Martina Mojžišová

„Pracovala som v Izraeli…”

Martina Mojžišová pochádza zo Štósu na východe Slovenska. Nedávno (?) sa vrátila z Izraela, kde vo Svetovom bahájskom centre v Hajfe pracovala  tri a pol roka ako dobrovoľníčka. Získala veľa skúseností, či už z hľadiska duchovného života alebo práce s množstvom rozličných ľudí z celého sveta.

Ako si sa stala bahájkou?

Prvýkrát som sa o bahájskej viere dozvedela od amerických bahájov, ktorí žili neďaleko našej dediny. Čo ma na týchto ľuďoch veľmi upútalo bolo, že nielen hovorili o učení svojej viery, ale sa ho aj naozaj snažili uplatniť vo svojom živote. Po preštudovaní bahájskej literatúry som si uvedomila, že zdieľam tieto duchovné, morálne a spoločenské princípy a rozhodla som sa stať členkou bahájskej viery.
Prečo si sa rozhodla odísť do Izraela?
V Londýne som sa zúčastnila na jednej prezentácii, na ktorej sa hovorilo o práci dobrovoľníkov v Bahájskom svetovom centre, a keďže som nejakým priamym spôsobom túžila slúžiť bahájskej viere, rozhodla som sa podať si žiadosť o prácu. Pre každého bahája je Svetové centrum v Hajfe tým najsvätejším miestom a som veľmi rada, že mi bola poskytnutá táto výnimočná príležitosť.

Aký je život v Izraeli?

Život v Izraeli je na jednej strane veľmi podobný tomu nášmu európskemu. Je to rozvinutá krajina, s množstvom veľkých supermarketov a obchodných domov, kde sú k dispozícii všetky vymoženosti moderného života. Mladí ľudia bežne navštevujú kiná, počúvajú hudbu, moderne sa obliekajú. Na druhej strane klíma je o čosi iná ako tá naša, okrem krátkej, chladnej a daždivej zimy, väčšinu času roka je tam veľmi horúco a vlhko. Táto klíma samozrejme vplýva na charakter tohto národa, ľudia sú veľmi spoločenskí, trávia veľa času vonku, napr. na pláži, večernými prechádzkami, radi sedia v útulných pouličných kaviarničkách, alebo sa na ulici rozprávajú so susedmi.
Sami seba charakterizujú ako „pichľavé hrušky“, čo je ovocie kaktusa, ktoré je hrubé a drsné zvonku, ale vo vnútri je mäkké a sladké. Trvá dlho bližšie sa s nimi spoznať, ale keď sa stanete ich priateľmi, správajú sa k vám ako k členovi svojej rodiny. (Hovorila o Židoch či Araboch? Akože, je to jedno, ale žiť v Izraeli nie je idylka…)

Ako vyzeral tvoj bežný deň?

Bežný pracovný deň v Bahájskom svetovom centre začína o ôsmej ráno a končí sa o pol šiestej. Obed sme zväčšia trávili v spoločnej jedálni, alebo s priateľmi v nejakej kaviarni. Raz za týždeň pred prácou sa všetci kolegovia stretávali k spoločným modlitbám a konzultácii. Po práci sme mali veľa možnosti ako tráviť čas, mohli sme si napr. vypočuť prednášky členov Svetového domu spravodlivosti, tráviť čas rozjímaním v Bábovej svätyni, stretnúť sa s priateľmi na večeru, alebo jednoducho stráviť čas doma. Počas víkendov sme chodili na rôzne výlety a spoznávali dejiny a krásy Izraela.
Našla si si vo Svetovom centre nejakých priateľov?
Áno, našla som si tam tých najlepších priateľov, z rôznych krajín a kultúr sveta, s mnohými z nich som ešte stále v kontakte.

Čo bolo pre Teba počas pobytu najnáročnejšie?

Najnáročnejšia bola asi častá zmena ľudí, ktorí tam pracovali. Hlavne mladí ľudia prichádzali do Svetového centra iba na krátku dobu, väčšina na jeden rok prípadne osemnásť mesiacov, takže ste sa s niekým spoznali a spriatelili a o krátky čas ste sa museli opäť lúčiť, vo veľa prípadoch možno aj na dlhý čas, keďže vaši priatelia pochádzali z rôznych kútov sveta.

Popíš nám, ako vôbec Svetové centrum bahájskej viery vyzerá a aké je to žiť priamo uprostred Svätých miest?

Všetky Sväté miesta a administratívne budovy sú presne také krásne, ako ich vidíme na rôznych fotografiách. Nachádzať sa na svätých miestach a ich okolitých záhradách znamená cítiť pokoj. Kvôli tejto duchovnej atmosfére máte pocit, ako keby ste sa nachádzali na tom najdokonalejšom mieste na svete.

Ktorú skúsenosť si najviac ceníš?

Najviac si asi cením to, že som na vlastné oči mala možnosť vidieť, ako ľudia rôznych rás a kultúr dokážu spolu žiť v harmónii a bez väčších konfliktov, a jednotne pracovať pre spoločný cieľ.
Zmenil sa Tvoj život alebo postoj k bahájskej viere vďaka Tvojim skúsenostiam z Izraela?
Celkom určite. Predtým, než som odišla do Izraela som síce vedela, že baháji sa nachádzajú v mnohých krajinách sveta, ale až keď som stretla ľudí napr. z Kostariky, Kene, Islandu či Nového Zélandu, zdieľajúcich spoločné princípy, skutočne som pochopila, že táto viera má naozaj globálny charakter.

Aké máš plány do budúcnosti?

V blízkej budúcnosti by som ešte chcela doplniť moje vzdelanie, a eventuálne by som sa rada venovala sociálnej práci. Okrem toho, keďže rada cestujem, želám si navštíviť čo najviac krajín a zoznámiť sa so zvykmi a spôsobom života rôznych národov.