Zmluva

Baháji veria, že neobyčajná jed­nota bahájskej ­ viery pramení z Božieho prís­­ľu­­bu ľudstvu, ktorým Boh ľudstvo ubez­pe­čuje o neustálom vedení po Bahá’u’lláhovom zosnutí. Ten­to prísľub je známy ako Zmluva.

Koncept Zmluvy medzi člove­kom a Bohom je známy veriacim mnohých náboženstiev. Židia ve­ria, že Boh s nimi uzatvoril Zmlu­vu, v  kto­rej im prisľúbil, že ich bude viesť, pokým budú poslúchať Jeho zákony. Kresťania tiež veria,že Ježiš uzatvoril Novú Zmluvu so Svojimi nasledovníkmi.

Pre bahájov predstavuje Ba­há’­u’lláhova Zmluva obnovenie prísľubu o božskom vedení a tiež systém za­bezpečujúci jeho po­kračovanie. Zmluvu možno ob­jasniť ako nástupnícku líniu pozosnutí Bahá’u’lláha tak, ako sa uvádza v písomných zá­znamoch bahájskej viery. Táto línia ide od Bahá’u’lláha k Jeho synovi ‘Abdu’l-Bahovi, potom od ‘Abdu­’­l-Ba­­hu k Jeho vnukovi Shoghimu Ef­­fen­dimu a k Svetovému domu spravodlivosti.

Byť verný Bahá’u’lláhovej Zmlu­ve znamená poslušnosť voči Nemu ako Poslovi Božiemu. Znamená to prijatie autority Jeho nástupcov, kto­rých menoval a dodržiavanie opa­trení, ktoré stanovil pre na­predovanie viery. Porušiť Zmluvu znamená odmietať alebo sa úmy­selne snažiť nárokovať si autoritu ustanovenú Bahá’u’lláhom alebo ju pod­ko­pávať, a pritom sa stále hlásiť k ba­hájskej viere. Takéto ko­nanie je úto­kom na charakteristickú črtu viery – jej jednotu.

Každý, kto sa opakovane do­púšťa takéhoto konania, je zná­my ako porušiteľ Zmluvy a nemá dovolený prístup do bahájskeho spoločenstva. Takáto osoba môže znovu získať prijatie do spoločen­stva iba úprimným oľutovaním svojho správania.

Morálne priestupky, ako ne­schop­nosť dodržiavať bahájsky štan­dard správania, sa za porušo­vanie Zmlu­vy nepovažujú.