Janka Buchelová

O bahájskej viere mi povedal skutočný indiánsky náčelník!

Bahájska viera mi je v živote veľkou oporou. Bahájkou som sa stala v roku 1991. Tí, čo ste z Košíc, si možno (určite!) spomeniete na známe postavičky košických ulíc – dobrosrdečného chlapíka, v ktorého medveďom objatí ste sa ocitli, ani neviete ako, a na drobnú žienku po jeho boku – manželov Boisclairovcov, Jerryho a Patty. Jerry bol pravý indián z kmeňa Šošónov ako v rozprávke! Indiánska kultúra, zvyky a história boli vždy mojou srdcovou záležitosťou….(a stále sú). Nuž, nečudo, že keď som sa zoznámila s týmito vzácnymi ľuďmi, bolo to ako splnený krásny sen. Museli by ste ich poznať. Z oboch vyžarovalo svetlo a ja som chcela poznať jeho zdroj. Poznáte to, keď si vaša duša s niekým porozumie a teší sa už len zo vzájomnej prítomnosti? Aj keď som v tom čase nevedela až tak dobre po anglicky, rozumela som srdcom dosť na to, aby som cítila, že títo ľudia majú pre mňa nejaké dôležité posolstvo. Nechcem, aby to znelo banálne, ale tak som to vtedy cítila. So sestrou sme boli vychované k úcte ku všetkému stvorenému, lásku a pravdu sme si ctili, ale o Bohu sme sa doma nikdy nerozprávali… A ďakujem rodičom, že nás nenútili chodiť do kostola len preto, aby sme neboli čierne ovce rodiny. Od malička som však veľmi intenzívne cítila, že Boh jestvuje a občas, keď mi bývalo smutno, modlila som sa jedinú modlitbu, ktorú som vedela od babičky. A keď som potom stretla Jerryho a Patty a počúvala ich, kamienky začali do seba zapadať. Prichádzali odpovede na otázky, ktoré som v sebe nosila. Prečo je na svete toľko rôznych náboženstiev? A prečo každé chce mať pravdu? Prečo sú ľudia ochotní v mene náboženstva aj zabíjať, keď Boh chcel, aby sme sa milovali? Načo sme tu na zemi? A tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho som našla. A som Bohu za to vďačná.

A čo sa mi na bahájskej viere páči najviac? Všetko. Napríklad to, že sa na človeka díva ako na „studnicu oplývajúcu drahokamami nedoceniteľnej hodnoty“ – to mi dodáva odvahu, nádej a optimizmus, keď rozmýšľam o budúcnosti našej planéty a tiež pokoru, keď prosím, aby som tieto drahokamy ľudských cností vo svojom živote nepremárnila, ale vybrúsila a využila, ako najlepšie budem vedieť.