Terasy na hore Karmel

22. mája 2001 sa celý svet stal svedkom neobyčajnej udalosti. Na hore Karmel v izraelskej Haife sa zišlo vyše 4 500 ľudí z viac ako 180 krajín sveta, medzi nimi aj 17 zástupcov Slovenska. Zúčastnili sa slávnostného otvorenia majestátnych bahájskych záhradných terás na hore Karmel, ktorým izraelská i svetová tlač po práve dáva označenie „ôsmy div sveta“.

Baháji tieto terasy budovali na vlastné náklady desať rokov a sú presvedčení, že ich harmónia a krása je dokladom ich úsilia o vybudovanie harmonického sveta. Terasy, ktorých je spolu devätnásť, sa tiahnu od úpätia až po vrcholok hory Karmel, majú dĺžku 1 kilometer a v ich strede sa týči dominanta mesta Haify – Bábova svätyňa so svojou zlatistou kupolou. Otvárací ceremoniál pozostával z koncertu vrcholiaceho v postupom rozsvietení lámp pozdĺž kilometrových terás.

Koncert symfonického orchestra, zboru a známych sólistov uvidia diváci na celom svete vďaka priamemu prenosu cez satelit a internet. Oslavy potom trvali ešte týždeň a po ich skončení sú terasy sprístupnené širokej verejnosti. Očakáva sa, že po otvorení navštívi terasy vyše 1,2 milióna turistov ročne. Vstup a sprievodcovské služby sú zadarmo.

Jedným z najznámejších a najstarších zázrakov na hore Karmel je zázračné vznietenie obetného vola, ktoré sa udialo na žiadosť proroka Elijáša, keď chcel dokázať, že jestvuje len jeden Boh. Zázrak, ktorý sa udial nedávno, je ešte mimoriadnejší: Pustá hora sa premenila na záhrady, ktoré by si človek len ťažko dokázal predstaviť hocikde na svete, nieto ešte v Izraeli. Ich krása vyráža dych, ich zeleň je pastvou pre oči, množstvo harmonických prvkov a rozmanitých kvetov potešením pre srdce. Pre mnohých návštevníkov stelesňujú biblický raj. Fariborz Sahba, architekt týchto terás, však poznamenáva: „Naším cieľom nebolo len vybudovať krásne záhrady. Myšlienkou bolo vytvoriť krásne, duchovné záhrady, záhrady, ktoré oslovia dušu tak, aby sa návštevník pozastavil a pomyslel si: ,Toto je niečo neobyčajné, niečo mimoriadne.‘“ Pre bahájov predstavuje ukončenie výstavby týchto terás naplnenie storočného sna o vytvorení duchovného a administratívneho centra bahájskej viery, ktoré by dôstojne a primerane vyjadrovalo to, že bahájska viera je po kresťanstve druhým územne najrozšírenejším náboženstvom na zemi.

Nočné osvetlenie terásy a Bábovej svätyne na hore Karmel.Terasy a záhrady boli navrhnuté tak, aby utvárali pocit pokoja. Ten dotvárajú aj administratívne budovy postavené v klasickom gréckom štýle. Náklady na celý projekt vrátane budov dosiahli 250 miliónov dolárov a boli plne uhradené výlučne z dobrovoľných príspevkov členov bahájskej viery. Vďaka tomuto projektu sa stalo takmer nemožné: Neúrodná kamenistá hora sa zmenila na raj, kde tečú potôčiky, spievajú vtáci a rastú stromy a kvety. Svojou rozmanitosťou a zároveň harmóniou symbolizujú jednu z hlavných myšlienok bahájskej viery: jednotu v rôznosti – vďaka nej sa vytvorilo spoločenstvo, ktoré je schopné zjednocovať skupiny, ktoré predtým rozdeľovalo náboženstvo, spoločenská trieda, rasa, národnosť či vzdelanie; spoločenstvo, kde ľudia miesto bojovania spolupracujú, kde muži i ženy nachádzajú rovnocenné postavenie; ktorého predstavitelia sú volení na základe vlastností a schopností, a nie v dôsledku boja o moc a kampaní; kde sa rozhodnutia robia za účasti tých, ktorých sa dotýkajú.

Terasovité záhrady boli vystavané, aby podčiarkli duchovný význam Bábovej svätyne. Pán Sahba vysvetľuje: „Svätyňa je ako vzácny drahokam, ktorý je do terás zasadený podobne ako diamant do zlatého prsteňa.“ Terasy predstavujú sústredné kružnice, ktoré akoby vyžarovali zo svätyne. Takáto symetria a harmónia je dôležitým estetickým princípom celej stavby, pretože baháji sú presvedčení, že „je prirodzené, že srdce i ducha teší všetko, čo je výrazom symetrie, harmónie a dokonalosti.“ Vďaka výstavbe týchto terás, ktoré nadväzujú na kolóniu nemeckých Templárov a Louisovu promenádu, sa vytvorila 3-kilometrová oddychová pešia zóna – jeden z najdlhších a najatraktívnejších urbanistických celkov tohto typu v celej oblasti Stredomoria. Slovami ‘Abdu’l-Bahu: „Ak človek stojí na vrchole hory Karmel, … naskytne sa mu ten najvznešenejší a najmajestátnejší pohľad na celom svete.“ Mirko Stefanovic, juhoslovanský veľvyslanec v Izraeli, vraví: „Myslím si, že [terasy] sa skutočne stávajú dominantou, a to nielen v Haife. Sú tiež jedným z miest, ktoré v Izraeli jednoducho treba vidieť. Je to akoby oáza v púšti. Ako každý vie, Blízky východ je plný kontrastov a konfliktov. Bahájske záhrady sú ako ostrov pokoja a mieru.“ Profesor Suheil Bushrui, ktorý je vedúcim jednej z katedier na Marylandskej univerzite v USA sa vyjadril, že „tieto záhrady nám umožňujú vidieť mieru, do akej sa môžu materiálne a duchovné prvky navzájom dopĺňať a mať priaznivé účinky na prostredie. Terasy poskytujú nový model udržateľného rozvoja.“

Niet divu, že tieto záhrady tlač čoraz častejšie prirovnáva k ôsmemu divu sveta či k babylonským visutým záhradám Semiramidiným, ktoré antický svet považoval za jeden z divov sveta. Tie vybudoval babylonský kráľ Nabuchadnezár pre svoju manželku. Baháji ponúkajú svoje záhrady ako dar svetu, ako miesto duchovného odpočinku, pokoja, osvieženia a potešenia, ako miesto pre upokojenie mysle, odpútanie sa od každodenných problémov a rozjímanie. Sú tiež dôkazom nesmiernej obetavosti bahájskych veriacich, z ktorých väčšina žije vo veľkej chudobe v krajinách tretieho sveta. Títo po mnoho rokov prispievali maličkými sumami, aby sa projekt mohol realizovať. Ako vysvetľuje generálny tajomník bahájskeho spoločenstva Dr. Lincoln: „Nie je vôbec neobvyklé, ak po príchode do africkej chatrče nájdete na stene fotografiu terás spolu s potvrdením prijatia malého finančného príspevku.“

Anglická webová stránka venovaná slávnostnému otvoreniu terás: http://www.bahaiworldnews.org/terraces

Zopár faktov o hore Karmel

  • Slovo Karmel znamená „Pánova vinica“.
  • Najvyšší bod: 546 m n. m.
  • Celková dĺžka: 26 km
  •  Leží na nej mesto Haifa založené pred 1 800 rokmi. Názov Haifa znamená „krásne pobrežie“.
  • Rozprestiera sa na nej 19 terás v celkovej dĺžke 1km a maximálnej šírke 400 m. Spolu s kolóniou nemeckých Templárov a Louisovou promenádou vytvárajú 3-kilometrovú oddychovú pešiu zónu.
  • Po desiatich rokoch výstavby budú terasy a záhrady oficiálne otvorené 22. mája 2001. Vstup bude bezplatný.
  • Celkové náklady na projekt výstavby predstavovali 250 miliónov dolárov, ktoré pochádzali výlučne z dobrovoľných príspevkov členov bahájskej viery.
  • Slávnostného otvorenia sa zúčastní okolo 4 500 ľudí z viac ako 200 krajín sveta.
  •  Po otvorení terás sa očakáva, že sa počet turistov v Haife strojnásobí až na 1, 2 milióna ročne.
  • O záhrady s rozlohou vyše 200 000 m2 sa stará 70 miestnych záhradníkov pochádzajúcich zo všetkých kultúr a náboženstiev a 30 bahájskych dobrovoľníkov z 12-tich krajín.
  • Architekti, ktorí sa na projekte výstavby podieľali
    – William Sutherland Maxwell: architekt nadstavby Bábovej svätyne na hore Karmel
    – Hossein Amanat: architekt administratívnych budov Bahájskeho centra na hore Karmel
    – Fariborz Sahba: architekt terás pod a nad Bábovou svätyňou