Bahájska viera a proroctvá v islame
Baháji veria v jedného Boha, toho
istého Boha, v ktorého veria kresťania, židia či moslimovia. A ďalej vysvetľujú,
že dôvodom pre existenciu toľkých náboženstiev nie je to, že by niektoré
náboženstvo bolo „pravé" a iné nie. Baháji veria, že všetky náboženstvá
sú pravé. Všetky ich prijímajú a veria vo všetkých ich zakladateľov, ktorých
označujú ako Božích poslov. Veria totiž v to, že Boh
postupne zjavoval náboženstvá v rôznych dobách na rôznych miestach na to, aby
poskytol všetkým ľuďom na svete duchovné vedenie.
Medzi takéto náboženstvá patrí
napríklad židovstvo (Mojžiš), hinduizmus (Krišna), zoroastrizmus (Zoroaster),
budhizmus (Budha), kresťanstvo (Ježiš Kristus), islam (Mohamed) ako aj bahájska viera
(Bahá´u´lláh). Pretože spomínané náboženstvá pochádzajú od toho istého Boha,
je im spoločná viera v jedného Boha a majú podobné duchovné učenie. Napríklad v
tom, že každé z týchto náboženstiev je posolstvom lásky a každé sa usiluje o
duchovné povznesenie človeka. Navzájom sa od seba líšia len učením, ktoré
priniesli pre spoločnosť, pretože toto učenie sa týkalo konkrétnej doby, v ktorej
boli zjavené. Rovnako každé zo spomínaných náboženstiev prináša proroctvá do
budúcnosti a o príchode ďalšieho z božích poslov. Bahá´u´lláh o sebe tvrdí, že
je ďalším takýmto Božím poslom a že napĺňa proroctvá Biblie ako i mnohých
ďalších svätých kníh. Zároveň však vraví, že nie je posledným Božím poslom,
ale že po ňom budú nasledovať mnohí ďalší.
Baháji
veria v každého z Božích poslov. A tak keď sa človek, ktorý bol
predtým napríklad kresťanom či moslimom, stane bahájom a prijme Bahá´u´lláha, neodmieta
či nestráca tým Ježiša Krista, príp. Mohameda. Práve naopak. V bahájskom učení nájde
naplnenie proroctiev Starého i Nového zákona.
To isté platí aj pre nasledovníkov ostatných náboženstiev.
Keď baháji hovoria
o jednote náboženstiev majú na mysli to, že všetky náboženstvá
pochádzajú od jedného Boha, Stvoriteľa (čiže Absolútnej a
Nedosiahnuteľnej Bytosti, ktorá je len jedna). Baháji rozlišujú pojem
„Boh“ a „Posol Boží“ – pričom Posla Božieho chápu ako zástupcu Boha na
zemi, ktorý prichádza v podobe človeka, aby pre ľudí prejavoval
vlastnosti Boha, zjavoval Božiu vôľu a zákony. Boh je teda len jeden
(bez ohľadu na rozličné mená, ktorými ho ľudia nazývajú) a Poslov Božích
je viacero: ide napríklad
o Mojžiša, o Ježiša, o Mohameda či o Bahá’u’lláha ako zakladateľa
bahájskej viery. Baháji chápu príchod Poslov Božích ako postupné
zjavovanie Božej pravdy pre ľudstvo v rozličných dobách na rozličných
miestach a pre rozličné potreby ľudí. Inými slovami byť bahájom znamená
chápať tento proces, ako proces, ktorý je podobný pobytu dieťaťa v
škole. V jednotlivých ročníkoch sa stretáva s rozličnými učiteľmi, ktorí
mu na danej úrovni chápania postupne vysvetľujú jednotlivé poznatky.
Nové úrovne poznania prekonávajú predchádzajúce: po vysvetlení kladných
čísel prichádza na rad objav, že existujú aj čísla záporné; po
základných fyzikálnych zákonoch rozširuje ich poznanie Einsteinovo
chápanie zákonov pôsobiacich vo vesmíre. To isté platí aj o náboženskom
poznaní. Toto poznanie je z hľadiska ľudí rovnako relatívne, čo sčasti
vysvetľuje protirečenia pri porovnávaní jednotlivých náboženstiev.
Aby sme to však
uviedli na správnu mieru. Bahájska viera nehovorí o tom, máme zároveň
veriť všetkému, čo jednotlivé náboženstvá učia, ani nie to, že všetky
náboženstvá majú vo všetkom pravdu. Naopak. V náboženstvách je v
súčasnosti viac povier, zlých interpretácií, nesprávnych konceptov a
prekrútených myšlienok než kedykoľvek predtým. A nie je vôbec jednoduché
prečesať sa množstvom rôznych
protichodných tvrdení v náboženstvách a zistiť, čo je skutočná pravda. A
práve toto je ďalší dôvod pre existenciu bahájskej viery: Kto
iný, ako samotný Boh prostredníctvom svojho zjavenia nám môže povedať,
čo je pravda? Preto posiela Božích Poslov, aby vždy obnovili tie
základné pravdy, ktoré sú podstatou náboženstva a na ktoré ľudia
zabudli.
Inými slovami
baháji považujú všetky svetové náboženstvá za zjavenia priamo od Boha,
ale tiež vidia to, že k náboženstvám pristupuje element ich
podmienenosti dobou a miestom vzniku a v prvom rade aj otázka
vysvetľovania a interpretácie, ktorá spôsobila, že ich nasledovníci už
neveria pôvodnému učeniu daného náboženstva, ale tomu, ako sa dané
náboženstvo v priebehu storočí vysvetľovalo. V tomto zmysle možno
náboženské zjavenie od Boha prirovnať k lampe, ktorá jasne svieti, ale
postupne ľudia, v snahe okrášliť túto lampu, na ňu zavesia množstvo
stužiek a šatiek, až kým pôvodné svetlo takmer nevidno. Baháji preto
veria v Božskosť všetkých Poslov Božích, v to, že Sväté spisy
jednotlivých náboženstiev obsahujú Slovo Božie, ale nepovažujú sa za
kresťanov, hinduistov či moslimov zároveň. Sú baháji, pretože chápu celý
proces zjavenia v náboženskej histórii ako postupný vývoj náboženstva. A
nie ako nezávislé od seba oddelené systémy, o ktorých si každý ich
nasledovníci myslia, že práve oni sú vlastníkmi pravdy.
Prečítajte si aj
článok Ktoré náboženstvo je pravdivé? alebo náš
dokument o
medzináboženskom dialógu.

Bahájska viera uznáva Korán ako
Svätú knihu a Mohameda ako Božieho Posla. Potvrdzuje nesmierny význam islamu, pretože
islam okrem podnetného duchovného učenia priniesol aj koncept novodobého národa,
zrušil triedne rozdiely medzi moslimami, dal podnet k vzniku mnohých vedných odborov,
vyhlásil, že všetci ľudia sú si pred Stvoriteľom rovní a poskytol ľuďom
zákonník, ktorý bol schopný vývoja v súlade s pokrokom materiálnej civilizácie.
Bahá´u´lláh napĺňa proroctvá islamu o príchode prisľúbeného Qá´ima.
Ak chceme nájsť
odpoveď na to, ako bahájska viera napĺňa proroctvá Koránu (ktorý baháji
pokladajú za autentické Slovo Božie), musíme sa zaoberať niekoľkými
konceptmi, ktoré sú kľúčové pre islam.
S príchodom
Bahá´u´lláha sa začal úplne nový cyklus v histórii ľudstva – cyklus
naplnenia prísľubov všetkých predchádzajúcich náboženstiev, niekedy
označovaný ako Deň Boží či Zlatý vek, po ktorom ľudia po storočia
túžili. Pozrime sa na niektoré pojmy, ktoré sa v islame viažu na
príchod Dňa Božieho, keď, ako tvrdí Biblia aj Korán, „zem uzrie nádheru
svojho Pána“:

1. Islamský koncept Pečate prorokov
– v Koráne sa vyskytujú dva termíny: nabi (prorok) a rasul
(posol) a Pečať prokov je buď Chatam´un Nabiín alebo Chatam´ur
Rasul-ín. Tieto dva pojmy sa používajú na označenie Mohameda ako aj
iných prorokov a poslov minulých náboženstiev. Znamenajú buď Posla
Božieho, ktorý prináša samostatné náboženstvo (ako napríklad Ježiš či
Mohamed), alebo prorokov, ktorí neprinášajú nové náboženstvo (napríklad
starozákonní proroci ako Daniel), či dokonca v Novom zákone sa slovom
„prorok“ označujú nástupcovia Ježiša (porovnaj 1. Korinťanom 12, 28:
„Niektorých totiž ustanovil Boh v cirkvi: jedných za apoštolov, druhých
za prorokov, tretích za učiteľov...“ V tomto zmysle sa nástupcovia
Mohameda nikdy neoznačovali za prorokov, nazývajú sa buď imámovia alebo
kalifovia.). Mohamed bol skutočne Pečaťou prorokov a poslov. Po Ňom už
takáto kategória zjaviteľov Božej vôle nepríde: Bahá´u´lláh nie je
jedným z takýchto prorokov či poslov – Bahá´u´lláh je označovaný za
Prejav Boží (Mazhar-i-Amr'u'lláh) – má teda úplne iné
postavenie – Bahá´u´lláh otvára celkom novú éru tak, ako sa v Koráne
vraví: „A zem bude žiariť svetlom svojho Pána a bude ustanovená
Kniha...“ (Korán 39, 69)
To, že po
Mohamedovi neprídu ďalší proroci, neznamená, že Božie zjavenie pre
ľudstvo nemôže pokračovať. O tom, že určité náboženstvo je to posledné a
zjavenie je skončené, sú presvedčení aj židia a kresťania. V tejto
súvislosti sa v Koráne (a tiež inými slovami aj v Biblii) uvádza, že
dielo Božie je dokončené, dokonané. Aby sme vysvetlili, prečo to
nevylučuje Bahá´u´lláhov príchod, uveďme si príklad: Boh sa rozhodne
urobiť svoje dielo (napríklad dom). Posiela staviteľov (poslov a
prorokov), ktorí ho stavajú. Mohamed pri stavbe domu položí poslednú
tehličku a dom je hotový. Už na ňom niet čo zlepšovať ani stavať. Dielo
je ukončené. Znamená to však, že nemôže prísť architekt, ktorý bude
teraz navrhovať a budovať celé mesto? Celé mesto – niečo, na čo
človek, pri všetkom tom sústredení sa na dom, akosi pozabudol.
Bahá´u´lláh prišiel vybudovať niečo celkom nové – celé mesto. Ide o éru
pokoja a mieru, ktorá nastane po príchode „Pána vinice“ (Mt. 21, 33 -
41), po Súdnom dni, v islame označovanom ako Qijamah, Jaumul Dín,
Deň stretnutia s Bohom, Zmŕtvychvstanie a Veľké oznámenie.
Treba si uvedomiť,
že mnohé proroctvá z Biblie sa viažu na Bahá´u´lláha, ktorý je
„Kniežaťom pokoja“ - ani Kristus, ani Mohamed mier a pokoj nepriniesli a
ani si na to nenárokovali (Kristus to priamo popiera).
„Skujú
svoje meče v motyky a svoje kopije v srpy. Nepozdvihne národ proti národu
meča, ani sa viacej nebudú učiť boju.“ (Pozri tiež: Iz., kap. 2, 4, Mich.,
kap. 4, 4 -5, Iz., kap. 35, 1.-2, Joel, kap. 3, 18)
„...
a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho
meno: Predivný, Radca, Silný Boh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža
Pokoja. Množiteľovi toho kniežatstva a pokoju nebude konca. Sedieť bude
na tróne Dávidovom a bude panovať nad jeho kráľovstvom, aby ho pevne
postavil a založil na pevný základ súdom a spravodlivosťou odteraz až na
veky. Horlivosť Hospodina Zástupov to učiní.“ (Iz., kap. 9, 6-7)
Deuteronomium, kap.
33, 2 veľmi pekne ukazuje na sled Poslov Božích: „Hospodin prišiel od
Sinai“ (čiže Mojžiš), „a vzišiel im od Seira...“ (Ježiš Kristus),
„zaskvel sa od vrchu Fárana“ (Mohamed), „a prišiel z myriád svätých“ (Bahá´u´lláh).
2. islamský koncept Dňa Božieho alebo
Qijamah – V kresťanstve (napr. 24. Matúšova kapitola) i v islame sa
predstava príchodu Dňa Božieho spája s udalosťami, na základe ktorých sa
kresťania a moslimovia domnievajú, že tento príchod bude zrejmý každému.
Keďže ide o dlhé pasáže, ktoré každý moslim dôverne pozná, uveďme len
pár príkladov:
„Čo
môžu očakávať, než že k nim Boh príde zastretý oblakmi.“ (Korán 2, 210)
„A
zaznie Trúbka: To bude Deň, pred ktorým sme varovali.“ (Korán 50, 20)
„/V
Deň súdny/ sa k vám vráti a vráti vás do toho stavu, v ktorom ste boli
prv stvorení.“ (Korán 7, 30)
„Jedného
dňa sa zem zmení na inú zem a tiež i nebesia...“ (Korán 14, 48; porovnaj
aj „nové nebesia a novú zem“ v Zjavení Ján) – Nejde pritom o skutočnú
deštrukciu zeme a jej nahradenie inou – ide o radikálnu duchovnú zmenu,
ktorá pri príchode Dňa Božieho nastane.
Takýchto citátov je
veľa a ich symbolický význam je ďaleko dôležitejší než doslovné
vysvetlenie. To, že tieto udalosti budú každému zjavné, vyvracajú
biblické tvrdenia o tom, že Kristus sa vráti ako „zlodej v noci“ i
koránske verše:
„Či
očakávajú niečo iné než Hodinu, ktorá ich zastihne bez ich vedomia. A
jej začiatky už nastali.“ (Korán 47, 18)
„Varuj
ich pred Dňom súženia, keď bude všetko súdené, i keď si toho nebudú
vedomí, a budú neveriaci.“ (Korán 19, 39)
„Či
skutočne veria, že úplné potrestanie Boha na nich nezostúpi a Hodina ich
nezaskočí, pokým si oni toho nebudú vedomí.“ (Korán 12, 107)
„Vskutku
ste otáľali v rámci Božieho výnosu ohľadne Dňa zmŕtvychvstania a toto je
Deň zmŕtvychvstania – ale vy – vy to neviete!“ (Korán 30, 56)
Aj Biblia, aj Korán
sa teda často zmieňujú o tom, že hoci tieto udalosti nastanú, mnoho ľudí
si to neuvedomí, pretože sa odohrajú v duchovnej rovine. Z toho dôvodu
je možné, že príchod Bahá´u´lláha už nastal, a predsa o tom veľká časť
ľudstva nevie. V Biblii je mnoho veršov, ktoré hovoria o príchode
Bahá´u´lláha (a to tak v Starom ako i Novom zákone – hoci kresťania
mnohé z nich vzťahujú už na prvý Kristov príchod alebo moslimovia na
príchod Mohameda) – ide hlavne o verše týkajúce sa príchodu pokoja a
mieru na zemi. V arabskom preklade Biblie sa dokonca nachádza priamo na
mnohých miestach Bahá´u´lláhovo meno (Bahá´u´lláh v arabčine znamená
Sláva Božia a toto slovné spojenie sa v Biblii vyskytuje často): „A
Sláva Božia vojde do domu cestou Brány, ktorá smeruje na východ.“ (Ez.
43, 4) Niektorí biblickí vedci sa zhodujú vo svojich výpočtoch ohľadne
druhého príchodu (napríklad z Danielových proroctiev) s výpočtami
islamských učencov na základe niektorých koránskych veršov ako aj
tradícií, ktoré hovoria o roku 1260 (po Hidžre), čiže o roku 1844
(tento rok je začiatkom bahájskeho letopočtu).

Mnohé ďalšie
biblické aj islamské proroctvá a koncepty sú vysvetlené v bahájskych
spisoch, napríklad v Bahá´u´lláhovej Knihe istoty, ktorú vám môžeme na
požiadanie zaslať.
3. Prečo si takej významnej udalosti
mnohí ľudia nebudú vedomí? Prečo Boh ľudí skúša?
Pretože v Koráne
(29, 2) vraví: „Azda si ľudia myslia, že povedia: ,Veríme,´ a my ich
necháme tak a nebudeme ich skúšať?“ V tom je práve význam Súdneho dňa:
„Vskutku vedz, že zmyslom všetkých týchto symbolov a záhadných zmienok
pochádzajúcich od Zjaviteľov svätej Veci Božej je podrobiť skúške národy
sveta, aby tak bolo možné rozoznať zem čistých a osvietených sŕdc od
pomíňajúcej a neúrodnej prsti.“ A tiež: „A v tom je súd, že svetlo
prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich
skutky boli zlé.“ (Jn 3, 19) V tomto zmysle je príchod každého Posla
Božieho skúškou pre ľudí, pretože takýto príchod väčšinou nenapĺňa ich
vysnené predstavy: „Ale keď ťa odmietnu, bude to, ako keď odmietli
apoštolov pred tebou, ktorí k nim prišli s jasnými dôkazmi a spismi a
osvetľujúcou knihou.“ (Korán 3, 184) Boh vždy ľudstvo skúšal: Je to
zjavné z príbehu o Noemovej arche a z toho, že ľudia nechceli prijať
Mojžiša, pretože zabil človeka, pri Ježišovi šlo o Jeho nejasné počatie a od
Mohameda sa mnohí odvrátili, keď zmenil smer, ktorým sa modlili (Qiblih):
„A
rovnako premýšľaj nad veršom zjaveným o „qiblih“. Mohamed, Slnce
Prorokov, sa po úteku z úsvitu Bathy a Yathribu i naďalej počas modlitby
obracal tvárou k Jeruzalemu, svätému mestu, až kým židia nezačali proti
Nemu vyslovovať nepatričné slová. Mohameda tieto slová veľmi
rozhorčovali. Keď bol zabratý do rozjímania a naplnený úžasom a keď
hľadel k nebesiam, uslyšal láskavý hlas Gabriela: „Dívame sa na Teba z
výšin, ako obraciaš tvár k nebesiam, ale obrátime Ťa ku qiblih, ktorá Ti
bude milá.“ Nasledujúci deň na poludnie sa Prorok so Svojimi druhmi
modlil. Keď vykonal dve z predpísaných rik‘átov, znovu uslyšal hlas
Gabriela: „Obráť sa tvárou k posvätnej Mešite.“ Mohamed zrazu uprostred
modlitby odvrátil tvár od Jeruzalema a obrátil sa tvárou ku Ká‘bih. Na
to Prorokových druhov zachvátil nesmierny údes. Ich viera sa otriasla v
základoch. Tak veľmi boli zhrození, že mnohí z nich sa prestali modliť a
popreli svoju vieru. Boh vskutku tento rozruch vyvolal len na to, aby
Svojich služobníkov podrobil skúške. Inak mohol tento dokonalý Kráľ
poľahky ponechať qiblih nezmenenú. A Jeruzalem mohol v Jeho zriadení
zostať miestom uctievania, čím by svätému mestu nebola upretá výsada
prijatia, ktorá mu bola predtým udelená.
Žiaden z mnohých
Prorokov, ako napríklad Dávid, Ježiš a ďalší spomedzi vznešenejších
Prejavov, ktorí boli zoslaní od zjavenia Mojžiša až po zjavenie Mohameda,
ako Posol Slova Božieho, nikdy nepozmenil zákon o qiblih. Títo Poslovia
Pána stvorenia všetci do jedného nabádali svoj ľud, aby sa obracal
rovnakým smerom. V očiach Boha, dokonalého Kráľa, sú všetky miesta na
zemi rovnaké, s výnimkou miesta, ktorému v dňoch Svojich Prejavov udelí
zvláštny význam. Tak, ako zjavil: ,Východ a Západ prináleží Bohu. Preto
kamkoľvek sa obrátite, tam bude tvár Božia.´ Prečo by sa mala, napriek
pravdivosti týchto skutočností, qiblih zmeniť a spôsobiť tým, že ľudia
boli zachvátení hrôzou, že Prorokovi druhovia zapochybovali a boli tak
veľmi zmätení? Veru, udalosti, ktoré vydesia srdcia všetkých ľudí, sa
dejú len preto, aby mohla byť každá duša podrobená skúške Božím
skúšobným kameňom a aby praví mohli byť rozoznaní a odlíšení od
falošných. Toto zjavil po oddelení ľudí: ,To, čo by si za qiblih chcel,
sme neustanovili preto, aby sme rozoznali toho, kto nasleduje Apoštola,
od toho, kto sa otočí na päte.´" (Korán 2, 143)
Na základe rád z
rôznych svätých kníh (napr. Nového Zákona) je dôležité skúmať nielen
proroctvá, ale aj „ovocie“, ktoré náboženstvo prináša. Zásadný význam má
teda preskúmanie Bahá´u´lláhovho života, Jeho spisov a učenia (Bahá´u´lláh
za jediný deň zjavil ekvivalent Koránu) a tiež to, aký vplyv má Jeho
zjavenie na pozitívnu duchovnú premenu veriacich.
RADI SPOZNÁME AJ VÁŠ NÁZOR! NAPÍŠTE NÁM, ČO SI O
DANEJ TÉME MYSLÍTE NA:
info@bahai.sk

|
|
Jeden Boh spoločný
všetkým náboženstvám
Bahájska viera napĺňa
proroctvá islamu
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Ponímanie Boha
Vzťah k iným náboženstvám
Spolupráca s cirkvami
Ktoré náboženstvo je pravdivé?
Čo s
náboženským fanatizmom a predsudkami?
Svetový deň náboženstva
Čo je v bahájskej viere nové?
Bahájsky
pohľad na hriech
Ako sa v
bahájskej viere napĺňajú proroctvá Biblie?
ČOMU BAHÁJI VERIA?
Dôležitou súčasťou
bahájskej viery je okrem duchovného učenia i spoločenské učenie. Duchovné
učenie bahájskej viery kladie dôraz na rozvoj duchovných vlastností
jednotlivca (napríklad: pravdovravnosti, čestnosti, spravodlivosti,
trpezlivosti a podobne) a okrem už spomínaných zásad obsahuje i príkaz
priateliť sa s nasledovníkmi všetkých náboženstiev, ctiť si rodičov,
neželať iným to, čo neželáme sebe, odlíšiť sa od ostatných prostredníctvom dobrých
skutkov. Súčasť duchovného učenia tvoria tiež rozličné zákazy od zákazu
vraždy, krádeže, polygamie, omamných látok, krutosti voči zvieratám,
ohovárania a konfliktov až po zákaz fanatizmu a pýchy.
Čo sa týka spoločenského
učenia, ide o zásady a princípy, ktoré majú za úlohu napomôcť
rozvoju spoločnosti a zlepšiť tak život každého jednotlivca. Bahá’u’lláhove
„spoločenské zákony sú pozmenené tak, aby vyhovovali nadchádzajúcej
dobe, a sú určené na to, aby ľudstvo priviedli k svetovej civilizácii,
ktorej nádheru si teraz sotva dokážeme predstaviť“.
Od doby, keď Bahá’u’lláh ako prvý tieto zásady vyslovil, uplynulo
viac než sto rokov, počas ktorých sa mnohé z nich stali samozrejmou súčasťou
zásad mnohých inštitúcií (ako napríklad OSN) i väčšiny demokratických
štátov.
Medzi spomínané zásady patrí:
- zjednotenie ľudstva a docenenie prínosu
všetkých kultúr a národov
- rovnocennosť všetkých rás a národností
- podstata všetkých náboženstiev je tá
istá, jednotlivé náboženstvá boli ľudstvu postupne zjavované jedným
Bohom
- viera musí byť v súlade s vedou
- každý človek by mal pravdu hľadať
nezávisle
- rovnoprávnosť mužov a žien
- odstránenie všetkých predsudkov
- vytvorenie alebo ustanovenie jednotného
svetového pomocného jazyka a písma
- ustanovenie trvalého celosvetového
mieru
- dostupné vzdelanie pre všetkých ľudí
na celom svete
- vyriešenie ekonomických problémov
pomocou duchovných princípov
- odstránenie extrémov chudoby a
bohatstva
- globálne riešenie ekologických problémov
ľudstva
- „Prvotným cieľom podnecujúcim Božiu vieru ... je ...
posilňovať ducha lásky a bratstva medzi ľuďmi.“
- náboženstvo má byť „príčinou a prostriedkom spoločného úsilia a úspechov ľudstva“
- „Viera znamená vedomé
poznanie a konanie dobrých skutkov.“ |