Domy uctievania a sväté miesta

Duchovné majáky pre ľudstvo

Bahájske domy uctievania ako miesta na zhromaždenie za účelom modlitby a rozjímania sú v bahájskej viere najpodobnejšie úlohe, ktorú spĺňa kostol, chrám alebo mešita. Avšak majú aj ďalší význam. Bahá’u’lláh vyslovil predstavu, že domy uctievania budú jedné ho dňa stredom duchovného života spoločenstva a vyjadrením jeho humanitárnych cieľov. Doteraz bolo na svete postavených osem domov uctievania — aspoň jeden na každom kontinente ako symbol celosvetového rozšírenia bahájskej viery.

Na súčasnom stupni rozvoja bahájskej viery sa baháji zameriavajú viac na vytváranie a rozvoj spoločenských a duchovných inštitúcií pre život spoločenstva než na stavanie budov pre každé spoločenstvo. Avšak doposiaľ postavené domy uctievania stoja ako majáky zvolávajúce svet k novému spôsobu náboženského uctievania a života.

Každý chrám sa vyznačuje osobitým tvarom, ale všetky majú spo ločné niektoré architektonické črty. Všetky bahájske domy uctievania musia mať deväť strán a jednu hlavnú kupolu. Prvý dom uctievania bol postavený v Rusku, v stredoázijskom meste Ašchabad. Bol dokončený okolo roku 1908 a slúžil bahájskemu spoločenstvu v tejto oblasti do roku 1938, keď ho znárodnila sovietska vláda. Budova bola zbúraná v roku 1962 po tom, ako bola poškodená zemetrasením. Ašchabadský dom uctievania v mnohých ohľadoch predstihol svoju dobu. Okrem toho, že slúžil ako duchovné centrum pre tamojšie rozkvitajúce bahájske spoločenstvo, bol aj praktickým vyjadrením humanitárnych ideálov spoločenstva. K nemu boli pripojené aj ďalšie inštitúcie, vrátane nemocnice, školy a ubytovne pre cestujúcich.

Prvý bahájsky dom uctievania na Západe bol dokončený v roku 1953 v americkom meste Wilmette v štáte Illinois, na brehu Michiganského jazera severne od Chicaga. V jeho ornamentálne zdobenej kupole a nezvyčajnej výzdobe sa snúbia prvky architektonických štýlov Západu aj Východu a za svojej existencie ho navštívili už milióny návštevníkov.

Ďalšie domy uctievania boli postavené v ugandskej Kampale, blízko Sydney v Austrálii, neďaleko Frankfurtu v Nemecku, nad panamským hlavným mestom a v Apii na Samoe.

V blízkej budúcnosti plánujú baháji postaviť chrám pre Južnú Ameriku v Santiagu v Čile. Najnovší dom uctievania bol dokončený v roku 1986 v Dillí v Indii. Odvtedy táto budova získala mnohé architektonické ocenenia a venovali sa jej články v mnohých novinách a časopisoch. Jej tvar je inšpirovaný lotosovým kvetom a skladá sa z 27 samostatne stojacich, mramorom obložených „lupeňov“, usporiadaných po troch tak, aby tvorili deväť strán. Deväť dvier vedie do hlavnej sály, do ktorej sa zmestí až 2 500 ľudí. Chrám meria o niečo viac ako 40 metrov a má lesklý povrch, takže sa niekedy zdá, akoby sa vznášal nad 26­akrovým pozemkom na okraji indického hlavného mesta. Za tých pár rokov sa chrám v Dillí stal jednou z najväčších svetových atrakcií, ktorú ročne navštívi viac ako dva a pol milióna návštevníkov. Počas hinduistických sviatkov ho navštevuje asi 100 000 ľudí — tak hlboko si Indovia vážia bahájsky chrám bez ohľadu na ich vierovyznanie. Rovnako sú všetky bahájske domy uctievania prístupné ľuďom každého vierovyznania. Nenájdeme v nich žiadne kázne, rituály ani kňazov. Na svete bolo určených už viac ako 120 miest pre budúce domy uctievania. V budúcnosti bude mať každé miestne spoločenstvo svoj vlastný dom uctievania. Tak ako ten prvý v Ašchabade, každý z nich bude stredobodom života spoločenstva a sociálnych, vedeckých, vzdelávacích a humanitárnych služieb.