Konzultácia

Skupinové rozhodovanie bez straníckeho súperenia
Správne orgány bahájskej viery na všet­kých úrovniach využívajú jedi­nečnú metódu nekonfliktné­ho spô­sobu roz­hodovania nazývaného „konzultácia“.

Zásady konzultácie stanovil Bahá’u’lláh vo Svojich spisoch a ako nástroj na vy­tvá­ranie zhody a na skúmanie pravdy má po­tenciál pre široké uplatnenie. Baháji majú skúsenosti, že z konzultácie môže ťažiť aká­koľvek skupina, ktorá potrebuje prijať spo­ločné rozhodnutie a polupracovať. Tieto princípy nevyužívajú iba inštitúcie baháj­skej viery, ale aj firmy a školy riadené ba­hájmi a tiež bahájske rodiny pri svojich každodenných rozhodnutiach.

Konzultácia sa snaží vytvárať zhodu tak, že spája rôzne uhly pohľadu namiesto toho, aby ich rozdeľovala. Podporuje rôznoro­dosť názorov a obmedzuje zápas o moc, ktorý je bežnou súčasťou tradičných sys­témov rozhodovania.

Bahájska konzultácia sa zakladá na týchto princípoch:

  • Informácie by sa mali zozbierať z čo naj­väčšieho počtu zdrojov a treba vyhľa­drať rôz­ne názory. Môže to znamenať aj sna­­­­hu o získanie názoru odborníkov – na­príklad právnikov, lekárov ale­­bo­ ved­cov. Môže to tiež znamenať hľa­da­nie informácií mimo tradičných ob­lastí a zvažovanie názorov členov spo­ločenstva z rôzneho prostredia.
  • Konzultujúci sú povzbudzovaní k to­mu, aby počas konzultácie vyjadrovali svoje názory čo najúprimnejšie a najo­tvorenejšie a zdvorilo sa zaujímali o ná­zor ostatných. Nepovoľujú sa osob­né útoky, zastrašovanie ultimátom ani predpojaté výroky.
  • K aždá myšlienka, po jej vyslovení, patrí celej skupine. Hoci znie táto veta jedno­ducho, je asi najdôležitejším princípom konzultácie. Všetky my­šlienky tak pre­stávajú patriť len jed­notlivcovi, čas­ti skupiny alebo len ur­čitému okruhu ľudí. Dodržiavanie tejto zásady podpo­ruje myšlienky pra­meniace z úprimnej túžby slúžiť dobru skupiny a odmieta tie, ktoré vychádzajú z túžby po osob­nej prestíži a zo snahy o získanie pod­porovateľov.
  • Skupina sa usiluje o jednohlasné roz­ho­d­nutie, ale je možné aj väčšinové hla­sovanie na to, aby prišla k záveru a pri­jala rozhodnutie. Ak az o niečom roz­hodne, rozhodnutie musí vykonať celá skupina jednotne, bez ohľadu na to, či ho jednotlivec podporoval alebo nie.

V tomto zmysle teda pri konzultácii ne­existuje žiaden menšinový názor ani názor opozície. Baháji sú presvedčení, že správ­nosť alebo nesprávnosť rozhodnutia sa ukáže pri jeho realizácii – ale len v prípa­de, že ho skupina a celé spoločenstvo bez­ výhradne podporí.

Toto odhodlanie zaručuje, že ak sa roz­hodnutie alebo projekt nevydarí, problém spočíva v samotnej myšlienke, a nie v ne­dostatku podpory zo strany spoločenstva alebo v tvrdohlavosti oponentov.

Tento princíp vychádza opäť z chápa­nia sily jednoty. Bahá’u’lláhov syn, ‘Abdu’l-Bahá, povedal, že baháji by sa mali vždy usilovať o hľadanie zhody vo všetkých zá­ležitostiach:

„Ak sa na niečom dohodnú, hoci by to bolo aj nesprávne, je to lepšie, ako keby ne­súhlasili a mali pravdu, pretože tieto nez­hody zničia božské základy. Aj keby bola niektorá zo strán v práve a nesúhlasila by, bolo by to zdrojom tisícov omylov, ale po­kiaľ súhlasia, a obe strany sa mýlia, práve kvôli jednote sa vyjaví pravda a nesprávne sa zmení v správne.