Shoghi Effendi

Shoghi Effendi – “strážca” Bahájskej viery

Vo svojej explicitnej vôli a záveti určil ‘Abdu’l-Bahá svojho najstaršieho vnuka, Shoghiho Effendiho Rabbani (1897-1957) svojím nástupcom a “Strážcom” bahájskej viery. Inštitúcia strážcovstva bola predpovedaná už samotným Bahá’u’lláhom.

“Ó vy verní milovaní ‘Abdu’l – Bahá! Je vašou povinnosťou venovať Shoghimu Effendimu, tomu výhonku a plodu, ktorý vyrastá z dvojice posvätených, Božských lotosových Stromov, svoju najväčšiu starostlivosť, tak aby jeho žiariacu podstatu nepoškvrnilo ani zrnko prachu skľúčenosti či zármutku, aby deň za dňom mohol rásť v šťastí, radosti a duchovnosti a aby sa mohol stať úrodným stromom.”

Abdu’l-Baháova záveť

Shoghi Effendi dohliadal na expanziu bahájskej Viery. Z pôvodných 35 krajín v roku 1921 sa Viera rozšírila do 200 krajín, teritórií a kolónií v čase jeho skonu v roku 1957. S jeho smrťou došlo k ukončeniu dedičnej línie vedúcich osobností bahájskej Viery.

Obdobie pôsobenia strážcu: Práca Shoghiho Effendiho

‘Abdu’lBahá zosnul pokojne, v spánku,  dňa 28. novembra 1921. Rovnako ako Jeho otec, aj On chcel predísť potenciálnemu 16. august 1863 rozdrobeniu náboženstva po Svojej smrti. Preto tiež zanechal jasnú a jednoznačnú poslednú vôľu, ktorá je pokračovaním Bahá’u’lláhovej Zmluvy.

V tomto dokumente ‘Abdu’lBahá vymenoval Svojho najstaršieho vnuka Shoghiho Effendiho Rabbaniho za Svojho nástupcu vo funkcii hlavy alebo „strážcu“ bahájskej viery. Strážcovstvo je inštitúcia, ktorej vznik predpovedal Bahá’u’lláh. V tejto funkcii bol Shoghi Effendi určený za autoritatívneho vysvetľovateľa bahájskeho učenia.

Narodil sa 1. marca 1897 v Akke a veľa času počas svojho raného detstva strávil na ‘Abdu’lBahových kolenách. Neskôr navštevoval Americkú univerzitu v Bejrúte a Oxfordskú univerzitu v Anglicku, kde si osvojil jedinečnú znalosť anglického jazyka a západnej kultúry.

Počas pôsobenia Shoghiho Effendiho sa bahájska viera stala skutočne celosvetovým náboženstvom. Keď ‘Abdu’lBahá v roku 1921 zosnul, žilo na svete stotisíc bahájov. Väčšinu z nich tvorili Iránci žijúci v Iráne alebo v iných krajinách Stredného východu. Hŕstka nasledovníkov žila v Indii, v Európe a v Severnej Amerike — spolu asi v 35 krajinách. O 36 rokov neskôr, v čase zosnutia Shoghiho Effendiho v ro ku 1957, počet bahájov predstavoval tak mer štyristotisíc veriacich z viac ako dvesto krajín, teritórií a kolónií.

Shoghi Effendi vo svojich listoch vypracoval aj pokyny ohľadom volebného systému a skupinového rozhodovania, ktoré sa stali jednou z charakteristických čŕt bahájskej viery. V listoch novovzniknutým bahájskym inštitúciám vysvetľoval dôsledky Bahá’u’lláhovho učenia v mnohých záležitostiach, od rodinného života až po celo svetovú vládu. Detailnejšie popísal vzťah bahájskej viery k iným náboženstvám a vieroukám. Jeho brilantné a pôsobivé diela pomohli objasniť jedinečné pohľady bahájskej viery na rozličné etické, teologické a historické otázky.

Pokiaľ ide o rast bahájskej viery, azda najdôležitejšie v tomto ohľade boli listy Shoghiho Effendiho bahájskemu svetu, ktoré sa stali trvalým zdrojom povzbudenia a podpory. Hoci si v súčasnosti bahájska viera získala všeobecný rešpekt, stať sa bahájom v tridsiatych, štyridsiatych či päť desiatych rokoch 20. storočia znamenalo vystaviť sa podozrievaniu a výsmechu. Shoghiho Effendiho jasná predstava o bahájskej viere ako o Božom zjavení pre našu dobu a jeho istota v úspech pomohli povzbudiť generáciu veriacich šíriacu Bahá’u’lláhov odkaz do všetkých častí zeme.