Jeden Boh spoločný všetkým náboženstvám

Baháji veria v jedného Boha, toho istého Boha, v ktorého veria kresťania, židia či moslimovia. Vysvetľujú, že dôvodom pre existenciu toľkých náboženstiev nie je to, že by niektoré náboženstvo bolo „pravé” a iné nie. Baháji veria, že všetky ve2k0 svetové náboženstvá sú pravé. Všetky ich prijímajú a veria vo všetkých ich zakladateľov, ktorých označujú ako Božích poslov. Veria totiž v to, že Boh postupne zjavoval náboženstvá v rôznych dobách na rôznych miestach na to, aby poskytol všetkým ľuďom na svete duchovné vedenie.

Medzi takéto náboženstvá patrí napríklad judaizmus (Mojžiš), hinduizmus (Krišna), zoroastrizmus (Zoroaster), budhizmus (Budha), kresťanstvo (Ježiš Kristus), islam (Mohamed), ako aj bahájska viera (Bahá’u’lláh). Pretože spomínané náboženstvá pochádzajú od toho istého Boha, je im spoločná viera v jedného Boha a majú podobné duchovné učenie. Napríklad v tom, že každé z týchto náboženstiev je posolstvom lásky a každé sa usiluje o duchovné povznesenie človeka. Navzájom sa od seba líšia len učením, ktoré priniesli pre spoločnosť, pretože toto učenie sa týkalo konkrétnej doby, v ktorej boli zjavené. Rovnako každé zo spomínaných náboženstiev prináša proroctvá do budúcnosti a o príchode ďalšieho z božích poslov. Bahá’u’lláh o sebe tvrdí, že je ďalším takýmto Božím poslom a že napĺňa proroctvá Biblie ako i mnohých ďalších svätých kníh. Zároveň však vraví, že nie je posledným Božím poslom, ale že po ňom budú nasledovať mnohí ďalší.

Baháji veria v každého z Božích poslov. A tak, keď sa človek, ktorý bol predtým napríklad kresťanom či moslimom, stane bahájom a prijme Bahá’u’lláha, neodmieta či nestráca tým Ježiša Krista, príp. Mohameda. Práve naopak. V bahájskom učení nájde naplnenie proroctiev Starého i Nového zákona. To isté platí aj pre nasledovníkov ostatných náboženstiev.
Keď baháji hovoria o jednote náboženstiev majú na mysli to, že všetky náboženstvá pochádzajú od jedného Boha, Stvoriteľa (čiže Absolútnej a Nedosiahnuteľnej Bytosti, ktorá je len jedna). Baháji rozlišujú pojem „Boh“ a „Posol Boží“ – pričom Posla Božieho chápu ako zástupcu Boha na zemi, ktorý prichádza v podobe človeka, aby pre ľudí prejavoval vlastnosti Boha, zjavoval Božiu vôľu a zákony. Boh je teda len jeden (bez ohľadu na rozličné mená, ktorými ho ľudia nazývajú) a Poslov Božích je viacero: ide napríklad o Mojžiša, Ježiša, Mohameda či Bahá’u’lláha – zakladateľa bahájskej viery. Baháji chápu príchod Poslov Božích ako postupné zjavovanie Božej pravdy pre ľudstvo v rozličných dobách na rozličných miestach a pre rozličné potreby ľudí. Inými slovami byť bahájom znamená chápať tento proces, ako proces, ktorý je podobný pobytu dieťaťa v škole. V jednotlivých ročníkoch sa stretáva s rozličnými učiteľmi, ktorí mu na danej úrovni chápania postupne vysvetľujú jednotlivé poznatky. Nové úrovne poznania prekonávajú predchádzajúce: po vysvetlení kladných čísel prichádza na rad objav, že existujú aj čísla záporné; po základných fyzikálnych zákonoch rozširuje ich poznanie Einsteinovo chápanie zákonov pôsobiacich vo vesmíre. To isté platí aj o náboženskom poznaní. Toto poznanie je z hľadiska ľudí rovnako relatívne, čo sčasti vysvetľuje protirečenia pri porovnávaní jednotlivých náboženstiev.

Aby sme to však uviedli na správnu mieru. Bahájska viera nehovorí o tom, máme zároveň veriť všetkému, čo jednotlivé náboženstvá učia, ani nie to, že všetky náboženstvá majú vo všetkom pravdu. Naopak. V náboženstvách je v súčasnosti viac povier, zlých interpretácií, nesprávnych konceptov a prekrútených myšlienok než kedykoľvek predtým. A nie je vôbec jednoduché prečesať sa množstvom rôznych protichodných tvrdení v náboženstvách a zistiť, čo je skutočná pravda. A práve toto je ďalší dôvod pre existenciu bahájskej viery: Kto iný, ako samotný Boh prostredníctvom svojho zjavenia nám môže povedať, čo je pravda? Preto posiela Božích Poslov, aby vždy obnovili tie základné pravdy, ktoré sú podstatou náboženstva a na ktoré ľudia zabudli.

Inými slovami baháji považujú všetky svetové náboženstvá za zjavenia priamo od Boha, ale tiež vidia to, že k náboženstvám pristupuje element ich podmienenosti dobou a miestom vzniku a v prvom rade aj otázka vysvetľovania a interpretácie, ktorá spôsobila, že ich nasledovníci už neveria pôvodnému učeniu daného náboženstva, ale tomu, ako sa dané náboženstvo v priebehu storočí vysvetľovalo. V tomto zmysle možno náboženské zjavenie od Boha prirovnať k lampe, ktorá jasne svieti, ale postupne ľudia, v snahe okrášliť túto lampu, na ňu zavesia množstvo stužiek a šatiek, až kým pôvodné svetlo takmer nevidno. Baháji preto veria v Božskosť všetkých Poslov Božích, v to, že Sväté spisy jednotlivých náboženstiev obsahujú Slovo Božie, ale nepovažujú sa za kresťanov, hinduistov či moslimov zároveň. Sú baháji, pretože chápu celý proces zjavenia v náboženskej histórii ako postupný vývoj náboženstva. A nie ako nezávislé od seba oddelené systémy, o ktorých si každý ich nasledovníci myslia, že práve oni sú vlastníkmi pravdy.