Jednotnosť rás

Ak sa zamyslíme nad dejinami ľudstva, je zrejmé, že spoločnosť smeruje k stále vyššiemu stupňu organizácie. Najmenšou jednotkou v histórii bola rodina, potom to bol kmeň, neskôr mestský štát, po ktorom nasledoval národný, poprípade viacnárodný štát. Bahá’u’lláh vraví, že nadišiel čas, aby ľudstvo prešlo ešte na vyššiu úroveň, a tou je jednota celého ľudstva, celej Zeme:

„Zem je jediným domovom a ľudstvo jej obyvateľmi.” „Nech sa človek nepýši tým, že miluje svoju krajinu, nech sa skôr pýši tým, že miluje celý svet.”

Myšlienka zjednotenia ľudstva nie je utopistickou myšlienkou, o ktorej by baháji len snívali. Skôr naopak. Považujú ju za myšlienku, ktorá sa musí stať skutočnosťou. Inak ľudstvo nebude schopné prekonať rozmanité problémy ekológie, ekonomiky a mnohé ďalšie, ktoré majú už i dnes globálny rozmer.

Predstava zjednotenia ľudstva sa v bahájskej viere nerozlučne spája s ideou jednoty v rôznosti. Znamená to, že je to jednota, ktorá zároveň vyzdvihuje a zachováva jedinečnosť každej rasy a každého národa. Bahájske spisy hovoria o tom, že všetky rasy a národnosti sú si rovnocenné, že neexistuje žiadna nadradená rasa a že sa musíme naučiť doceniť krásu a výnimočnosť všetkých rás. Krása týchto rás je práve v ich rozmanitosti. Podobne ako je krásna záhrada s rozmanitými kvetmi.

‘Abdu’l-Bahá o rasizme

Podľa slov Starého zákona Boh povedal:

„Učiňme človeka na Svoj obraz, podľa Našej podo­by.“

Tieto slová naznačujú, že človek je obrazom a podobou Boha, inými slo­vami, Božia dokonalosť a božské cnosti sa odrážajú alebo prejavujú v podstate človeka. Tak ako sa svetlo a žiara sln­ka v plnosti a nádhere odráža vo vy­leš­tenom zrkadle, rovnako i božskévlast­nosti vyžarujú z hĺbky čistého ľudského srdca. Toto je dôkazom toho, že človek je najvznešenejším spomedzi Božích stvorení…

Pozrime sa bližšie na výrok, že člo­vek je obrazom a podobou Boha a nato, podľa akého meradla alebo kritéria ho môžeme hodnotiť alebo posudzovať. Týmto meradlom môžu byť jedine božské cnosti, ktoré sa v ňom prejavujú. Preto kaž­dý človek, ktorý prejavuje božské vlastnos­ti, odráža nebeskú morálku a dokonalosťa  je vyjadrením ideálu a  chvályhodných vlastností, je vskutku obrazom a podobou Boha. Ak človek vlastní bohatstvo, môže­me ho nazývať Božím obrazom a podobou? Alebo je kritériom blízkosti k Bohu ľuds­ká česť a dobrá povesť? Môžeme postupovaťpodľa farby pokožky a povedať, že človek určitej farby pleti – bielej, čiernej, hnedej,žltej alebo červenej – je skutočným obra­zom Stvoriteľa? Musíme uznať, že farba pleti nie je meradlom a kritériom pre ta­kéto posudzovanie a nie je dôležitá, pretože farba je v prírode vecou náhody. Podstatnýje duch a myseľ človeka… Preto si musíme uvedomovať, že farba či rasa nemá žiadny význam. Ten, kto je obrazom a podobou Boha, kto prejavuje Božie dary, je vítaný na Božom prahu – či má bielu, čiernu alebo hnedú pleť, nehrá žiadnu úlohu. Človek nie je človekom iba pre telesné znaky. Štandardom božského meradla a posudzovania je myseľ a duch člove­ka…

Srdce človeka môže byť čisté a biele, hoci má čiernu pleť. Alebo naopak, jeho srdce môže byť temné a  hriešne, hoci má bielu pleť. Najväčší význam má pre­to povaha a čistota srdca.

– Výňatky z  ‘Abdu’l-Bahovej pred­nášky­ na 4. vý­ročnej konferencii Národnej aso­ciácie pre po­krok farebných ľudí z dňa 30. apríla 1912, Handel Hallv Chicagu, v americkom štáte Illinois.