Ján Riapoš

Bol som au-pair v Anglicku.

Pochádzam s katolíckej rodiny, bol som silným katolíkom a svojim rodičom vďačím za dobrú výchovu. I keď som bol poslušný voči cirkvi, v hlave mi vírili rôzne myšlienky, na ktoré som nikdy nedostal dostatočnú odpoveď.

V lete roku 1997 som sa zúčastnil programu Camp America. Na spiatočnej ceste som sa len „na chvíľu“ zastavil v Londýne. Z chvíľky sa stali 4 roky. Našiel som si rodinu, kde som býval a pracoval ako au-pair a samozrejme chodil do školy a zlepšoval si angličtinu. Londýn som si zamiloval aj preto, lebo tu sa dá stretnúť ktokoľvek a pre mňa to bolo miesto, kde som sa zoznamoval z rôznymi náboženstvami. Bolo to pre mňa niečo nové. Je ich to toľko a ich príslušníci sú schopní vzájomnej tolerancie. Chodil som od spoločenstva k spoločenstvu a objavoval, že takmer všetky hovoria o tom istom. S ako poslednou som stretol s bahájskou vierou. Bol som pozvaný na oslavu bahájskeho Nového roku, ktorý je 21. marca v prvý jarný deň. Toto bol zážitok, na ktorý asi nikdy nezabudnem. Vedel som síce, že idem do bahájskeho spoločenstva, ale vtedy som o bahájskej viere nič nevedel. Oslava sa konala v miestnosti pri kostole, prvého koho som stretol bola žena oblečená v sárí, po nej kúzelníka ako zabáva deti. O chvíľu začínal hlavný program s príhovorom o jari, na to komediant rozprával vtipy, ktorým som nerozumel a po nich nasledovalo perzské jedlo. Začal som sa vypytovať…

A po troch mesiacoch som sa stal bahájom. Bahájska viera mi odpovedala na moje otázky. Pýtal som sa ako je to možné, že v Starom zákone je zmienka o toľkých prorokoch a Božích posloch a po Kristovi už neprišiel žiadny? Vďaka bahájskej viere som pochopil, že Boh na svoje stvorenie nezabudol a v plnosti časov posiela Božích poslov, aby vzdelávali a viedli ľudstvo. Všetci sme Božím stvorením a Boh predsa najlepšie vie, čo je pre nás dobré, a to sa dá dozvedieť jedine cez jeho Poslov. V osobe Bahá’u’lláha som rozpoznal Jeho Posla, ktorý možno má iné meno, na aké sme zvyknutí, ale dokážem v ňom vidieť ducha Kristovho tak, ako to Kristus aj sám predpovedal.

Z Anglicka som sa vrátil späť na Slovensko. Práca z deťmi ma v Londýne tak uchvátila, že som sa jej nemohol vzdať. Pracujem v medzinárodnej materskej škole. Som šťastný, že môžem vychovávať práve takéto malé deti, lebo ony sú v období, v ktorom si vytvárajú svoj budúci charakter. Učím ich o tom, že „zem je jediným domov, ktorej obyvateľmi sú ľudia“. Neučím ich, aby len tolerovali iných, ale aby ich milovali, aby milovali rôznorodosť. Ľudstvo je ako záhrada a rôzne národnosti sú jej kvetmi, ktoré vytvárajú ich pôvab a ozdobu. Ak by bola záhrada jednofarebná bola by nudná a monotónna.