Život duše

Podľa bahájskeho učenia je duša znamením Boha. Duša je nesmrteľná, večná. Vzniká pri počatí a vyvíja sa ďalej aj po smrti človeka. Duša sa po smrti nikdy nevracia na zem. Jej rozvoj prebieha v ďalších Božích svetoch. Počas života na zemi je úlohou človeka, aby jeho duša vedome získavala dobré vlastnosti, ktoré bude potrebovať pre svoj ďalší rozvoj po smrti.

Každá duša má potenciál na to, aby sa tu na zemi rozvíjala. Záleží len od vôle daného človeka, do akej miery tento potenciál využije. Jeden zo spôsobov rozvoja duše je napríklad modlitba a meditácia. Rozvoj duše na zemi a príprava na život po smrti sa dá prirovnať k vývoju dieťaťa v tele matky. Podobne ako je maternica miestom, kde sa u dieťaťa musia vyvinúť všetky orgány a končatiny na to, aby sa mohlo narodiť a žiť na zemi, podobne je tu na zemi úlohou človeka rozvinúť si všetky potrebné duchovné vlastnosti a schopnosti, ktoré bude duša potrebovať na ďalší život. Podobne ako sa dieťa po narodení nikdy nevracia späť do tela matky (a to aj keby niektorý z jeho orgánov nebol dostatočne vyvinutý), takisto sa duša človeka nikdy nevracia na zem, aj keď by si nerozvinula niektoré vlastnosti. V ďalších svetoch sa duša rozvíja vďaka milosti Božej.