Pravidlá správania a morálky

Bahájske učenie je spoločensky pokrokové, ale v oblasti osobnej morálky je nekompromisné

Bahájske učenie o morálnom správaní jednotlivca vychádza­ z predstavy, že existuje len je­den Boh. Hoci sa spoločenské učenie náboženstiev musí meniť vzhľadom na potreby danej doby, existujú určité základné morálne a etické princípy spoločné pre všetky vierovyznania. Baháji sú presvedčení, že tieto zásady sú nevyhnutné pre šťastie a blahobyt ľudstva a zostávajú nemenné.

Morálny kódex Desatora Božích prikázaní, čo zahŕňa zavrhnutie vraž­dy, cudzoložstva, krádeže, klamstva, chamtivosti a neúcty k rodičom, sa nachá­dza vo všetkých náboženstvách. Podobne sa v postupných božských zjaveniach neprestajne objavovali pri­kázania, definujúce vzťah jednotlivca k Bohu. Bahá’u’lláh znovu potvrdil tie­to zásady a ďalej ich rozpracoval. Nie­len že odsúdil vraždu a klamstvo, ale obzvlášť zavrhol ohováranie. Zakázal hazardné hry, napadnutie druhého človeka a nedovolený vstup na cudzí majetok. Podobný postoj mal k pitiu alkoholických nápojov a narkotikám, ak ich nepredpíše lekár.

Bahá’u’lláh vo Svojich spisoch vy­zdvi­huje čestnosť a dôveryhodnosť. „Dô­veryhodnosť je najväčším portálom vedúcim k pokoju a bezpečnosti ľudí,“ píše Bahá’u’lláh. „V pravde od nej závi­sela a ešte stále závisí stálosť každej zále­žitosti.“

Hoci neustále sa meniaca morál­na klíma vo svete viedla niektorých mo­derných mysliteľov k odmietaniu alebo k modifikácii prvkov Božích morálnych zásad z minulosti, baháji sa domnieva­jú, že pri nezaujatom pohľade na súčasný stav sveta musíme nevyhnutne dospieť k záveru, že spoločnosť bude jedine tr­pieť, pokiaľ sa neposilní ľudská morálka. Korupcia v obchode a vo vládnych kru­hoch na celom svete, epidémie pohlav­ne prenosných chorôb a rozpad rodín sú konkrétnym zdôvodnením potreby vyso­kého štandardu v správaní jednotlivcov.