Prečo si človek zvolí určité náboženstvo?

Mnoho ľudí sa na náboženstvo pozerá ako na kultúrne dedičstvo predkov. Byť členom nejakého náboženského spoločenstva je pre nich často dané tradíciou v danej rodine či v danej krajine. Veľakrát si ľudia hovoria, že sú nasledovníkmi toho-ktorého náboženstva, pretože sa narodili v určitej krajine, kde je určitá tradícia. Avšak byť skutočne aktívnym príslušníkom určitého náboženstva znamená viac než len príslušnosť k určitej kultúre, tradícii či národu. A tiež to neznamená náhodné stretnutie s niektorým náboženským smerom.

Bahájsky princíp samostatného hľadania pravdy v praxi znamená, že človek má skutočne náboženstvo preskúmať a zvoliť si to svoje na základe starostlivo vybraných kritérií, podľa ktorých posúdi, či je zakladateľ daného náboženstva skutočne Poslom od Boha. Keď chceme zistiť, či ide skutočne o Posla Božieho, môžeme vychádzať z určitých predpokladov:

  • každý človek má túto odpoveď hľadať samostatne a nedať sa ovplyvniť ostatnými
  • každý človek má Bohom danú schopnosť nájsť odpoveď na túto otázku a teda, že je schopný zistiť, či niekto je alebo nie je posol Boží
  • toto zisťovanie je úloha, ktorú Boh dal každému človeku a z toho vyplýva, že každý je ju schopný splniť, ak sa tomu bude venovať
  • predpokladom toho, aby to človek zistil, je otvorenosť voči novým a nepoznaným myšlienkam
  • je dôležité zistiť, ktorý posol Boží je ten najnovší, aby človek mohol vedieť o najnovšom učení od Boha
  • sú určité znaky, podľa ktorých možno posla Božieho poznať, pretože sa od všetkých ostatných ľudí líši; t.j. nie je len obyčajným človekom, ale niekým mimoriadnym, čo si možno všimnúť. Medzi tieto znaky patrí veľa vecí, ale v prvom rade ide o život daného posla Božieho (t.j. príkladný a cnostný život, ktorý je naplnením toho, čo si prial Boh; čiže napríklad úplná nesebeckosť, láska k druhým, odrážanie Božích vlastností v každom okamihu života, to, že jeho myšlienky prinášajú pokoj, radosť a inšpiráciu i do najťažších chvíľ v živote človeka), potom ide o schopnosť zjavovať Slovo Božie, t.j. knihy, ktoré po prečítaní nezostávajú len filozofickými úvahami, ale sú schopné meniť životy ľudí k lepšiemu a dokážu im byť inšpiráciou po celý život a sú hodné toho, aby sa človek za ne postavil, ďalej učenie daného posla Božieho musí medzi ľudí prinášať súlad, posúvať civilizáciu dopredu, napomáhať duchovný rozvoj jednotlivca i spoločnosti, prinášať nové myšlienky, ktoré ľuďom pomôžu pri riešení všetkých problémov. Spoločenstvo ľudí, ktorí daného posla Božieho prijmú, je ovocím jeho učenia musí byť príkladné a poskytovať zázemie pre duchovný rozvoj a rast, musí sa zaoberať pozitívnym konaním v prospech spoločnosti a pod.

No a nemôže človek žiť bez náboženstva a zároveň byť dobrým človekom?

Z ľudského hľadiska, samozrejme, aj človek bez náboženstva môže byť dobrý človek. Ľudský život má však aj ďalšie rozmery, ako napríklad príprava na život po smrti, rozvoj duchovných schopností človeka ako aj úlohy, ktoré človeku vyplývajú z prijatia náboženstva – čiže okrem dodržiavania ľudských zákonov, aj dodržiavanie božských zákonov. Človek, ktorý prijme určité náboženstvo sa vo svojom živote zaoberá aj veľkou škálou iných aspektov života. To, že je človek príslušníkom bahájskej viery neznamená dosiahnutie dokonalosti, ale to, že sa vydáva na cestu neustáleho sebazdokonaľovania, snahy o lepší život, rozvíjania duchovnosti, schopnosti modliť sa a meditovať a upevňovania svojho vzťahu k Bohu.

Budú aj ľudia z iných náboženstiev spasení?

Spasení môžu byť ľudia všetkých náboženstiev, pretože hodnotenie života človeka je na Bohu, a žiaden človek počas života nemá právo súdiť ostatných. Stav duše po smrti je stavom, ktorý si nedokážeme predstaviť, ale neobmedzuje sa len na protiklady spasený-nespasený, príp. nebo-peklo. Každá duša po smrti prechádza do ďalšieho sveta, v ktorom existuje veľa stupňov blízkosti alebo vzdialenosti od Boha v závislosti od toho, ako človek prežil svoj život.

Vyvíjajú sa baháji po duchovnej stránke lepšie ako iní ľudia?

Duchovný rozvoj človeka závisí na tom, do akej miery veriaci skutočne uzná daného zakladateľa niektorého z náboženstiev a na tom, do akej miery dodržiava Jeho učenie. „Lístok do neba” si nemožno kúpiť formálnou príslušnosťou k náboženstvu. Človek môže aj 50 rokov o sebe vyhlasovať, že je bahájom, a napriek tomu v skutočnosti nemusí žiť bahájsky život, a na druhej strane môže byť človek, ktorý sa za bahája nepovažuje, a predsa vernejšie nasleduje zásady bahájskej viery. Ak však človek skutočne prijme bahájsku vieru a vedome sa snaží o dodržiavanie jej zásad, potom má veľkú šancu naplniť svoj potenciál, pretože má v ruke ten najnovší a najaktuálnejší návod, ako sa môže duchovne rozvíjať.