Smrť a život po smrti

Bahájsky pohľad na život po smrti

Bahájska predstava o živote po smrti je neoddeliteľnou súčasťou učenia o povahe duše a zmysle pozemského života. Bahá’u’lláh potvrdzuje, že každý človek má vlastnú, rozumovú dušu a hovorí, že v tomto živote je vzťah duše a tela podobný vzťahu slnka a zeme. Duša oživuje telo a predstavuje naše skutočné ja. Hoci existenciu duše nemôžeme zistiť žiadnymi prístrojmi, prejavuje sa prostredníctvom povahových vlastností každého človeka. Duša je ústredným bodom lásky a súcitu, viery a odvahy a ďalších „ľudských“ vlastností, ktoré sa nedajú vysvetliť, pokiaľ ľudskú bytosť považujeme iba za živočícha alebo inteligentný živý stroj. Duša je nesmrteľná, pretrváva večne.

Keď ľudské telo zomrie, duša sa vyslobodí z pút, ktoré ju spájali s fyzickým telom a okolitým hmotným svetom a vydáva sa na púť duchovnými svet mi. Baháji chápu duchovný svet ako pokračovanie nášho vlastného sveta bez dimenzie času a miesta – a nie ako z hmotného hľadiska akési vzdialené alebo oddelené miesto. Vstup do ďalšieho života môže byť potenciálne veľmi radostný. Bahá’u’lláh prirovnáva smrť k procesu narodenia. Vysvetľuje: „Život po smrti sa odlišuje od tohto sveta podobne, ako sa líši tento svet od sveta dieťaťa, kým sa nachádza v lone matky.“ Príklad lona matky v mnohých ohľadoch vyjadruje bahájske chápanie po zemského života. Tak ako lono matky predstavuje dôležité miesto pre začiatok telesného vývoja človeka, hmotný svet poskytuje priestor pre rozvoj ľudskej duše. Preto baháji chápu život ako akú si „učebňu“, kde si človek môže rozvíjať a zdokonaľovať vlastnosti, ktoré bude potrebovať v budúcom živote.

„V pravde vedz, že ľudská duša, ktorá kráčala po cestách Božích, sa istotne na vráti a bude povolaná k sláve Milovaného“

„Pri spravodlivosti Božej! Dospeje k takému postaveniu, aké nemôže vykresliť žiadne Pero ani jazyk popísať.“ Bahá’u’lláh

V takomto ponímaní môžeme nebo čiastočne chápať ako stav, keď je duša blízko k Bohu, a peklo ako stav, keď je duša ďaleko od Boha. Oba tieto stavy sú prirodzeným dôsledkom úsilia jednotlivca, prípadne nedostatku úsilia, o duchovný rozvoj. Kľúčom k duchovnému pokroku je nasledovanie cesty vytýčenej poslami Božími. Presná podstata života po smrti však zostáva záhadou. „Povahu duše po smrti nemožno nikdy popísať,“ hovorí Bahá’u’lláh.

„Vedzte pravdu, že duša sa bude aj po oddelení od tela i naďalej rozvíjať, až kým nedospeje do prítomnosti Boha a do stavu, ktorý nemôžu zmeniť veky ani stáročia, ani zmeny a náhody života.” — Bahá’u’lláh