Bahájsky kalendár

Každé nové náboženstvo so sebou  prinieslo svoj vlastný kalendár a bahájska viera nie je výnimkou. Bahájsky kalendár začína 21. marcom a je rozdelený na 19 mesiacov, z ktorých každý má po 19 dní. Bahájsky rok má 9 svätých dní, počas ktorých baháji nepracujú a pripomínajú si rôzne udalosti v histórii bahájskej viery, akými sú Bahá’u’lláhovo narodenie či Bábovo umučenie. Oznáme nie o Bahá’u’lláhovom zjavení sa oslavuje na konci apríla a na začiatku mája počas dvanásťdňového sviatku, známeho ako Ridván. Pri rozdelení roku na 19 mesiacov sú potrebné štyri priestupné dni. Tieto dni sú na konci februára a slávia sa ako čas ob darúvania pod názvom Ayyám-i-Há.

Bahájsky kalendár

  1. Bahá – Nádhera (21. marec – 8. apríl): Slávnosť Naw-Rúz, Bahájsky Nový rok (21. marec)
  2. Jalál – Sláva (9. – 27. apríl): Sviatok Ridvánu, Výročie Bahá’u’lláhovho oznámenia (21. apríl – 2. máj)
  3. Jamál – Krása (28. apríl – 16. máj)
  4. ’Azamat – Žiara (17. máj – 4. jún): Výročie Bábovho oznámenia (23. máj), Výročie Bahá’u’lláhovho nanebovstúpenia (29. máj)
  5. Núr – Svetlo (5. – 23. jún)
  6. Rahmat – Milosrdenstvo (24. jún – 12. júl): Výročie Bábovho umučenia (9. júl)
  7. Kalimát – Slová (13. – 31. júl)
  8. Kamál – Dokonalosť (1. – 19. august)
  9. Asmá’ – Mená (20. august – 7. september)
  10. ’Izzat – Moc (8. – 26. september)
  11. Mashíyyat – Vôľa (27. september – 15. október)
  12. ’Ilm – Poznanie (16. október – 3. november): Výročnie Bábovho narodenia (20. október)
  13. Quadrat – Sila (4. – 22. november): Výročie Bahá’u’lláhovho narodenia (12. november)
  14. Qawl – Reč (23. november – 11. december): Deň Zmluvy (26. november), Výročie ’Abdu’l-Bahovho nanebovstúpenia (28. november)
  15. Masá’il – Otázky (12. – 30. december)
  16. Sharaf – Česť (31. december – 18. január)
  17. Sultán – Zvrchovanosť (19. január – 6. február)
  18. Mulk – Vláda (7. – 25. február)
    Ayyam-i-Há (26. február – 1. marec)
  19. ’Alá’ – Vznešenosť (2. – 20. marec): Pôst (2. – 20. marec)

Sviatky

Každé svetové náboženstvo má vlastný kalendár. Nie je tomu inak ani v bahájskej viere. Bahájsky letopočet sa začal v roku 1844. Bahájsky kalendár pozostáva z 19 mesiacov a 19 dní, pričom zvyšných štyri alebo päť dní tvorí takzvané medzikalendárne dni, ktoré majú byť plné radosti a dobročinnosti.

Dňa 21. marca nastáva každý rok jarná rovnodennosť. Pre príslušníkov bahájskej viery je tento dátum spojený s oslavou Nového roku, ktorý baháji nazývajú Naw-Rúz (čiže Nový deň). Od tohto dňa, teda spolu s prebúdzaním prírody, sa začína písať nový bahájsky rok. Názvy jednotlivých mesiacov predstavujú rôzne vlastnosti Boha, ako napríklad krása, milosrdenstvo, dokonalosť a podobne. V rámci tohto kalendára majú baháji deväť svätých dní, ktoré sú dňami pracovného pokoja. Väčšinou sa tieto dni spájajú s historickými udalosťami spojenými s ústrednými postavami bahájskej viery. Bahájske spoločenstvo sa okrem toho stretáva na začiatku každého mesiaca, aby sa spolu modlilo, radilo sa o rozmanitých otázkach a spoločne oslávilo príchod nového mesiaca – toto stretnutie sa nazýva slávnosť 19 dní.

Kedy si baháji dávajú medzi sebou darčeky?

Bahájske dni určené pre obdarovávanie a radostné oslavy sa nazývajú ´Ayyám-i-Há (čo znamená dni spojené s písmenom H). Dni ´Ayyám-i-Há predstavujú práve spomínané štyri, prípadne päť dní, ktoré v kalendári chýbajú do 365 dní a v bahájskom kalendári pripadajú na 26. februára až 1. marca. Keďže v bahájskej viere nie sú ľuďmi vytvorené dogmy, baháji nemajú vytvárať pevne stanovený spôsob oslavy. A tak je na každej rodine, aby si vytvorila vlastné tradície, na ktoré bude môcť s láskou spomínať. Počas týchto dní sa však ľudia spravidla stretávajú, oslavujú, sú voči ostatným pohostinní. Snažia sa ešte viac ako inokedy rozdávať radosť a potešiť tých, ktorí sú chudobní alebo smutní. Je dôležité, aby sa všetci ľudia bez ohľadu na farbu pleti, národnosť či názory dokázali stretávať, vzájomne sa obohacovať a tešiť sa zo svojej rozmanitosti, pretože všetci sú ako listy jedného stromy, kvety jednej záhrady. A práve počas dní štedrosti sa o to môžu ešte viac snažiť. Aj vďaka nim sa Zem postupne stane jednou spoločnou krajinou pre všetkých ľudí.

Ďalšie sviatky

Od 2. do 20. marca sa môžete pridať k bahájskemu pôstu, ktorý je v prvom rade symbolom pre zdržiavanie sa sebeckých túžob a má predstavovať obdobie zvýšenej snahy o duchovnú obrodu, o nachádzanie väčšieho priestoru pre duchovné záležitosti, pre modlitbu a rozjímanie v tomto predjarnom období. V tom má ľuďom pomôcť aj telesný pôst, počas ktorého sa od východu do západu slnka zdržiavajú jedla a pitia. Môžete to vyskúšať a spolu s nami ráno skôr vstať, vyhradiť si dostatok času na modlitbu a rozjímanie, naraňajkovať sa, potom prežiť deň v snahe o zlepšenie svojich duchovných vlastností a o službu ostatným a neskôr, pred večerou, sa znovu venovať modlitbám a čítaniu duchovných spisov.

Čas od 21. apríla do 2. mája patrí sviatku Ridván, ktorý nám pripomína dni v roku 1863, keď Bahá’u’lláh pri odchode z Bagdadu oznámil ľuďom, ktorí sa s Ním prišli rozlúčiť, že nadišiel prisľúbený deň – deň príchodu nového Posla Božieho, ktorého sľubovali všetky predchádzajúce náboženské knihy.

Tri z týchto dní sa považujú za sväté. Počas týchto dní je vždy zvolený aj najvyšší orgán bahájskeho spoločenstva v SR – Národná duchovná rada bahájov v SR – pozostávajúci z deviatich členov.

Dňa 23. mája bahájske spoločenstvo oslavuje deň, ktorý sa považuje za deň vzniku bahájskej viery a zároveň ide o začiatok bahájskeho letopočtu, ktorý sa počíta od roku 1844. Práve v tento deň totiž Báb oznámil Svoje posolstvo prvému zo svojich nasledovníkov Mullá Hussaynovi a ten ho prijal. Túto slávnosť si baháji na celom svete pripomínajú v čase, keď sa odohrala, dve hodiny po západe slnka.

29. mája si baháji pripomínajú výročie zosnutia zakladateľa bahájskej viery – Bahá’u’lláha – formou spomienkových slávností. Na mnohých z nich v hodinu Bahá’u’lláhovho nanebovstúpenie zvykne odznieť tiež špeciálna modlitba pre túto príležitosť.
Dňa 9. júla na poludnie sa na celom svete uskutočňujú každý rok spomienkové slávnosti pri príležitosti výročia umučenia Ohlasovateľa bahájskej viery – Bába.

12. novembra je deň, keď sa narodil Prejav Boží pre dnešnú dobu – Bahá’u’lláh. Oslavy tohto dňa na celom svete sprevádzajú modlitby a mnoho ďalších rôznych spôsobov, akým ľudia v rôznych kultúrach vyjadrujú nadšenie z tejto významnej udalosti. Dokonca aj na Slovensku sa oslavy líšia od spoločenstva k spoločenstvu.

Každé bahájske spoločenstvo na svete oslavuje 20. októbra narodenie Bába. Ide o oslavu, ktorá môže mať rozličnú podobu od rodinného stretnutia či stretnutia spoločenstva až po veľkú oslavu, odohrávajúcu sa napríklad v koncertnej sieni. Spoločným menovateľom týchto osláv je radostná spomienka na Toho, kto zvestoval príchod Bahá’u’lláha.

Dňa 26. novembra baháji oslavujú deň Zmluvy, prostredníctvom ktorého si pripomínajú význam toho, že Boh neustále ľudstvu posiela Poslov Božích – zakladateľov jednotlivých náboženstiev – a tiež, že v dnešnej dobe uzavrel s ľuďmi Zmluvy o nástupcovi Posla Božieho pre dnešnú dobu – Bahá’u’lláha.

Dňa 28. novembra si si baháji po celom svete pripomínajú zosnutie Bahá’u’lláhovho nástupcu – ‘Abdu’l-Bahu.