Inštitúcie správy

Systém správy

Systém správy bahájskej viery pozostáva ­z  oficiálne ustanovených inštitúcií, kto­ré v sebe obsahujú výhody riadenia viac ­člennými orgánmi a poradného hlasu zo strany mú­drych a skúsených jednotlivcov.Tento systém na jednej strane pozostáva z volených or­gánov pôsobiacich na celo­svetovej, ná­rod­­nej a miestnej úrovni. Ich členovia sú vo­lení spomedzi všetkých jed­notlivcov a ba­hájske spisy udeľujú týmto inštitúciám zákonodarnú, súdnu a výkon­nú funkciu. Na druhej strane systém tvoria výnimoční a oddaní jednotlivci menovaní za konkrétnym účelom šírenia a ochrany bahájskej viery. Títo jednotlivci majú vý­značné po­stavenie a svoje úlohy vykoná­vajú pod vedením hlavy bahájskej viery, radia, podnecujú a povzbudzujú jednotli­vých ba­há­jov a volené inštitúcie. Tak zo­hrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní plánov spoločenstva, pod­porujú učenie sa, posil­ňujú iniciatívu jed­notlivcov, povzbudzujú slobodu jedno­tlivca a rôznorodosť preja­vu, pričom zais­ťujú ochranu viery pred jej rozdelením.

Obe vetvy tohto systému vedie ústredný správny orgán bahájskej viery, Svetový dom spravodlivosti. Deväť členov Sveto­vého domu spravodlivosti volia každých päť ro­kov členovia viac ako 180 národných zastu­piteľských orgánov z celého sveta. Spoločne tieto inštitúcie tvoria „admi­nistratívne usporiadanie“ bahájskej viery. Systém, kto­rý sa postupne za posledné je­den a pol storočie vybudoval, predstavu­je pozo­ru­hodný úspech: zásadový systém celosvetovej správy, bez toho, aby musel využívať kňazskú alebo duchovnú hierar­chiu, slúži na to, aby rozvíjal a usmerňo­val schopnosti jednotlivca bez ohrozovania práv cel­ku. A hlavne preukázal schopnosťvy­tvoriť integrované svetové spoločenstvo a poskytnúť jednotné smerovanie zoskupe­niu ľudí, ktoré pravdepodobne predsta­vuje najrôznorodejšiu skupinu ľudí na svete.

S  určitosťou môžeme povedať, že ako forma náboženskej správy nemá obdoby. Žiadne iné svetové náboženstvo minulos­ti či súčasnosti nespravuje svoje záležitos­ti systémom, ktorý by sa prostredníctvom slobodných volieb zahŕňajúcich všetkých veriacich tak pozorne zaujímal o záležitos­ti veriacich na tej najnižšej úrovni a záro­veň by vďaka svojmu základu vo svätých spi­soch poskytoval výslovnú právomoc na zaistenie neohrozenej jednoty.

Správne usporiadanie bahájskej viery sa však okrem svojej funkcie ako spôsobu ná­boženskej správy vyníma ako jedinečný model pre taký spôsob celosvetovej vlády, aký naša nová doba veľmi potrebuje. Baháji sú presvedčení, že bahájske administratív­ne usporiadanie bahájskej viery nie je ni­čím menej než „Chartou bu­dúcej svetovej civilizácie“

Miestna duchovná rada

Najlepším spôsobom, ako pochopiť sys­tém správy bahájskej viery, je preskúmať jeho základnú jednotku, ktorou je miest­na du­chovná rada. Miestna duchovná radasa každoročne volí v každom spoločenstve, ktoré má deväť a viac dospelých bahájov a plní mnohé úlohy, ktoré sa tradične spá­jali s duchovenstvom, ako aj ďalšie funkcie. Rozhodne možno povedať, že procesy pre­biehajúce v miestnych duchovných radách, ponúkajú nový model participatívneho, demokratického rozhodovania na najniž­šej úrovni.

V súčasnosti miestne duchovné rady do­hliadajú na širokú škálu aktivít, ktoré tvo­ria základ života bahájskeho spoločenstva. Patrí k nim vzdelávanie detí, oslavy svätých dní, modlitebné stretnutia, štúdium spisov, diskusie, spoločenské podujatia, sobáše a pohreby. Mnohé miestne duchovné rady vo svete tiež organizujú malé vzdelávacie, sociálno-ekonomické alebo environmen­tálne rozvojové projekty.

Miestne duchovné rady majú tiež vý­konnú a  súdnu úlohu, vedú korešpon­denciu, starajú sa o finančné prostriedky spolo­čenstva a  dozerajú na dodržiavanie baháj­skych zákonov v záležitostiach, aký­mi sú roz­vod alebo nezhody medzi členmi spo­ločenstva.

Rovnako ako v  prípade všetkých os­tatných volených bahájskych inštitúcií, aj miestne duchovné rady môžu rozhodovať iba ako skupina, ktorá používa proces kon­zultácie na to, aby dospela k  spoločným záverom. Jednotliví členovia duchovných rád nemajú mimo zasadnutia duchovnej rady žiadne osobitné právomoci, postave­nie ani moc.

Pôsobnosť miestnych duchovných rád zväčša vymedzujú hranice mesta, ktoré sta­novila vláda. Inými slovami, všetci ba­háji, ktorí žijú v rámci dediny, mesta alebo mest­skej časti, spadajú pod správu miestnej du­chovnej rady danej oblasti.

Miestne duchovné rady sú tiež zodpo­vedné za slávnosť devätnástich dní, ktorá je základom čin­nosti spoločenstva a nástrojom duchov­nej rady na získanie názorov priamo zo spo­ločenstva. Hoci má duchov­ná rada konečné slovo v rozhodovacom pro­cese spoločenstva, slávnosť je dôležitou súčasťou správy na tej najnižšej úrovni.

Poradcovia a ich inštitúcie

Pre úplné porozumenie fungovania admi­nistratívneho usporiadania bahajskej viery je dôležité pochopiť úlohu poradných inšti­túcií. Opäť najjednoduchší spôsob, ako vy­svetliť pôsobenie zborov skúsených radcov,  je pres­kúmať bližšie ich úlohu na miestnej úrovni. Predtým je však dôležité opísať cel­kovú štruktúru a úlohu poradných inštitú­cií v ba­hájskej viere.

Najdôležitejšími spomedzi tých, ktorí majú poradnú funkciu, sú ruky veci Bo­žej. Toto pomenovanie dostalo v histórii ba­hájskej viery asi 50 ľudí a všetkých menoval Bahá’u’lláh, ‘Abdu’l-Bahá alebo Shoghi Ef­fendi. Od roku 2004 v izraelskej Hajfe slúži bahájskej vie­re už len posledná žijúca ruka veci Božej,‘Alí-Muhammad Varqá. Keď v roku 1968 Svetový dom spravodlivosti dospel k zá­veru, že už nemôže byť menovaných viac rúk veci Božej, začal menovať určitý po­čet vyspelých a skúsených jednotlivcov za poradcov, aby sa tak do budúcnosti zaisti­lo vykonávanie nenahraditeľných úloh rúk veci Božej.

Poradcovia sú menovaní na päťroč­né obdobie a pôsobia v jednom z piatich kontinentálnych zborov alebo v Medzi­ná­rodnom centre pre učenie viery. Tí, ktorí boli menovaní za kontinentálnych porad­cov, slúžia v kontinentálnom zbore na jed­nom z piatich kontinentov sveta: v Afrike,v Amerike, v Ázii, v Austrálii alebo v Eu­rópe. Medzinárodné centrum pre učenie viery sídli v  Bahájskom svetovom centre v Hajfe v Izraeli a dohliada na prácu tých­to piatich zborov. Tvorí ho deväť poradcov a posledná ruka veci Božej.

Kontinentálne zbory menujú členov po­mocných zborov poradcov. V  súčasnos­ti slúži asi 990 členov pomocných zborov a ich úlohou je pôsobiť v príslušnej oblasti v rámci kontinentálneho zboru. Na ďalšej úrovni členovia pomocného zboru menujú svojich asistentov.

Členovia poradných inštitúcií na všet­­kých úrovniach predstavujú veľmi roz­ma­nité zbory mužov a žien, ktorí sa usilujú inšpirovať a vzdelávať bahájov, aby moh­li uplatňovať Bahá’u’lláhovo učenie v kaž­dodennom živote, a pomáhajú im naplno využívať ich schopnosti. Starajú sa o spo­ločenstvá a inštitúcie a radia im pri raste a rozvoji, snažia sa zabezpečiť, aby správne fungovali, a usilujú sa podporovať nado­búdanie poznatkov a rozvíjanie schop­ností na všetkých úrovniach v snahe po­silniť in­štitúcie bahájskej viery, aby sa stali svetla­mi smerujúcimi spoločnosť ako takú. Hoci títo veriaci slúžiaci bahájskej viere nemajú právomoc riadiť volené inštitúcie, ich ve­denie zohráva dôležitú úlohu pri príprave plánov a pri rozvoji života bahájskych spo­ločenstiev.

Napríklad na miestnej úrovni členovia pomocného zboru a  ich asistenti spolu­pracujú s  miestnymi duchovnými rada­mi a  poskytujú im svoje poznanie, rady a povzbudenie. Členovia pomocného zbo­ru a ich asistenti čerpajú zo skúseností zo spolupráce s inými spoločenstvami a z to­ho, že sú sami vyspelí veriaci, pričom po­máhajú duchovným radám zameriavať sa na zásady uvedené v bahájskych spisoch, poskytujú nápady, ako podporiť súdržnosť spoločenstva a navrhujú overené metódy na podporu jeho rastu.

Spoločnou prácou sa tieto dve inštitúcie, miestna duchovná rada a  pomocný zbor poradcov, snažia vytvárať atmosféru uče­nia sa a disciplinovaného správania, ktoré sa vyznačuje trpezlivosťou a zhovievavos­ťou k chybám. Usilujú sa budovať a udržia­vať jednotu myslenia a konania v prostredí bez neprimeranej kritiky, ohovárania, kon­fliktov a sporov, ktoré zároveň víta slobodu prejavu zo strany každého veriaceho.

Za zmienku stojí fakt, že volení alebo menovaní členovia bahájskych inštitúcií, azda okrem niekoľkých výnimiek, nie sú za svoju službu platení, pričom službe svoj­mu spoločenstvu často venujú mnoho ho­dín v mesiaci.

Národná duchovná rada

Národná duchovná rada spravuje­ zá­ležitosti bahájskeho spoločenstva na ná­rod­nej úrovni. So šírením viery rastú aj počty národ­ných duchovných rád. Napríklad v  roku 1954 ich bolo iba 12, do roku 2004 vzrástol počet národných duchovných rád na celom svete na 183, čo znamená, že sa nachádzajú takmer v každej krajine.

Tak ako ženy a muži slúžiaci v miest­nych duchovných radách dohliadajú na záležitosti bahájskeho spoločenstva na miestnej úrovni, národné duchovné rady zodpovedajú za vedenie a koordináciu ba­hájskych aktivít v danej krajine. Ich čin­nosť má veľmi široký rozsah: od prijatia celonárodných plánov rozvoja spoločen­stva po iniciovanie rozsiahlych projektov sociálno-ekonomického rozvoja, od udr­žiavania vzťahov s príslušnými národný­mi vládnymi inštitúciami po spoluprácus inými náboženský mi skupinami a mi­movládnymi organizáciami.

A podobne ako miestne duchovné ra­dy, aj ony čerpajú z múdrosti a zo skúse­ností členov poradných inštitúcií. Národné duchovné rady spolupracujú s člen­mi kon­tinentálnych zborov poradcov pôsobiaci­ch na všetkých kontinentoch a vo väč­ších územných celkoch na svete. Tak ako čle­novia pomocného zboru poradcov slúžia miestnym duchovným radám, rovnako poradcovia radia, pomáhajú a podporu­jú prácu národných rád pri konzultáciách a rozhodovaní. Tieto dve vetvy svojou har­monickou spoluprácou ­pozdvihujú ve­rejné rozpravy na úroveň zásadovej konzultácie, ktorá sa netýka iba zákonov a predpisov náboženstva, ale aj povzbudenia a prijí­mania opatrení, ktoré posilňujú inicia­tívu jednotlivcov a  úprimnú odozvu na duchovné pravdy bahájskej viery.

Svetový dom spravodlivosti

Ako sme už uviedli, najvyššou inšti­tú­ciou bahájskej správnej štruktúry je Svetový dom spravodlivosti, medzinárodný zastu­piteľský orgán bahájskej viery. Tvorí ho de­väť členov, ktorých každých päť rokov volia členovia všetkých národných duchov­ných rád na svete.

Inštitúciu Svetového domu spravo­d­li­vosti ustanovil samotný Bahá’u’lláh a v ad­ministratívnom uporiadaní bahájskej viery zastá­va výnimočné postavenie. Baháji sú pre­svedčení, že jeho rozhodnutia sú ne­omylne vedené Bohom.

Bahá’u’lláhovo učenie je základom­ ba­hájskeho presvedčenia a jeho uplat­ňo­vania v  praxi. Svetový dom spravodlivosti má však právomoc ustanovovať zákony týkajú­ce sa všetkých záležitostí, ktoré Bahá’u’lláh jednoznačne neustanovil, a tiež zrušiť alebo zmeniť vlastné zákony pri zmene podmie­nok v spoločnosti. To poskytuje bahájskym zákonom prvok pružnosti. Ak napríklad na základe rozvoja niektorých technológií v budúcnosti vyvstanú morálne otázky, kto­ré neboli známe za čias Bahá’u’lláha, Sve­tový dom spravodlivosti rozhodne, ako sa k tejto otázke postaviť. Baháji sú presved­čení, že takýmto spôsobom bude Boh viesť bahájsku vieru až do času, keď príde ďal­ší Prejav Boží, ktorý sa podľa Bahá’u’lláha neobjaví skôr než o tisíc rokov.

Podobne ako členovia národných a miestnych duchovných rád, ani členovia Svetového domu spravodlivosti ako jednot­livci nemajú žiadnu moc ani právomoci, pretože za Bohom inšpirovanú sa považuje inštitúcia Svetového domu ­spravodlivosti a nie jej jednotliví členovia.