Neoddeliteľné zložky učenia každého náboženstva

Podľa bahájskej viery obsahuje učenie každého náboženstva dve neoddeliteľné zložky. Jednou je duchovné učenie, ktoré je nemenné a ktoré je vo svojej podstate spoločné pre všetky náboženstvá. Sem patrí učenie o jedinosti Boha, láske k Bohu, láske k blížnemu, dôležitosti modlitby, zbožnosti a rozvíjania duchovnosti, morálnom zmysle pozemského života atď.

Druhú zložku predstavuje učenie spoločenské. To sa zaoberá vzťahom jednotlivca a spoločnosti a vzťahmi medzi jednotlivcami. Pretože zakladatelia náboženstiev toto učenie vždy prispôsobovali potrebám doby, v ktorej žili, jednotlivé náboženstvá sa od seba líšia práve spoločenským učením.

Dôležitou súčasťou bahájskej viery je teda okrem duchovného učenia aj spoločenské učenie. Duchovné učenie bahájskej viery kladie dôraz na rozvoj duchovných vlastností jednotlivca (napríklad: pravdovravnosti, čestnosti, spravodlivosti, trpezlivosti a podobne) a okrem už spomínaných zásad obsahuje tiež príkaz priateliť sa s nasledovníkmi všetkých náboženstiev, ctiť si rodičov, neželať iným to, čo neželáme sebe, študovať umenia a vedy, ktoré sú pre ľudstvo užitočné, a odlíšiť sa od ostatných prostredníctvom dobrých skutkov. Súčasť duchovného učenia tvoria tiež rozličné zákazy – od zákazu vraždy, krádeže, polygamie, omamných látok, krutosti voči zvieratám, ohovárania a konfliktov až po zákaz fanatizmu a pýchy.

Čo sa týka spoločenského učenia, ide o zásady a princípy, ktoré majú za úlohu napomôcť rozvoj spoločnosti a zlepšiť tak život každého jednotlivca. Bahá’u’lláhove „spoločenské zákony sú pozmenené tak, aby vyhovovali nadchádzajúcej dobe, a sú určené na to, aby ľudstvo priviedli k svetovej civilizácii, ktorej nádheru si teraz sotva dokážeme predstaviť“. Od doby, keď Bahá’u’lláh ako prvý tieto zásady vyslovil, uplynulo viac než sto rokov, počas ktorých sa mnohé z nich stali samozrejmou súčasťou zásad mnohých inštitúcií (ako napríklad OSN) i väčšiny demokratických štátov.

 Medzi spomínané zásady patrí:

  • zjednotenie ľudstva a docenenie prínosu všetkých kultúr a národov
  •  rovnocennosť všetkých rás a národností
  •  podstata všetkých náboženstiev je tá istá, jednotlivé náboženstvá boli ľudstvu postupne zjavované jedným Bohom
  •  viera musí byť v súlade s vedou
  •  každý človek by mal pravdu hľadať nezávisle
  •  rovnoprávnosť mužov a žien
  •  odstránenie všetkých predsudkov
  •  vytvorenie alebo ustanovenie jednotného svetového pomocného jazyka a písma
  •  ustanovenie trvalého celosvetového mieru
  •  dostupné vzdelanie pre všetkých ľudí na celom svete
  •  vyriešenie ekonomických problémov pomocou duchovných princípov
  •  odstránenie extrémov chudoby a bohatstva
  •  globálne riešenie ekologických problémov ľudstva

Za prostriedok duchovného rozvoja bahájske učenie považuje modlitbu, rozjímanie o posvätných spisoch a svojich skutkoch, pôst, konanie dobrých skutkov a snahu o rozvoj duchovných vlastností, zlepšovanie okolitého sveta, službu všetkým ľuďom a pomoc pri rozvoji civilizácie. Za súčasť duchovných aktivít sa považuje i práca v zamestnaní poctivo vykonávaná v duchu služby.

 „Prvotným cieľom podnecujúcim Božiu vieru … je … posilňovať ducha lásky a bratstva medzi ľuďmi.“náboženstvo má byť „príčinou a prostriedkom spoločného úsilia a úspechov ľudstva“

„Viera znamená vedomé poznanie a konanie dobrých skutkov.“

„Zámerom jediného pravého Boha, keď sa prejaví, je zvolať celé ľudstvo ku pravdovravnosti a úprimnosti, k zbožnosti a dôveryhodnosti, k odovzdanosti a podriadenosti sa Vôli Božej, k zhovievavosti a láskavosti, k spravodlivosti a múdrosti. Jeho cieľom je odieť každého človeka do plášťa svätej povahy a ozdobiť ho ornamentom svätých a dobrých skutkov.”

Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, str. 299