mohli pozrieť. V roku 1980 iránski úradníci často od rodín obetí požadovali zaplatenie ceny guliek použitých pri poprave.
Mnohí baháji boli mučení. Telo Dr. Nasira Vafaiho, 49-ročného lekára, ktorý bol popravený 14. 6. 1981 malo hlbokú ranu na bruchu, ktorá viedla až k odrezanej nohe.

Obesené za vyučovanie detí v bahájskej nedeľnej škole

Mona

Muna Mahmudnizhad (17) bola jednou z 10 bahájskych žien popravených v Širáze dňa 18. júna 1983.

Desať bahájok, ktoré boli v roku 1983 zatknuté a „obvinené“ z vyučovania bahájskych detí a mládeže, bolo následne jedna po druhej obesených, pričom ostatné sa na popravu museli pozerať. Najmladšia, ktorá mala len 17 rokov, bola popravená po tom, čo videla, ako pred ňou obesili všetkých deväť žien.
Muna Mahmudnizhad (17) bola jednou z 10 bahájskych žien popravených v Širáze dňa 18. júna 1983.

V roku 2004, keď baháji upozorňovali predstaviteľov v iránskom meste Jazd na prenasledovanie príslušníkov bahájskej viery, dostali varovanie, že akékoľvek sťažnosti môžu viesť k ďalšiemu prenasledovaniu či zabíjaniu. A skutočne. O niekoľko týždňov bahájov prepadli v ich domoch, boli zbití, bahájske cintoríny boli znesvätené a jednému bahájovi podpálili obchod. Z dôkazov vyplynulo, že útoky nariadil policajný šéf, ktorý by bahájov mal teoreticky ochraňovať.

Ďalšie formy prenasledovania zahŕňajú:

• upieranie možnosti na vzdelanie
• ničenie posvätných miest spojených s históriou bahájskej viery v Iráne, aj keď sú tieto miesta národnými kultúrnymi pamiatkami, ako to bolo v prípade domu, v ktorom sa narodil zakladateľ bahájskej viery, Bahá’u’lláh
• ničenie bahájskych cintorínov
• diskriminácia na súdoch
• sociálne a ekonomické zastrašovanie, nemožnosť zamestnať sa, nevyplácanie dôchodkov, pozastavenie živnostenských listov
• konfiškácia majetku a zmrazenie podnikateľských účtov bahájov

Tieto a ďalšie udalosti neznamenajú nič menej než systematickú snahu iránskej vlády o úplné vyhladenie celej náboženskej menšiny. Ide o kultúrne čistky. Neustále monitorovanie situácie zo strany OSN je jedinou formou ochrany pre týchto ľudí. Baháji sú si vedomí toho, že takéto prenasledovanie je prejavom neporozumenia a strachu, ktorý sa objavuje s príchodom nového náboženstva vynárajúceho sa v ortodoxnej krajine. Z histórie sú známe podobné prípady – vlastne sa tak dialo v prípade vzniku všetkých veľkých svetových náboženstiev.

Čo sa týka bahájskej viery, prenasledovanie sa začalo, už keď v roku 1844 mladý muž menom Báb oznámil, že sa treba pripraviť na príchod Prisľúbeného všetkých náboženstiev. Bábovo učenie o dôležitosti vzdelania a jeho idealistické názory na spoločnosť boli natoľko odlišné od tradičných islamských predstáv, že za to v priebehu niekoľkých krátkych rokov zaplatilo 20-tisíc veriacich životom. Samotný Báb bol popravený v roku 1850. V roku 1863 sa Bábov prísľub naplnil a Bahá’u’lláh nadchol Svojich nasledovníkov učením o jednote ľudstva, o rovnoprávnosti mužov a žien či o existencii jedného Boha spoločného všetkým náboženstvám. Viera jeho nasledovníkov, bahájov, že Boh ľudstvu zjavuje náboženskú pravdu postupne prostredníctvom božích Poslov, považujú moslimovia za kacírstvo. Mnohí moslimovia v Iráne považujú učenie bahájskej viery o rovnoprávnosti mužov a žien, ako aj to, že bahájska viera nemá kňazov, za opak tradícií islamu, a preto sú odhodlaní vyhladiť túto novú vieru a potlačiť jej stúpencov. Napriek tomu sa bahájska viera rozšírila do všetkých krajín sveta a je dnes jedným z najrýchlejšie sa šíriacich náboženstiev. Prenasledovanie bahájov v Iráne sa nedeje na etnickom ani politickom princípe. Baháji v Iráne majú rovnakú národnosť ako ostatní Iránci a pochádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev obyvateľstva. Od svojich spoluobčanov sa odlišujú len svojím náboženským presvedčením.

Z histórie do súčasnosti

Neustále sa zhoršujúca situácia bahájov v súčasnosti prináša obavy.

iranleaderssmallPo viacerých výhražných telefonátoch sa v Iráne v priebehu minulého roku uskutočnilo viac ako 12 podpaľačských útokov namierených proti členom bahájskeho spoločenstva, pričom pri nich zhorelo niekoľko áut ako aj domov a ich majitelia v niektorých prípadoch ledva unikli uhoreniu. 53-ročného muža neznámi páchatelia priviazali o strom, poliali benzínom a snažili sa ho zapáliť. Iránske úrady prípady ignorujú a odmietajú sa nimi zaoberať.
Tieto útoky predstavujú výrazné zhoršenie situácie bahájskeho spoločenstva po tom, čo iránska vláda oficiálne potvrdila zatknutie šiestich vrcholných predstaviteľov najväčšej náboženskej menšiny v Iráne – bahájskej viery, ktorej stúpenci v Iráne dosahujú vyše 300-tisíc členov. Stalo sa tak po tom, čo 14. mája agenti iránskej tajnej služby uprostred noci vtrhli do ich domov.
Toto zatknutie vyvoláva ďalšie obavy zo zvyšujúceho sa prenasledovania bahájov v Iráne, pretože podobný scenár sa odohral po islamskej revolúcii v Iráne v roku 1979, keď zmizlo a bolo s vysokou pravdepodobnosťou zabitých všetkých deväť členov najvyššieho voleného orgánu bahájskej viery v Iráne, pričom po znovuzvolení tohto orgánu bolo popravených jej deväť nových členov. Následné prenasledovanie bahájov vyústilo v popravenie stoviek ďalších členov bahájskeho spoločenstva výlučne z dôvodu z ich náboženskej príslušnosti.
Kanada ako aj EÚ v stredu vyjadrili hlboké znepokojenie nad týmito zatknutiami a vyzvali Irán na ich prepustenie s odôvodnením, že podľa EÚ musí Irán „plne rešpektovať právo človeka zvoliť si akékoľvek náboženstvo …, ukončiť prenasledovanie bahájskeho spoločenstva a prepustiť zadržiavané osoby“.

Zoznam článkov v slovenských médiách na túto tému:

Článok na Aktualne.sk

Článok v SME z 10. 8. 2010

Článok v SME z 9. 8. 2010

Článok v SME zo 6. 8. 2010

Článok Karola Sudora v SME: Irán na nás používa stredoveké spôsoby mučenia

Článok na Aktualne.sk: Irán nepoľavil. Baháji ostávajú naďalej vo väzení

Článok na Aktualne.sk

Prečítajte si tiež plné znenie Vyhlásenia EU požadujúceho prepustenie väzňov

Video: Pieseň o dievčati Mone, ktorá sa stala obeťou iránskeho režimu vo veku 16 rokov (angl.)