Život spätý s hudbou

Slovensko už mnohokrát navštívil husľový virtuóz a držiteľ najvyššieho rakúskeho štátneho vyznamenania - profesor BIJAN KHADEM-MISSAGH (1947). Naposledy prišiel prof. Khadem-Missagh na pozvanie Bahájskeho spoločenstva, aby pokrstil svoju knihu Život spätý s hudbou.

Bijan Khadem-Missagh je stálym sólistom a dirigentom komorného orchestra Tonkünstler Kammerorchester Wien. Je tiež profesorom Konzervatória J. M. Hauera a prvým koncertným majstrom Symfonického orchestra NTO. Je zakladateľom Medzinárodného festivalu komornej hudby – Allegro Vivo, ktorý usporadúva od roku 1979, a pôsobí ako jeho umelecký vedúci. Početné medzinárodné koncertné turné spojené s vystúpeniami v rozhlase a televízii ho zaviedli na všetky kontinenty.

Aké boli vaše hudobné začiatky?

„Prvú hodinu hry na husle som absolvoval u svojho otca ešte v iránskom Teheráne. Potom mi však našli učiteľa a na hodiny ma vodila matka. Keď sme sa z prvej hodiny vracali taxíkom domov, na husle som úplne zabudol a nechal ich v taxíku. Kúpili mi druhé, zakrátko sme sa presťahovali a od svojich deviatich rokov som študoval na Viedenskej hudobnej akadémii. Môj otec ale chcel, aby som mal okrem hudby aj skutočné povolanie, a tak som vyštudoval aj architektúru.“

Ako sa vám podarilo skĺbiť dva také náročné obory?

„Bolo to ťažké. Ale oveľa zložitejšie bolo uchovať v tajnosti to, že študujem na oboch školách naraz, pretože hudobníci by si mysleli, že štúdium neberiem vážne a že sa chcem stať architektom a naopak.“

Nakoniec však vo vás prevládol hudobník a tvrdíte, že hudba má na dušu človeka pôsobiť pozitívne.

„Áno, hudbu vnímam ako rebrík, po ktorom majú duše vystupovať do vyšších ríš. O toto pozitívne pôsobenie hudby na človeka sa však treba pričiniť, pretože hudbu možno aj zneužívať, ako napríklad Wagnera či Beethovena počas fašizmu.“

Ako sa na svojich koncertoch snažíte prekonávať bariéru medzi umelcom a publikom?

„Snažím sa zbaviť svojho egoizmu a na pódiu vždy urobím krok vzad, aby som nestál hudbe v ceste. Ale aj publikum môže byť egoistické, keď si nepríde umelca vypočuť, a koncert si zamení s módnou prehliadkou, na ktorej sa snaží len predviesť svoje najnovšie šaty.“

Ako vám prijalo vaše slovenské publikum?

„Slováci majú nesmierny talent pre hudbu a sú úprimní, takže mi bolo pre nich potešením hrať.“

Počas koncertu nielen hráte, ale sa i obecenstvu priamo prihovárate. Čo ste chceli, aby si vaši poslucháči so sebou odniesli?

„Moje koncerty tu na Slovensku sa uskutočnili pri príležitosti bahájskej nového roka, ktorý vnímam ako čas obnovy, keď by sa ľudia mali viac zamyslieť nad duchovnou podstatou človeka. Hudba totiž jasne dokazuje, že človeka netvorí len to, čo vidíme nanovok.“

Aký má bahájska viera vplyv na vašu tvorbu?

„Bahájska viera v prvom rade ovplyvnila to, ako vnímam náboženstvá vo všeobecnosti. Vidím ich totiž ako postupné zjavovanie tej istej náboženskej pravdy v rôznych obdobiach. Preto ich všetky veľmi oceňujem a môžu mi slúžiť ako inšpirácia. Vďaka bahájskej viere si dokážem vychutnať rozmanitosť rôznych kultúr, čo ma podnietilo, aby som začal v Rakúsku sériu koncertov, na ktorých predstavujem nielen klasickú európsku hudbu, ale vždy i jednu skladbu neeurópskych autorov. Začal som japonskými a čínskymi a teraz postupujem cez Tibet, Pakistan, Indiu až k tureckej hudbe.“

Ako vnímate rolu umenia v dnešných konfliktných časoch?

„Ľudstvo musí, na základe negatívnych skúseností na jednej strane a poznatkov na strane druhej, začať vnímať spolupatričnosť národov a kultúr ako časť vyššieho celku. V minulosti plnilo umenie vždy funkciu spájať. Ak veda dvadsiateho storočia zredukovala a vymazala vzdialenosti na planéte Zem, tak umenie bude musieť prispieť k tomu, aby odstránilo odcudzenie.“