Dôležitou súčasťou bahájskej viery je okrem duchovného učenia i spoločenské učenie. Duchovné učenie bahájskej viery kladie dôraz na rozvoj duchovných vlastností jednotlivca (napríklad: pravdovravnosti, čestnosti, spravodlivosti, trpezlivosti a podobne) a okrem už spomínaných zásad obsahuje i príkaz priateliť sa s nasledovníkmi všetkých náboženstiev, ctiť si rodičov, neželať iným to, čo neželáme sebe, odlíšiť sa od ostatných prostredníctvom dobrých skutkov. Súčasť duchovného učenia tvoria tiež rozličné zákazy od zákazu vraždy, krádeže, polygamie, omamných látok, krutosti voči zvieratám, ohovárania a konfliktov až po zákaz fanatizmu a pýchy.

Čo sa týka spoločenského učenia, ide o zásady a princípy, ktoré majú za úlohu napomôcť rozvoju spoločnosti a zlepšiť tak život každého jednotlivca. Bahá’u’lláhove „spoločenské zákony sú pozmenené tak, aby vyhovovali nadchádzajúcej dobe, a sú určené na to, aby ľudstvo priviedli k svetovej civilizácii, ktorej nádheru si teraz sotva dokážeme predstaviť“. Od doby, keď Bahá’u’lláh ako prvý tieto zásady vyslovil, uplynulo viac než sto rokov, počas ktorých sa mnohé z nich stali samozrejmou súčasťou zásad mnohých inštitúcií (ako napríklad OSN) i väčšiny demokratických štátov.

Medzi spomínané zásady patrí:

zjednotenie ľudstva a docenenie prínosu všetkých kultúr a národov
rovnocennosť všetkých rás a národností
podstata všetkých náboženstiev je tá istá, jednotlivé náboženstvá boli ľudstvu postupne zjavované jedným Bohom
viera musí byť v súlade s vedou
každý človek by mal pravdu hľadať nezávisle
rovnoprávnosť mužov a žien
odstránenie všetkých predsudkov
vytvorenie alebo ustanovenie jednotného svetového pomocného jazyka a písma
ustanovenie trvalého celosvetového mieru
dostupné vzdelanie pre všetkých ľudí na celom svete
vyriešenie ekonomických problémov pomocou duchovných princípov
odstránenie extrémov chudoby a bohatstva
globálne riešenie ekologických problémov ľudstva
„Prvotným cieľom podnecujúcim Božiu vieru ... je ... posilňovať ducha lásky a bratstva medzi ľuďmi.“
náboženstvo má byť „príčinou a prostriedkom spoločného úsilia a úspechov ľudstva“
„Viera znamená vedomé poznanie a konanie dobrých skutkov.“

Nie každému režimu je pohodlné náboženstvo, ktoré hlása rovnoprávnosť mužov a žien, rovnocennosť všetkých rás a národností, ktoré sa snaží o mier a pokojné spolužitie nasledovníkov všetkých náboženstiev. V Iráne sú tieto myšlienky bahájskej viery, ktorej zakladateľom je Bahá’u’lláh (1817 – 1892), dôvodom na kruté prenasledovanie už od počiatku jej vzniku. Za vyše 150-ročnú históriu nanešťastie niet núdze o príbehy o únosoch, mučení, väznení či zabíjaní bahájov pre ich náboženské presvedčenie. Pritom baháji nemajú žiadne politické ambície a nepoužívajú násilie.

„Zabiť bahája je dobrý skutok...“

V roku 1982 v iránskej dedine Rahimkhani vtrhli ozbrojení útočníci do domu Askara Muhammadiho a zastrelili ho. Keď vrahovia z miesta činu odchádzali, jeho bratovi jednoducho vysvetlili: „Bol to baháj a zabiť bahája je pre pravoverného moslima dobrý skutok.“

Od iránskej revolúcie v roku 1979 bolo zatknutých a uväznených takmer 1000 bahájov, vo väčšine prípadov bez súdu, z nich bolo takmer 200 popravených. Mučenie bahájov v iránskych väzniciach bolo bežné a systematické. Podľa očitých svedkov bolo cieľom mučenia prinútiť bahájov, aby sa vzdali svojej viery. Mučenie zahŕňalo vytrvalé bitie, bičovanie, údery po chodidlách, vytrhávanie nechtov a zubov a niekoľkodenné vyhladovanie. Psychologické mučenie zahŕňalo simulované popravy a mučenie, ktorému sa museli prizerať členovia rodiny a priatelia. V prípade jednej staršej panej sa jej mučeniu musela prizerať viac ako desiatka bahájov, ktorých sa tak snažili presvedčiť, aby sa vzdali bahájskej viery. Hlavu jej držali za vlasy a udierali o stenu, až kým nemala krvavé celé telo. Po dvoch rokoch bola prepustená. Najmenej 13 bahájov pravdepodobne na následky mučenia zomrelo. Boli pochovaní skôr, ako sa na nich rodiny mohli pozrieť. V roku 1980 iránski úradníci často po rodinách obetí požadovali zaplatenie ceny guliek použitých pri poprave.

Mnohí baháji boli mučení. Telo Dr. Nasira Vafaiho, 49-ročného lekára, ktorý bol popravený 14. 6. 1981 malo hlbokú ranu na bruchu, ktorá viedla až k odrezanej nohe.

Obesené za vyučovanie detí v bahájskej nedeľnej škole

Desať bahájok, ktoré boli v roku 1983 zatknuté a „obvinené“ z vyučovania bahájskych detí a mládeže, bolo následne jedna po druhej obesených, pričom ostatné sa na popravu museli pozerať. Najmladšia, ktorá mala len 17 rokov, bola popravená po tom, čo videla, ako pred ňou obesili všetkých deväť žien.

Muna Mahmudnizhad (17) bola jednou z 10 bahájskych žien popravených v Širáze dňa 18. júna 1983.

V roku 2004, keď baháji upozorňovali predstaviteľov v iránskom meste Jazd na prenasledovanie príslušníkov bahájskej viery, boli upozornení na to, že akékoľvek sťažnosti môžu viesť k ďalšiemu prenasledovaniu či zabíjaniu. A skutočne. O niekoľko týždňov bahájov prepadli v ich domoch, boli zbití, bahájske cintoríny boli znesvätené a jednému bahájovi podpálili obchod. Z dôkazov vyplynulo, že útoky nariadil policajný šéf, ktorý by bahájov mal teoreticky ochraňovať.

Ďalšie formy prenasledovania zahŕňajú:

• upieranie možnosti na vzdelanie

• ničenie posvätných miest spojených s históriou bahájskej viery v Iráne, aj keď sú tieto miesta národnými kultúrnymi pamiatkami, ako to bolo v prípade domu, v ktorom sa narodil zakladateľ bahájskej viery, Bahá’u’lláh

• ničenie bahájskych cintorínov

• diskriminácia na súdoch

• sociálne a ekonomické zastrašovanie, nemožnosť zamestnať sa, nevyplácanie dôchodkov, pozastavenie živnostenských listov

• konfiškácia majetku a zmrazenie podnikateľských účtov bahájov

Tieto a ďalšie udalosti neznamenajú nič menej než systematickú snahu iránskej vlády o úplné vyhladení celej náboženskej menšiny – v Iráne sa k bahájskej viere hlási približne 350-tisíc ľudí. Ide o kultúrne čistky. Neustále medzinárodné monitorovanie situácie zo strany OSN je jedinou formou ochrany pre týchto ľudí. Baháji sú si vedomí toho, že takéto prenasledovanie je prejavom neporozumenia a strachu, ktorý sa objavuje s príchodom nového náboženstva vynárajúceho sa v ortodoxnej krajine. Z histórie sú známe podobné prípady – vlastne sa tak dialo v prípade vzniku všetkých veľkých svetových náboženstiev. Čo sa týka bahájskej viery, prenasledovanie sa začalo, už keď v roku 1844 mladý muž menom Báb oznámil, že sa treba pripraviť na príchod Prisľúbeného všetkých náboženstiev. Bábovo učenie o dôležitosti vzdelania a jeho idealistické názory na spoločnosť boli natoľko odlišné od tradičných islamských predstáv, že za to v priebehu niekoľkých krátkych rokov zaplatilo 20-tisíc veriacich životom. Samotný Báb bol popravený v roku 1850. V roku 1863 sa Bábov prísľub naplnil a Bahá´u´lláh nadchol Svojich nasledovníkov učením o jednote ľudstva, o rovnoprávnosti mužov a žien či o existencii jedného Boha spoločného všetkým náboženstvám. Jeho nasledovníci, známi ako baháji, veria, že Boh ľudstvu zjavuje náboženskú pravdu postupne prostredníctvom božích Poslov, čo moslimovia považujú za kacírstvo. Mnohí moslimovia v Iráne považujú učenie bahájskej viery o rovnoprávnosti mužov a žien ako aj to, že bahájska viera nemá kňazov za opak tradícií islamu, a preto sú odhodlaní vyhladiť túto novú vieru a potlačiť jej stúpencov. Napriek tomu sa bahájska viera rozšírila do všetkých krajín sveta a je dnes jedným z najrýchlejšie sa šíriacich náboženstiev. Prenasledovanie bahájov v Iráne sa nedeje na etnickom ani politickom princípe. Baháji v Iráne majú rovnakú národnosť ako ostatní Iránčania a pochádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev obyvateľstva. Od ostatných Iránčanov sa odlišujú len svojím náboženským presvedčením – presvedčením, ktoré im zakazuje, aby svoju vieru ostatným vnucovali.

Kompletné informácie o danej problematike aj s fotografickým materiálom nájde v angličtine na: www.question.bahai.org

Z histórie do súčasnosti

Neustále sa zhoršujúca situácia bahájov v súčasnosti prináša obavy

Po viacerých výhražných telefonátoch sa v Iráne v priebehu minulého roku uskutočnilo viac ako 12 podpaľačských útokov namierených proti členom bahájskeho spoločenstva, pričom pri nich zhorelo niekoľko áut ako aj domov a ich majitelia v niektorých prípadoch ledva unikli uhoreniu. 53-ročného muža neznámi páchatelia priviazali o strom, poliali benzínom a snažili sa ho zapáliť. Iránske úrady prípady ignorujú a odmietajú sa nimi zaoberať.

Tieto útoky predstavujú výrazné zhoršenie situácie bahájskeho spoločenstva po tom, čo iránska vláda oficiálne potvrdila zatknutie šiestich vrcholných predstaviteľov najväčšej náboženskej menšiny v Iráne – bahájskej viery, ktorej stúpenci v Iráne dosahujú vyše 300-tisíc členov. Stalo sa tak po tom, čo 14. mája agenti iránskej tajnej služby uprostred noci vtrhli do ich domov.

Toto zatknutie vyvoláva ďalšie obavy zo zvyšujúceho sa prenasledovania bahájov v Iráne, pretože podobný scenár sa odohral po islamskej revolúcii v Iráne v roku 1979, keď zmizlo a bolo s vysokou pravdepodobnosťou zabitých všetkých deväť členov najvyššieho voleného orgánu bahájskej viery v Iráne, pričom po znovuzvolení tohto orgánu bolo popravených jej deväť nových členov. Následné prenasledovanie bahájov vyústilo v popravenie stoviek ďalších členov bahájskeho spoločenstva výlučne z dôvodu z ich náboženskej príslušnosti.

Kanada ako aj EÚ v stredu vyjadrili hlboké znepokojenie nad týmito zatknutiami a vyzvali Irán na ich prepustenie s odôvodnením, že podľa EÚ musí Irán „plne rešpektovať právo človeka zvoliť si akékoľvek náboženstvo ..., ukončiť prenasledovanie bahájskeho spoločenstva a prepustiť zadržiavané osoby“.

Najnovšie informácie o situácii bahájov v Iráne:

Prenasledovanie bahájov v Iráne: Nové aktuálne informácie o zhoršujúcej sa situácii

Zoznam článkov v slovenských médiách na túto tému:

Článok na Aktualne.sk

Článok v SME z 10. 8. 2010

Článok v SME z 9. 8. 2010

Článok v SME zo 6. 8. 2010.

TASR vydalo 7. 4. 2010 k tejto téme tlačovú správu.

Článok Karola Sudora v SME: Irán na nás používa stredoveké spôsoby mučenia

Článok na Aktualne.sk: Irán nepoľavil. Baháji ostávajú naďalej vo väzení

Najnovší článok na dnes.sk s názvom Irán bude súdiť neprávom väznených. Tlačí naň svet

Článok Andreja Bána s názvom Irán: obete viery a Baháji: neznáma genocída

Článok na Aktualne.sk; časopis Žurnál; server dnes.sk.
Prečítajte si tiež plné znenie Vyhlásenia EU požadujúceho prepustenie väzňov a Vyhlásenie Amnesty International na Slovensku.

Najnovšie informácie nájdete na www.news.bahai.org alebo na našej stránke o situácii bahájov v Iráne.
K tejto správe vydalo Bahájske spoločenstvo v SR tlačové vyhlásenie.

České predsedníctvo EÚ požaduje prepustenie väzňov svedomia v Iráne

Znepokojenie nad situáciou bahájov v Iráne zdieľa aj EU

Video: Pi eseň o dievčati Mone, ktorá sa stala obeťou iránskeho režimu vo veku 16 rokov (angl.)

Viac informácií o bahájskej viere vám radi poskytneme na adrese: info@bahai.sk
© 1998 - 2012 Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike. Pokiaľ nie je uvedené inak, texty z www.bahai.sk môžu byť použité bez predchádzajúceho súhlasu.
Podmienkou pre ich použitie je však uvedenie citovaného zdroja a vety, že učenie bahájskej viery sa nemusí zhodovať s názormi a myšlienkami média, ktoré náš článok preberá.
Zároveň budeme vďační, ak nás o tejto skutočnosti upovedomíte.
Dátum posledných zmien: 06.01.2012