|
Bahá´u´lláh nám všetkým prináša najnovšie zjavenie od
Boha a najaktuálnejšie učenie na riešenie osobných i svetových problémov.
Najzákladnejšou myšlienkou Bahá’u’lláhovo učenia je, že nadišiel čas, aby
ľudstvo zanechalo všetky spory týkajúce sa rozdielov v rase, národnosti či
vierovyznaní a zjednotilo sa, pretože naša „zem je len jediná krajina, ktorú
obýva ľudstvo“. Celé ľudstvo stvoril jeden Boh, od ktorého pochádzajú všetky
náboženstvá. Ľudia, ktorí v Bahá’u’lláha veria, žijú medzi nami, zaujímajú
sa o zlepšenie sveta, svojho vlastného života, snažia sa pomáhať ostatným a
sú vďační, že vďaka Bahá’u’lláhovmu učeniu majú riešenie na rozmanité
problémy dnešnej doby. Prečítajte si ich príbehy!
Ich cesta skúmania sa možno podobá vašej. Aj vy sa môžete stať súčasťou
tejto radostnej a uspokojivej skúsenosti a vidieť, ako vám Bahá’u’lláhovo
učenie bude pomáhať v každodenných starostiach. Využite možnosť preskúmať
túto celosvetovú vieru, pozrite sa na Bahá’u’lláhov
zázračný život, nechajte sa nadchnúť krásou
bahájskeho svetového centra a príďte
medzi nás! Prečítajte si, čo o
Bahá´u´lláhovi povedal L. N. Tolstoj.
Video o živote Bahá´u´lláha, zakladateľa bahájskej viery (angl.)
Video z miest spojených so životom Bahá´u´lláha v Izraeli
Video z miesta spojených so životom Bahá´u´lláha v Turecku
Webová prezentácia o živote Bahá´u´lláha s
kvalitným fotografickým materiálom
Existujú stovky príbehov, ktoré vyjadrujú Bahá´u´lláhovu
výnimočnosť, ponúkame vám jeden z nich:
Bolo to vo Svätej zemi,
v meste ‘Akká, v čase pôstu v roku 1850. Šejch Qásim a jeho rodina sa postila až do západu slnka. Potom si
sadli k stolu a začali jesť. Tu syn vykríkol: „Aha! Slnko vychádza naspäť!
Vracia sa!“ Celá rodina sa v ohromení dívala na západnú oblohu a nemohla
uveriť vlastným očiam. Veď ešte pred chvíľou slnko zapadlo a bola tma!
Šejch sa ponáhľal za starým kňazom, ktorý bol známy svojou
múdrosťou. Vyrozprával mu, čo s rodinou videli. Kňaz odpovedal: „Ide o
znamenie, že v tento deň sa stal veľký zločin. V ďalekej krajine, v Perzii,
dnes zavraždili toho, na ktorého sme čakali, toho, ktorý zvestoval príchod
Prisľúbeného.“
Potom kňaz povedal Šejchovmu synovi: „ Mahmúd, jedného dňa
do tohto mesta vstúpi Prisľúbený. Bude väzňom. Tvoj otec a ja tu už
nebudeme, ale ty budeš nažive. Dobre si zapamätaj, čo ti poviem: Dávam Ti za
úlohu, aby si Mu odovzdal náš najsrdečnejší pozdrav a vyjadril našu
oddanosť.“ Šejch i kňaz túto úlohu Mahmúdovi od toho dňa neustále
pripomínali.
Čas plynul, Mahmúd vyrástol a stal sa oddaným moslimom. V
roku 1868 sa v ‘Akke rozšírila správa o príchode nebezpečného kacíra, ktorý
bol vraj nepriateľom islamu. Mahmúd šiel do mešity, kde bol prečítaný
sultánov výnos ohľadne tohto odpadlíka. Mahmúd bol rozzúrený a presvedčený,
že je jeho náboženskou povinnosťou zabiť tohto nepriateľa. Ihneď sa vydal do
väzenia, aby svoje rozhodnutie vykonal.
Bahá’u’lláh (pretože On bol tým väzňom) si však za tú
krátku dobu natoľko získal láskou srdcia stráží, že keď Mahmúd prišiel do
väzenia, povedali mu, že ho k Bahá’u’lláhovi nepustia, pokiaľ Ho nepožiada o
povolenie. Mahmúd teda poslal žiadosť a čakal pred dverami Jeho cely so
zbraňou ukrytou pod kabátom. Bahá’u’lláhova odpoveď na seba nedala dlho
čakať. Znela: „Smieš sa ku Mne priblížiť, len ak odhodíš zbraň!“ Mahmúd bol
nesmierne prekvapený, pretože o zbrani nikomu nepovedal. Na to si pomyslel:
„Som dosť silný na to, aby som nepriateľa premohol aj holými rukami.“ A tak
odhodil zbraň a znovu požiadal o povolenie. Väzeň odpovedal: „Smieš prísť,
len ak očistíš svoje srdce od nekalých úmyslov.“
Mahmúd sa teda vrátil domov a zaspal. Vo sne sa mu zjavil
kňaz a jeho otec. Povedali mu: „Pôjdeš na stretnutie väzňových priateľov [Bahá’u’lláhových
nasledovníkov] a povieš im: Alláh-u-Abhá! Ale nikto si ťa nebude všímať.
Potom povedz po druhýkrát: Alláh-u-Abhá! I teraz si ťa nikto nevšimne. Po
tretíkrát hlasno zvolaj: Alláh-u-Abhá! Potom sa ťa jeden z nich spýta: „Čo
tým myslíš?“ Potom mu povedz to, čo sme ti dali za úlohu.“
Mahmúd sa prebudil, dostal sa na stretnutie, o ktorom sa mu
snívalo, a povedal: „Alláh-u-Abhá!“ Nikto si ho ani len nevšimol. „Alláh-u-Abhá!“
Nič. Po tretíkrát hlasno zvolal: „Alláh-u-Abhá!“ Na to sa k nemu
‘Abdu’l-Bahá otočil a spýtal sa: „Čo myslíš tým slovom: „Alláh-u-Abhá!““
Vtedy mu Mahmúd odovzdal najsrdečnejší pozdrav od svojho otca a starého
kňaza a vyjadril ich oddanosť. Postupne sa z neho stal oddaný baháj.
|