Pre deti (a ich rodičov) – výchova k dobrým vlastnostiam a morálke

Výchova k morálke a k dobrým vlastnostiam je rovnako dôležitá ako všetko ostatné, čo svojim deťom dávame. Šťastie detí závisí od duchovného správania. Keď sa vám narodí bábätko, určite mu chcete dať všetko to najlepšie. Jednou z najdôležitejších vecí, ktorú mu podľa učenia bahájskej viery môžete dať, je to, že ho budete viesť k duchovnosti a k cnostiam. Táto úloha je náročná.

Ako sa rodí dobré správanie?zs10

Vedľa seba sa hrajú dve malé deti. Jedno siahne po hračke a druhé mu ju vytrhne z ruky a buchne ho po hlave. „Kde si to videla?“ znie častá otázka rodiča. V takejto situácii sa do nenávratna vytratí predstava o tom, že dobré správanie je vrodené a že sa ho dieťa naučí automaticky.

Prečo treba dobré správanie učiť?

Trávime veľa času diskusiou, premýšľaním, rozhovormi a čítaním o tom, čo deťom dávať jesť a kedy, ako sa majú učiť chodiť na nočník, ako majú spať. Preto je až prekvapivé ako málo času zaberá diskusia a premýšľanie o dobrých vlastnostiach, ktoré chceme deti naučiť. A pritom naučiť deti dobrým vlastnostiam je ďaleko ťažšie než naučiť ich chodiť na nočník. A tak sotva chceme osvojovanie si dobrých vlastností ponechať na náhodu. V škole sa deti učia čítať a písať. Tak isto treba deti učiť dobré vlastnosti.

Najdôležitejšie veci pred dôležitými

Častý dôvod, pre ktorý učenie dobrých vlastností odsúvame na neskôr, je jednoduchý: predbehnú ich veci, ktoré nevyhnutne musíme urobiť – nakŕmiť, uvariť, upratať, vyprať, vyžehliť – čiže veci dôležité. Tieto veci nepočkajú, javia sa ako urgentné a keď im to dovolíme, tak nám zaberú všetok čas a energiu. Môže nám pomôcť jednoduchý princíp, o ktorom hovoril ‘Abdu’l-Bahá: Robiť najdôležitejšie veci pred dôležitými čiže „stanoviť si čas pre najdôležitejšie veci“ a tie robiť pred vecami dôležitými (a urgentnými zároveň). A medzi najdôležitejšie veci jednoznačne patrí vedomá výchova k dobrým vlastnostiam ako aj duchovná výchova.

„Ak niečo pochopíš a neurobíš to…

tak si to nepochopil,“ hovorí čínske príslovie. Preto, ak vás tento článok osloví a poviete si, že sú pre vás dobré vlastnosti vášho dieťaťa dôležité, začnite to, čo ste sa dozvedeli hneď uplatňovať. Môžete si napríklad stanoviť, že sa na jednu vlastnosť budete po určité obdobie sústrediť a budete sa o nej so svojím dieťaťom v pravidelne určený čas rozprávať. Základom môžu byť príbehy, ktoré nájdete v zbierke príbehov s názvom Múdrosť, láska, šťastie, v ktorej sú inšpiratívne príbehy zoradené práve podľa jednotlivých dobrých vlastností tak, ako ich prejavoval ‘Abdu’l-Bahá.

ls9Vieme, čo chceme učiť?

Možno aj chceme, aby si naše deti osvojili dobré vlastnosti, ale nemáme ich presne definované a ani nevieme, ako na to. V bahájskych spisoch sa uvádzajú dobré vlastnosti – čiže cnosti ako pravdovravnosť (tá je podľa Bahá’u’lláhovho učenia najdôležitejšia cnosť) a čestnosť, ochotu pomáhať a usilovnosť, štedrosť a ochotu podeliť sa, trpezlivosť, poslušnosť a disciplína, odpúšťanie, vďačnosť, služba, zdvorilosť, umiernenosť, láskavosť a priateľskosť, jednota, dôveryhodnosť a plnenie sľubov a mnoho ďalších. Budeme radi, keď nám budete na email hidden; JavaScript is required písať, ako sa vám dané vlastnosti darí rozvíjať, prípadne ak sa podelíte o príbehy, ktoré ste zažili so svojimi deťmi, z ktorých je vidieť, že sa usilovali o použitie dobrej vlastnosti. Tiež nám môžete napísať, ako by ste zadefinovali danú vlastnosť a ako si myslíte, že by sa mohla prejavovať.

Má to vôbec zmysel?

Veľa ľudí si myslí, že mať dobré vlastnosti nie je do života praktické. Že vo svete, kde veľa ľudí podvádza a snaží sa len o svoje vlastné dobro, to bude znamenať, že zásadový človek bude vytláčaný na okraj a bude nešťastný. A nebude sa vedieť zasadiť o svoje vlastné práva. Ak to však vyskúšate, zistíte, že to možno nie je jednoduché, ale určite je to z dlhodobého hľadiska to najlepšie, čo dieťaťu môžete dať – prinesie mu to uspokojenie, radosť a smerovanie. Jeho život bude šťastnejší. Dokonca sa dá empiricky dokázať, že dobré správanie je dôležité pre praktický život. Existujú školy, ktoré majú v osnovách aj vyučovanie dobrého správania, a tie zistili, že spolu so zavedením výučby dobrých vlastností sa zlepšil aj prospech žiakov. Rovnako aj firmy a podniky, ktoré sa správajú eticky, majú z dlhodobého hľadiska väčšiu šancu na úspech – sú spoľahlivejšími partnermi. A v konečnom dôsledku deti vychovávame preto, aby nám s nimi bolo doma dobre – a ak budú mať dobré vlastnosti, život s nimi bude radostnejší. A budúcnosť ľudstva bude krajšia:

„Nadovšetko milujúci Boh stvoril človeka, aby vyžaroval božské svetlo a aby svojimi slovami, skutkami a životom zdokonaľoval svet.” (‘Abdu’l-Bahá)

 

„Vzdelávanie v mravoch a dobrom správaní je ďaleko dôležitejšie než učenie sa z kníh. Dieťa, ktoré je čisté, milé, dobrej povahy a dobre sa správa – aj keď je nevzdelané – je ďaleko lepšie, ako dieťa, ktoré je hrubé, neumyté, zlé a napriek tomu dobre pozná vedy a umenie. Dôvodom je to, že dieťa, ktoré sa dobre správa, aj keď je nevzdelané, bude pre ostatných prínosom, kým zlé, nespôsobné dieťa je skazené a škodí ostatným, aj keď je vzdelané. Ak je však dieťa vzdelané i dobré, výsledkom bude svetlo nad svetlo.“ (‘Abdu’l-Bahá)

Pozitívne pomenovávanie situácií a riešeníls08

Ako väčšinou pokračuje ďalej situácia z úvodu tohto článku? Rodič prvého dieťaťa, ktoré sa snaží hračku získať späť, povie: „Nebuď lakomá a nechaj hračku dievčatku.“ A rodič druhému dieťaťu vysvetľuje: „Neber hračku dievčatku. No tak. Nesmieš brať hračky. Keď budeš brať druhým hračky, nikto sa s tebou nebude kamarátiť.“

V mnohých situáciách sa stretávame s tým, že miesto pomenovávania dobrých vlastností, ktoré treba použiť, hovoríme o tom, aké nechceme, aby dieťa bolo: „nebuď lakomý“, „nesmieš toto robiť“, „nebuď zlý“, „prečo ma neposlúchaš?“, „čo si ma nepočula?“, „neber mu to“, „nebi ho“. Takéto negatívne pomenovania však dieťaťu nepomôžu, aby sa správalo dobre. Pozrime si to na príklade: Predstavte si, že stojíte uprostred tmavej miestnosti. Sú na nej zavreté dvere. Za tými dvermi je ďalšia miestnosť, v ktorej je svetlo. Čo sa stane, keď dvere, ktoré tieto dve miestnosti spájajú, otvoríme? Prenikne tma do osvetlenej miestnosti alebo svetlo do tmavej miestnosti? Do tmavej miestnosti začne prenikať svetlo a osvetlí ju. Prečo? Lebo svetlo má podstatu (energiu, fotóny) a tma je miesto, kde svetlo nie je.

Podobne je to aj s dobrými vlastnosťami. Dobré vlastnosti majú určitú podstatu. Sú niečím, čo sa rozhodneme vykonať (napríklad niekomu pomôžeme, niekomu niečo dáme). Ale kým dobro nevykonáme, neexistuje:

„Na to, aby sa zlo prejavilo, stačí jediná vec: Aby dobrí ľudia nič nerobili.“ (Edmund Burke)

Zlé vlastnosti a zlé správanie znamenajú, že sa dieťa nenaučilo, ako sa má zachovať správne (a je isté, že to určitú dobu trvá, koniec-koncov, ani my dospelí sa nechováme vždy dokonale). Preto sú takéto situácie možnosťou, ako dieťa niečo naučiť. Povedať mu, ako sa správať má. To, čo mu z dlhodobého hľadiska pomôže, je, ak mu dáme návod, ako sa v danej situácii správať, nie, keď mu budeme hovoriť, aké nemá byť. A je dôležité, aby sme dieťaťu vytvorili slovnú zásobu, aby vedelo dobré vlastnosti pomenovávať. A tiež, aby vedelo, čo znamenajú, čo konkrétne má urobiť. Rovnako ani nepomáha ani zosmiešňovanie typu: „On tuším nemá jazyk. Prečo nepozdravíš?“ Alebo: „Nebuď taká nedočkavá. Kam sa stále ponáhľaš?“ Ďaleko viac pomáha konkrétne pomenovania vlastnosti, ktorú od dieťaťa očakávame, spolu s postojom, že má schopnosť túto vlastnosť prejaviť: „Prosím, buď teraz trpezlivá. Počkaj chvíľočku. Zatiaľ si sadni, a kým zaspievaš dve pesničky, tak ja sa vrátim.“ Alebo: „Teraz je dôležité, aby si ukázal, že vieš byť veľkodušný. Veľkodušnosť môžeš prejaviť tak, že Jankovi vymeníš vláčik za autíčko.“

Možno vám takéto vety neprídu prirodzené. Ale je to preto, že od malička sme počúvali niečo iné. To je však možné zmeniť. Keď začne používať slovník s dobrými vlastnosťami, stane sa to pre vás prirodzeným. Ak budete svoje deti vidieť v pozitívnom svetle, začnú sa pozitívnejšie správať. Dostoja vašim očakávaniam. Dobré vlastnosti sú vzájomne prepojené. Ako keby boli ako koráliky ponavliekané na šnúrke. Keď pomôžeme rozvoju jednej z nich, rozvinú sa aj ďalšie, rovnako, ako keby sme začali ťahať jeden korálik. Spolu s ním sa pohnú aj ďalšie.

‘Abdu’l-Bahá vraví, že keď má dieťa desať dobrých vlastností a jednu zlú, treba si všímať tých desať dobrých a vôbec si nevšímať tú zlú. Keď má desať zlých a len jednu dobrú, treba si všímať len tú jednu dobrú. Tento princíp je dôležitý, pretože vyjadruje predstavu o tom, že každý človek má potenciál prejavovať dobré vlastnosti. Musí sa ich však naučiť a rozhodnúť sa pre ne. Keď sa budete dívať na svoje dieťa, predstavte si ho ako jednu veľkú truhlicu, v ktorej sú drahokamy (dobré vlastnosti):

“Človeka považujte za studnicu oplývajúcu drahokamami nedoceniteľnej hodnoty. Jedine výchovou možno docieliť, že sa jeho poklady vyjavia, a umožniť tak ľudstvu, aby ich využilo.” (Bahá’u’lláh)

Našou úlohou je, aby sme ich vychovávali tak, aby sa dieťa rozhodlo truhlicu otvoriť a drahokamy z nej ukázať svetu. To dokáže vedomá výchova k dobrým vlastnostiam.

A čo duchovná výchova?

 

“Rodičia musia vynaložiť všetko úsilie, aby svoje deti vychovali tak, aby boli nábožensky založené. Pretože keby deti nezískali túto najväčšiu z okrás, nebudú poslúchať svojich rodičov, čo v istom zmysle znamená, že nebudú poslúchať Boha. Vskutku, takéto deti si nebudú vážiť nikoho a budú si robiť, čo sa im zapáči.” (Bahá’u’lláh)

dskol250Je dôležité, aby deti boli vedené k viere v Boha a duchovnosti. Spolu s tým však Bahá’u’lláh varuje, že takáto výchova nesmie vyústiť “v nevedomý fanatizmus a úzkoprsosť”. Náboženská výchova má dieťaťu ukázať ďalší rozmer jeho bytia – duchovnosť: schopnosť modliť sa, rozjímať, premýšľať nad Slovami Božími a uplatňovať ich v živote. Má viesť k láske ku všetkým ľuďom, všetkým náboženstvám a jej zakladateľom, k tomu, aby dieťa mohlo prispieť k rozvoju civilizácie. Preto už od narodenia sa môžeme s deťmi modliť, neskôr ich učiť citáty zo svätých spisov naspamäť, učiť ich rozjímať a premýšľať a viesť ich k službe ostatným ľuďom. Bahá’u’lláh vysvetľuje, že duchovnosť sa musí prejaviť v praxi:

“Sila myšlienky je závislá od toho, ako sa prejaví v činoch.”

Ponúkame vám príklady citátov a modlitieb, ktoré možno pri duchovnej výchove použiť. Ak máte o túto tému hlbší záujem, napíšte nám na email hidden; JavaScript is required a my vám môžeme poslať ďalšie materiály.

Ako vám ešte vieme pomôcť?

Vo väčších slovenských mestách (Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Trenčín, Trnava) organizujeme programy pre deti od 3 rokov (tzv. detská škola). Pre mládež od 11 rokov organizujeme kurzy, kde sa naučia využívať svoje schopnosti pre dobro sveta a zároveň budú zmysluplne využívať svoj voľný čas. Ak by ste sa chceli o týchto aktivitách dozvedieť viac, napíšte nám na email hidden; JavaScript is required

Ponúkame vám literatúru, ktorá vám pri vašej rodičovskej úlohe môže pomôcť. Výber citátov z bahájskych spisov a modlitieb nazvaný Deti: Svetlo sveta si môžete objednať na email hidden; JavaScript is required, alebo si ho môžete vytlačiť (stiahnuť?) priamo z tejto stránky (pozri pravá lišta) (bude to možné?). Odporúčame vám knižku Konštruktívne a zmysluplné hry alebo zbierku príbehov s názvom Múdrosť, láska, šťastie, v ktorej sú inšpiratívne príbehy zoradené práve podľa jednotlivých dobrých vlastností tak, ako ich prejavoval ‘Abdu’l-Bahá. Taktiež môžete svojim deťom objednať detskú modlitebnú knižku s krásnymi ilustráciami s názvom Modlitbičky, alebo si jej plné znenie môžete stiahnuť.