Rodinný život

Základom rodiny v bahájskom ponímaní je monogamné manželstvo, ktoré uzatvárajú snúbenci pred dvoma svedkami vyslovením sobášneho verša. Výber manželského partnera je ponechaný na snúbencoch, pričom môže ísť o príslušníkov akéhokoľvek náboženstva. Pred sobášom je potrebný súhlas žijúcich rodičov – táto zásada má za úlohu podporiť jednotnosť rodiny. Pri uzatváraní manželstva sa vyžaduje iba vyslovenie jednej stanovenej vety – manželského sľubu, zvyšok obradu závisí od rozhodnutia snúbencov.

Rodičia sa už počas tehotenstva modlia za svoje deti a po ich narodení ich vedú k modlitbe, rozjímaniu, uvažovaniu o hodnote svojich skutkov a čítaniu posvätných spisov. Ďalej spolu študujú učenie bahájskej viery týkajúce sa všetkých aspektov života tak, aby sa podľa neho mohli riadiť v každodennom živote. Spoločne sa v rodinách oslavujú bahájske sväté dni  a zúčastňujú sa na oslave začiatku bahájskeho mesiaca – slávnosti 19 dní.

Pri výchove detí v bahájskych rodinách sa považuje za dôležité naučiť deti, aby nezávisle hľadali pravdu a dokázali skúmať realitu samy pre seba. Za hranicu dospelosti baháji považujú vek 15 rokov. Vtedy deti bahájov začnú byť samy zodpovedné za svoj duchovný život a môžu si samy zvoliť svoje náboženstvo. Rodičia ich vedú k oceňovaniu rozmanitosti na našej planéte, či už sa táto rozmanitosť týka rozličných rás, kultúr či názorov. Baháji sa snažia vychovávať svoje deti v náboženskom prostredí tak, aby deti získali čo najviac dobrých vlastností a návykov. Zdôrazňuje sa spoločný pôvod všetkých náboženstiev, existencia jedného Boha spoločného pre všetky vierovyznania, postupne sa deti dozvedajú o zakladateľoch všetkých hlavných svetových náboženstiev a učia sa o ich prínose. Bahá’u’lláh upozorňuje, že náboženská výchova detí nesmie viesť k fanatizmu. Významnú časť výchovy tvorí presvedčenie, že

„… základ ľudského šťastia spočíva v duchovnom správaní.“

Preto sa veľa času venuje vedeniu detí ku kladným osobným vlastnostiam, z ktorých za najdôležitejšiu sa považuje pravdovravnosť.

V rodinách sa využíva konzultácia ako spôsob pozitívnej komunikácie, ktorá vedie k hľadaniu riešení výhodných pre všetky zúčastnené strany.