Islam

Bahájska viera napĺňa proroctvá islamu

Bahájska viera uznáva Korán ako Svätú knihu a Mohameda ako Božieho Posla. Potvrdzuje nesmierny význam islamu, pretože islam okrem podnetného duchovného učenia priniesol aj koncept novodobého národa, zrušil triedne rozdiely medzi moslimami, dal podnet k vzniku mnohých vedných odborov, vyhlásil, že všetci ľudia sú si pred Stvoriteľom rovní a poskytol ľuďom zákonník, ktorý bol schopný vývoja v súlade s pokrokom materiálnej civilizácie. Bahá’u’lláh napĺňa proroctvá islamu o príchode prisľúbeného Qá´ima.

Ak chceme nájsť odpoveď na to, ako bahájska viera napĺňa proroctvá Koránu (ktorý baháji pokladajú za autentické Slovo Božie), musíme sa zaoberať niekoľkými konceptmi, ktoré sú kľúčové pre islam.

S príchodom Bahá’u’lláha sa začal úplne nový cyklus v histórii ľudstva – cyklus naplnenia prísľubov všetkých predchádzajúcich náboženstiev, niekedy označovaný ako Deň Boží či Zlatý vek, po ktorom ľudia po storočia túžili. Pozrime sa na niektoré pojmy, ktoré sa v islame viažu na príchod Dňa Božieho, keď, ako tvrdí Biblia aj Korán, „zem uzrie nádheru svojho Pána“:

 1. Islamský koncept Pečate prorokov – v Koráne sa vyskytujú dva termíny: nabi (prorok) a rasul (posol) a Pečať prokov je buď Chatam´un Nabiín alebo Chatam´ur Rasul-ín. Tieto dva pojmy sa používajú na označenie Mohameda ako aj iných prorokov a poslov minulých náboženstiev. Znamenajú buď Posla Božieho, ktorý prináša samostatné náboženstvo (ako napríklad Ježiš či Mohamed), alebo prorokov, ktorí neprinášajú nové náboženstvo (napríklad starozákonní proroci ako Daniel), či dokonca v Novom zákone sa slovom „prorok“ označujú nástupcovia Ježiša (porovnaj 1. Korinťanom 12, 28: „Niektorých totiž ustanovil Boh v cirkvi: jedných za apoštolov, druhých za prorokov, tretích za učiteľov…“ V tomto zmysle sa nástupcovia Mohameda nikdy neoznačovali za prorokov, nazývajú sa buď imámovia alebo kalifovia.). Mohamed bol skutočne Pečaťou prorokov a poslov. Po Ňom už takáto kategória zjaviteľov Božej vôle nepríde: Bahá´u´lláh nie je jedným z takýchto prorokov či poslov – Bahá’u’lláh je označovaný za Prejav Boží (Mazhar-i-Amr’u’lláh) – má teda úplne iné postavenie – Bahá’u’lláh otvára celkom novú éru tak, ako sa v Koráne vraví: „A zem bude žiariť svetlom svojho Pána a bude ustanovená Kniha…“ (Korán 39, 69)

To, že po Mohamedovi neprídu ďalší proroci, neznamená, že Božie zjavenie pre ľudstvo nemôže pokračovať. O tom, že určité náboženstvo je to posledné a zjavenie je skončené, sú presvedčení aj židia a kresťania. V tejto súvislosti sa v Koráne (a tiež inými slovami aj v Biblii) uvádza, že dielo Božie je dokončené, dokonané. Aby sme vysvetlili, prečo to nevylučuje Bahá’u’lláhov príchod, uveďme si príklad: Boh sa rozhodne urobiť svoje dielo (napríklad dom). Posiela staviteľov (poslov a prorokov), ktorí ho stavajú. Mohamed pri stavbe domu položí poslednú tehličku a dom je hotový. Už na ňom niet čo zlepšovať ani stavať. Dielo je ukončené. Znamená to však, že nemôže prísť architekt, ktorý bude teraz navrhovať a budovať celé mesto? Celé mesto – niečo, na čo človek, pri všetkom tom sústredení sa na dom, akosi pozabudol. Bahá’u’lláh prišiel vybudovať niečo celkom nové – celé mesto. Ide o éru pokoja a mieru, ktorá nastane po príchode „Pána vinice“ (Mt. 21, 33 – 41), po Súdnom dni, v islame označovanom ako Qijamah, Jaumul Dín, Deň stretnutia s Bohom, Zmŕtvychvstanie a Veľké oznámenie.

Treba si uvedomiť, že mnohé proroctvá z Biblie sa viažu na Bahá’u’lláha, ktorý je „Kniežaťom pokoja“ – ani Kristus, ani Mohamed mier a pokoj nepriniesli a ani si na to nenárokovali (Kristus to priamo popiera).

„Skujú svoje meče v motyky a svoje kopije v srpy. Nepozdvihne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju.“ (Pozri tiež: Iz., kap. 2, 4, Mich., kap. 4, 4 -5, Iz., kap. 35, 1.-2, Joel, kap. 3, 18)

„… a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Boh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja. Množiteľovi toho kniežatstva a pokoju nebude konca. Sedieť bude na tróne Dávidovom a bude panovať nad jeho kráľovstvom, aby ho pevne postavil a založil na pevný základ súdom a spravodlivosťou odteraz až na veky. Horlivosť Hospodina Zástupov to učiní.“ (Iz., kap. 9, 6-7)

Deuteronomium, kap. 33, 2 veľmi pekne ukazuje na sled Poslov Božích: „Hospodin prišiel od Sinai“ (čiže Mojžiš), „a vzišiel im od Seira…“ (Ježiš Kristus), „zaskvel sa od vrchu Fárana“ (Mohamed), „a prišiel z myriád svätých“ (Bahá’u’lláh).

2. islamský koncept Dňa Božieho alebo Qijamah – V kresťanstve (napr. 24. Matúšova kapitola) i v islame sa predstava príchodu Dňa Božieho spája s udalosťami, na základe ktorých sa kresťania a moslimovia domnievajú, že tento príchod bude zrejmý každému. Keďže ide o dlhé pasáže, ktoré každý moslim dôverne pozná, uveďme len pár príkladov:

„Čo môžu očakávať, než že k nim Boh príde zastretý oblakmi.“ (Korán 2, 210)

„A zaznie Trúbka: To bude Deň, pred ktorým sme varovali.“ (Korán 50, 20)

„/V Deň súdny/ sa k vám vráti a vráti vás do toho stavu, v ktorom ste boli prv stvorení.“ (Korán 7, 30)

„Jedného dňa sa zem zmení na inú zem a tiež i nebesia…“ (Korán 14, 48; porovnaj aj „nové nebesia a novú zem“ v Zjavení Ján) – Nejde pritom o skutočnú deštrukciu zeme a jej nahradenie inou – ide o radikálnu duchovnú zmenu, ktorá pri príchode Dňa Božieho nastane.

Takýchto citátov je veľa a ich symbolický význam je ďaleko dôležitejší než doslovné vysvetlenie. To, že tieto udalosti budú každému zjavné, vyvracajú biblické tvrdenia o tom, že Kristus sa vráti ako „zlodej v noci“ i koránske verše:

„Či očakávajú niečo iné než Hodinu, ktorá ich zastihne bez ich vedomia. A jej začiatky už nastali.“ (Korán 47, 18)

„Varuj ich pred Dňom súženia, keď bude všetko súdené, i keď si toho nebudú vedomí, a budú neveriaci.“ (Korán 19, 39)

„Či skutočne veria, že úplné potrestanie Boha na nich nezostúpi a Hodina ich nezaskočí, pokým si oni toho nebudú vedomí.“ (Korán 12, 107)

„Vskutku ste otáľali v rámci Božieho výnosu ohľadne Dňa zmŕtvychvstania a toto je Deň zmŕtvychvstania – ale vy – vy to neviete!“ (Korán 30, 56)

Aj Biblia, aj Korán sa teda často zmieňujú o tom, že hoci tieto udalosti nastanú, mnoho ľudí si to neuvedomí, pretože sa odohrajú v duchovnej rovine. Z toho dôvodu je možné, že príchod nového posla už nastal, a predsa o tom veľká časť ľudstva nevie. V Biblii je mnoho veršov, ktoré hovoria o príchode Bahá’u’lláha (a to tak v Starom ako i Novom zákone – hoci kresťania mnohé z nich vzťahujú už na prvý Kristov príchod alebo moslimovia na príchod Mohameda) – ide hlavne o verše týkajúce sa príchodu pokoja a mieru na zemi. V arabskom preklade Biblie sa dokonca nachádza priamo na mnohých miestach Bahá’u’lláhvo meno (Bahá’u’lláh v arabčine znamená Sláva Božia a toto slovné spojenie sa v Biblii vyskytuje často): „A Sláva Božia vojde do domu cestou Brány, ktorá smeruje na východ.“ (Ez. 43, 4) Niektorí biblickí vedci sa zhodujú vo svojich výpočtoch ohľadne druhého príchodu (napríklad z Danielových proroctiev) s výpočtami islamských učencov na základe niektorých koránových veršov ako aj tradícií, ktoré hovoria o roku 1260 (po Hidžre), čiže o roku 1844 (tento rok je začiatkom bahájskeho letopočtu).

Mnohé ďalšie biblické aj islamské proroctvá a koncepty sú vysvetlené v bahájskych spisoch, napríklad v Bahá’u’lláhovej Knihe istoty, ktorú vám môžeme na požiadanie zaslať.

3. Prečo si takej významnej udalosti mnohí ľudia nebudú vedomí? Prečo Boh ľudí skúša?

Pretože v Koráne (29, 2) vraví: „Azda si ľudia myslia, že povedia: ,Veríme,´ a my ich necháme tak a nebudeme ich skúšať?“ V tom je práve význam Súdneho dňa: „Vskutku vedz, že zmyslom všetkých týchto symbolov a záhadných zmienok pochádzajúcich od Zjaviteľov svätej Veci Božej je podrobiť skúške národy sveta, aby tak bolo možné rozoznať zem čistých a osvietených sŕdc od pomíňajúcej a neúrodnej prsti.“ A tiež: „A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ (Jn 3, 19) V tomto zmysle je príchod každého Posla Božieho skúškou pre ľudí, pretože takýto príchod väčšinou nenapĺňa ich vysnené predstavy: „Ale keď ťa odmietnu, bude to, ako keď odmietli apoštolov pred tebou, ktorí k nim prišli s jasnými dôkazmi a spismi a osvetľujúcou knihou.“ (Korán 3, 184) Boh vždy ľudstvo skúšal: Je to zjavné z príbehu o Noemovej arche a z toho, že ľudia nechceli prijať Mojžiša, pretože zabil človeka, pri Ježišovi šlo o Jeho nejasné počatie a od Mohameda sa mnohí odvrátili, keď zmenil smer, ktorým sa modlili (Qiblih):

„A rovnako premýšľaj nad veršom zjaveným o „qiblih“. Mohamed, Slnce Prorokov, sa po úteku z úsvitu Bathy a Yathribu i naďalej počas modlitby obracal tvárou k Jeruzalemu, svätému mestu, až kým židia nezačali proti Nemu vyslovovať nepatričné slová. Mohameda tieto slová veľmi rozhorčovali. Keď bol zabratý do rozjímania a naplnený úžasom a keď hľadel k nebesiam, uslyšal láskavý hlas Gabriela: „Dívame sa na Teba z výšin, ako obraciaš tvár k nebesiam, ale obrátime Ťa ku qiblih, ktorá Ti bude milá.“ Nasledujúci deň na poludnie sa Prorok so Svojimi druhmi modlil. Keď vykonal dve z predpísaných rik‘átov, znovu uslyšal hlas Gabriela: „Obráť sa tvárou k posvätnej Mešite.“ Mohamed zrazu uprostred modlitby odvrátil tvár od Jeruzalema a obrátil sa tvárou ku Ká‘bih. Na to Prorokových druhov zachvátil nesmierny údes. Ich viera sa otriasla v základoch. Tak veľmi boli zhrození, že mnohí z nich sa prestali modliť a popreli svoju vieru. Boh vskutku tento rozruch vyvolal len na to, aby Svojich služobníkov podrobil skúške. Inak mohol tento dokonalý Kráľ poľahky ponechať qiblih nezmenenú. A Jeruzalem mohol v Jeho zriadení zostať miestom uctievania, čím by svätému mestu nebola upretá výsada prijatia, ktorá mu bola predtým udelená.

Žiaden z mnohých Prorokov, ako napríklad Dávid, Ježiš a ďalší spomedzi vznešenejších Prejavov, ktorí boli zoslaní od zjavenia Mojžiša až po zjavenie Mohameda, ako Posol Slova Božieho, nikdy nepozmenil zákon o qiblih. Títo Poslovia Pána stvorenia všetci do jedného nabádali svoj ľud, aby sa obracal rovnakým smerom. V očiach Boha, dokonalého Kráľa, sú všetky miesta na zemi rovnaké, s výnimkou miesta, ktorému v dňoch Svojich Prejavov udelí zvláštny význam. Tak, ako zjavil: ,Východ a Západ prináleží Bohu. Preto kamkoľvek sa obrátite, tam bude tvár Božia.´ Prečo by sa mala, napriek pravdivosti týchto skutočností, qiblih zmeniť a spôsobiť tým, že ľudia boli zachvátení hrôzou, že Prorokovi druhovia zapochybovali a boli tak veľmi zmätení? Veru, udalosti, ktoré vydesia srdcia všetkých ľudí, sa dejú len preto, aby mohla byť každá duša podrobená skúške Božím skúšobným kameňom a aby praví mohli byť rozoznaní a odlíšení od falošných. Toto zjavil po oddelení ľudí: ,To, čo by si za qiblih chcel, sme neustanovili preto, aby sme rozoznali toho, kto nasleduje Apoštola, od toho, kto sa otočí na päte.´” (Korán 2, 143)

Na základe rád z rôznych svätých kníh (napr. Nového Zákona) je dôležité skúmať nielen proroctvá, ale aj „ovocie“, ktoré náboženstvo prináša. Zásadný význam má teda preskúmanie Bahá´u´lláhovho života, Jeho spisov a učenia (Bahá´u´lláh za jediný deň zjavil ekvivalent Koránu) a tiež to, aký vplyv má Jeho zjavenie na pozitívnu duchovnú premenu veriacich.