Bahájska viera očami evanjelického kňaza

Prinášame vám prepis časti diela Rudolfa Macúcha, teológa a profesora na univerzite v Teheráne, ktorý zverejnil pod názvom Islam a kresťanstvo, Historické a kultúrno-náboženské štúdie o islame v roku 1951.  Text vám prinášame presne tak, ako bol napísaný (bez pravopisných zmien podľa nového pravopisu a s tým, že bahájska viera je označovaná ako “beháizmus” a Bábova viera ako “bábizmus”).

Rudolf Macúch

Bábizmus a beháizmus sú hnutia, ktoré vznikly na pôde ustrnulého perzského šiízmu ako reakcia proti klerikálnej klike, reprezentovanej šiítskými kňazmi, molláhmi. V beháizme prechádza do univerzálneho náboženstva, ktoré predstavuje najvyšší vrchol muslimského náboženského myslenia. Veľkorysosť beháizmu zaistila mu veľké rozšírenie, takže prenikol z Ázie aj do Ameriky, kým úzkoprsý vahhábizmus obmedzil sa len na Arábiu a jej blízke okolie.

Zakladateľom bábizmu je Mirzá Mohammed ‘Ali, muž vzdelaný aj inšpirovaný. Práve tisíc rokov po záhadnom zmiznutí posledného imáma, roku 1844 vyhlásil sa za bránu (Báb), ktorá otvára známosť božích právd. Jeho učenie znamenalo opravdovú náboženskú a sociálnu revolúciu. Mohamedov Korán nahradil svojim vlastným Koránom, ktorý tiež vydával za zjavený. Nezdôrazňuje zákonnú čistotu, predpísanú Mohamedovým Koránom, tvrdiac, že všetko, čo je stvorené, je dobré, ak sa toho užíva s mierou. Čistota musí byť vnútorná a tá spočíva v miernosti. Najvýznamnejšie však boly sociálne reformy Báb-ové, ku ktorým patrí menovite emancipácia ženy, ktorá sa začala v Oriente fakticky uskutočňovať. Žiada život nie podľa litery, ale podľa ducha náboženského zákona.
(Stanovisko pripomínajúce ap. Pavla: „Litera zabíja, duch oživuje“). Boly to myšlienky, znamenajúce skutočnú obrodu, ako islam potreboval už dávno. Ovšem k týmto rozumným a vzletným myšlienkam pridal Báb číselné kombinácie na základe obžadu podobne ako Izmailiti a Hurúfi.

Jeho myšlienky začaly sa šíriť veľmi rýchle. Pridali sa k nemu všetci, ktorí očakávali príchod mahdího a túžili po slobode a rovnosti. Ovšem napadnutý klérus sa bránil a vyhlásil jeho prívržencov, zvaných bábí, za anarchistov. Keďže toto hnutie sa dožadovalo skutočne politických reforiem, bol Báb uväznený a odsúdený na smrť zastrelením. Prvý výstrel, ku ktorému boli určeni kresťanskí vojáci, pretrhol iba povrazy, ktorými bol priviazaný. Ovšem Báb, vyčerpaný dlhým utrpením a napätím, stratil ducha a rozbehol sa priamo proti vojakom, ktorí ho zavraždili. Vláda prenasledovala aj jeho stúpencov, z ktorých treba spomenúť zvlášť hlásateľku feministického hnutia v Perzii Zerrin Tádž (Zlatá koruna), zvanú tiež Qorrat-ol-‘Ain (Potešenie oka), ktorú zardúsili a upálili na hranici. To boli prví martýri bábizmu.

Po smrti Bábovej sa jeho nasledovníci rozdelili na dve skupiny. Jeho priamych pokračovateľov viedol Mirzá Jahja, zvaný Sobhe-azal (Zora večnosti). Jeho stúpenci menujú sa azali. Zostali verní náuke Bábovej a postupne zanikli.

Oveľa významnejšie je druhé krídlo, ktoré založil v druhej polovici minulého storočia Behá-olláh (Božia jasnosť), ktoré predstavuje najpokrokovejšiu reformu islamu. Behá-olláh je reformátor a prorok v jednej osobe. Na rozdiel od bábizmu, ktorý i pri svojej pokrokovosti zostáva muslimským a špeciálne iránskym, Behá-olláh založil náboženstvo univerzalistických a kozmopolitických tendencií. Je to skôr morálka než náboženstvo. V jadre všetky náboženstvá sú dobré. Všetky sledujú ideál dobra. Je potrebné odstrániť zbytočné dogmy a obrady a odpadnú všetky hrádze medzi nimi. Všetci proroci hlásajú totožné princípy a vedú človeka k najvyššiemu Duchu. Základným princípom je láska, ktorá je základom pokroku a zákonom a základom univerzu.
Beháizmus neuznáva nijakých osobitných obradov. Náboženstvo má sa prejavovať v celom bytí človeka. Obrady môžu uspokojiť len ľudí povrchných náboženských potrieb. Všetci ľudia, mužovia i ženy, sú spoločensky rovní. Je to aj hnutie pacifistické, ktoré zásadne odmieta vojnu ako nerozumné a nespravodlivé riešenie sporov a napätí medzi národmi.

Diela Behá-olláha, ktorými nahrádza Korán a tradicionálne učenie Prorokovo, sa značne rozšírily a sú preložené do viacerých europských jazykov. Vcelku možno jeho učenie, ku ktorému sa pridala väčšina bábistov, a ktoré sa rozšírilo aj do Ameriky, charakterizovať ako veľkorysú syntézu moralisticko-mystického zamerania, ku ktorej prispely všetky náboženstvá ľudstva, a ktoré smeruje a zahrňuje v sebe vedecko-racionalistické tendencie s mystickými. Nemá už nič spoločného s úradným islamom.

Vrchol reformných úsilí islamu predstavujú dve reformné hnutia, vzniklé v minulom storočí v Perzii, ktoré znamenajú rozchod s tradicionálnym islamom a pre pokrokovosť a ušľachtilosť svojich myšlienok zaslúžia si zvlášť porovnania s kresťanstvom. Sú to bábizmus a beháizmus.

Bábizmus je pokrokové hnutie nábožensko-sociálnych reforiem, zdôrazňujúce nie literu, ale ducha; pripomína stanovisko ap. Pavla oproti judeo-christianizmu. V rámci sociálnych reforiem zdôrazňuje emancipáciu žien. V tejto otázke pôvodný islam ako aj kresťanstvo zostaly na prvotnom stanovisku svojho vzniku. Povestné Pavlovo „Mulier taceat in ecclesia“ má veľmi mnoho obdôb v islame. Ženy sa nezúčastňujú kultu v shromaždení. Žena má len polovičnú hodnotu muža podľa muslimského práva. Spoločenská rovnosť a rovnoprávnosť, ktorú priniesol bábizmus v rámci svojich nábožensko-sociálnych reforiem, je mravná myšlienka, ktorú úradný islam postrádal a ktorá približuje bábizmus zásadnej myšlienke kresťanstva, že u Boha niet prózopolempsie. „Človek ako človek“.

Ešte bližší kresťanstvu je z bábizmu vyšlý beháizmus, ktorý predstavuje pokrokové úsilie o univerzálne náboženstvo, základ ktorého je v mravnosti, základ ktorej je v láske, ktorá je základom celého vesmíru. Toto je ďalšia základná a najzákladnejšia mravná myšlienka, ktorú islam, vyčerpávajúci sa v zovnútorných predpisoch, dostatočne nezdôraznil. Odvážim sa tvrdiť, že reforma, ktorú prináša beháizmus do islamu princípom lásky je aspoň tak veľká ako tá, ktorú priniesol Mohamed do arabského pohanstva princípom monoteizmu. Beháizmu podarilo sa šťastne uderiť na základný tón etiky vôbec, ktorý je základným princípom ak kresťanskej etiky a je plnosťou zákona.