Bahájske sväté písma

Tak ako Biblia je Slovom Božím pre židov, Evanjelium pre kresťanov alebo Korán pre moslimov, pre bahájov sú  Slovom Božím všetky Bahá’u’lláhove spisy — a tvoria základ bahájskej viery. Množstvo spisov, ktorých pôvodcom je Bahá’u’lláh, ďaleko presahuje zjavenie predchádzajúcich Poslov Božích. Sám Bahá’u’lláh odhadol, že Jeho spisy by po zviazaní do kníh tvorili spolu viac ako 100 zväzkov. Pre spisy je charakteristická široká škála štýlov. Bahá’u’lláh písal v arabčine aj v perzštine, pričom dokonale ovládal oba jazyky. Niektoré z Jeho diel sa prihovárajú hlasom Božím v podobe povznášajúcej a krásnej prózy. Iné sú priame výroky o morálke a o etike. Ďalšie sú mystické a poetické diela. Mnohé, známe ako tabuľky, sú listy adresované jednotlivcom. Mnohé z nich zatiaľ nie sú preložené. Jeho najvýznamnejšie diela sú však preložené do väčšiny hlavných svetových jazykov a výber z Jeho spisov je preložený do viac ako 800 jazykov.

Podstatu Bahá’u’lláhovho etického učenia možno nájsť v malej knižke na zvanej Skryté slová, ktorá je zbierkou citátov pochádzajúcich z raného obdobia Jeho pôsobenia. Bahá’u’lláh toto dielo popisuje ako výťažok duchovného vedenia obsiahnutého v postupnom Božom zjavení.

Hlavným výkladom Jeho učenia je Bahá’u’lláhova kniha nazvaná Kitábiíqán (Kniha istoty). Kitábiíqán odkrý va celú panorámu božského zámeru a zaoberá sa závažnými otázkami, ktoré vždy tvorili podstatu náboženského života: Boh, povaha ľudstva, zmysel života a úloha zjavenia.

Medzi najznámejšie Bahá’u’lláhove mystické spisy patrí Sedem údolí. Toto mystické dielo zjavené poetickým jazykom popisuje etapy cesty duše k zjednoteniu so svojím Stvoriteľom.

Najdôležitejším Bahá’u’lláhovým spisom je Kitábiaqdas (Najsvätej šia kniha). Bahá’u’lláh zjavil Kitábi aqdas, „Materskú knihu“ bahájskeho zriadenia v čase najtemnejších dní Svojho uväznenia v Akke. Predstavuje hlavný zdroj zákonov a inštitúcií, ktoré určil pre Ním zamýšľané usporiadanie sveta. Preklad svätých spisov je postupný  proces.

Normy na preklad do anglického jazyka stanovil Shoghi Effendi, ktorý bol hlavou bahájskej viery v rokoch 1921 až 1957. Študoval v Oxforde a jeho preklady odrážajú nielen majstrovské ovládanie anglické ho jazyka, ale tiež autoritatívny výklad významu textov. Keď Shoghi Effendi hľadal anglický štýl, ktorý by verne odrážal vznešený a emotívny spôsob,  akým sa Bahá’u’lláh v perzštine a v arabčine vyjadroval, rozhodol sa pre štýl angličtiny, ktorý vyznieva podobne ako anglický preklad Biblie kráľa Jakuba. V súlade s týmto štýlom sa rozhodol používať mužské zámeno na označe nie Boha — hoci Bahá’u’lláhovo učenie zdôrazňuje, že Stvoriteľovi nemožno pripísať žiadny rod. Shoghi Effendi hojne používal diakritické znamienka ako pomôcku pre výslovnosť arabských a perzských mien. Tejto praxe sa bahájske spoločenstvo pridržiava dodnes. Výsledkom je štýl, ktorý tvorí most medzi modernou angličtinou a štýlom, ktorým Bahá’u’lláh písal v arabčine a v perzštine. Preto sa ako východisko pre preklady do ostatných západných jazykov používajú anglické preklady Shoghi Effendiho, a nie arabské a perzské originály.