Ako bahájska viera mení život človeka

Ako bahájska viera rozvíja ľudský potenciál

Pred vyše sto rokmi učinil zakladateľ bahájskej viery, Bahá'u'lláh, ohromujúce vyhlásenie, že Jeho zjavenie bude hlavným nástrojom na zjednotenie ľudstva a že prostredníctvom neho bude nakoniec ustanovený svetový poriadok a svetový mier.

Sotva by niekto nesúhlasil s tým, že na prechod od súčasného stavu svetového rozkolu a konfliktov k svetovému mieru a jednote si vyžiada to, aby spoločenské inštitúcie a ľudia podstúpili radikálnu premenu. Každý, koho skutočne zaujíma svetový mier, sa musí zaujímať i o to, ako takúto premenu uskutočniť. Bahájska viera sa veľmi rýchlo rozšírila do celého sveta a preukázala svoju schopnosť premeniť životy mnohých ľudí. Tým vyvstal záujem skúmať podstatu procesu, prostredníctvom ktorého viera umožňuje človeku, ktorý sa stane veriacim, aby sa premenil a našiel svoje pravé „ja".

Na začiatku je potrebné priznať, že nie je možné odhaliť či pochopiť všetky sily, ktoré sa skrývajú v takom obrovskom zjavení a ktoré podnecujú a riadia proces premeny. Ale bahájske spisy značne objasňujú spôsob, akým viera premieňa životy svojich prívržencov tým, že rozvíja ľudský potenciál.

Záujem o to, akým spôsobom sa rozvíja ľudský potenciál, je skôr osobný než akademický, pretože milióny ľudí sa túžia stať, ako to vyjadril Bahá'u'lláh, plne vznešenými a nechcú byť uväznení a ponížení.

Samozrejme že Bahá'u'lláhovo učenie týkajúce sa procesu premeny stimuluje myseľ. Znalosť Jeho učenia má taktiež, ako to neskôr uvidíme, i praktický zmysel. Pretože ak vieme, čo sa s človekom počas tohto procesu deje, pomáha pri využití toho, čo človek získa, a umožňuje mu určiť a prijať možnosti pre ďalší rast. Tieto možnosti často prichádzajú prostredníctvom nepríjemných zážitkov, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať nepotrebné či kruté.

Osobná premena je základným dôvodom, pre ktorý sa ľuďom viera páči. Presvedčia sa o jej pravdivosti a nakoniec sa stanú bahájmi. Dôvod je jednoduchý. Ľudia, ktorí sa s vierou stretnú a sami majú pocit, že sa vďaka nej menia, majú skúsenosť, ktorú si overili sami na sebe. Nikto im tú skúsenosť nemôže vziať a nijaké intelektuálne diskusie nemôžu zmenšiť jej význam. Pocit, že sa človek stáva tým najlepším, čím môže potenciálne byť, predstavuje najvyššiu radosť. Poskytuje pocit sebahodnoty, znižuje potrebu vyjadrovať zlosť a zaručuje sociálne spolucítenie - pričom toto všetko sú predpoklady svetovej jednoty a mieru.

Podstata ľudského potenciálu

Ale čo je to „najlepšie", čím sa človek môže potenciálne stať? Bahá'u'lláh učí, že najvyšším prejavom nášho „ja" je služba. Miera, do akej sa dá toto najvyššie postavenie služby dosiahnuť, je závislá od miery, do akej sa prejavia základné schopnosti ľudskej bytosti. Proces stávania sa sám sebou je teda zhodný s procesom rozvoja základných schopností a s ich zasvätením službe ľudstvu. Dennodenné rozhodnutia, ktoré odrážajú toto „nachádzanie svojho pravého ,ja" majú vo svojej podstate náboženský charakter, pretože Bahá'u'lláh stavia prácu všetkého druhu vykonanú v duchu služby - v duchu najvyššieho postavenia človeka - na úroveň uctievania. Človek, ktorý začne vidieť náboženskú stránku „nachádzania svojho pravého ,ja'", nielenže pochopí hlboký nový rozmer práce a uctievania, ale takisto bude nazerať v novom svetle na náboženstvo. Začne chápať, že keď sa sila, ktorá mu neustále umožňuje rásť, vytratí z ktoréhokoľvek náboženstva, je načase, aby bolo obnovené. Pretože náboženstvo, ktorému táto sila chýba, predstavuje len o niečo viac než prázdne rituály, nezmyselné dogmy a spoločenské konvencie, ktoré zabraňujú, aby sa ľudský duch prejavil, a hatia vývoj spoločnosti.

Služba ľudstvu získa na kvalite prostredníctvom hĺbky a povahy schopností ľudskej bytosti, ktorá ju vykonáva. Aké sú tieto spomínané schopnosti? Bahá'u'lláh ich definuje vo výroku, v ktorom hovorí o dôvode, prečo bol človek stvorený: aby, poznával a miloval Boha. Tu sú jasne určené dve základné schopnosti poznania a lásky a sú spojené s dôvodom nášho bytia. Teda pre bahájov nájsť svoje pravé „ja" znamená rozvoj schopnosti poznania a lásky v službe ľudstvu.

Toto chápanie vdychuje život predstave duchovnosti. Duchovný človek je človekom, ktorý pozná a miluje Boha a ktorý sa zaviazal, že sa bude snažiť rozvinúť schopnosti poznania a lásky kvôli službe ľudstvu. Na základe tejto definície, to, že sa človek pred niečím uzatvára, nechce vidieť nové dôkazy - tým, že bráni schopnosti poznania alebo nereaguje na ostatných láskavým spôsobom - sú všetko znaky duchovnej nevyspelosti alebo duchovného neduhu.

Všetky ostatné cnosti sa dajú chápať ako výraz kombinácií týchto základných schopností lásky a poznania, ktoré sa uplatňujú v rozličných situáciách. Schopnosť lásky nezahŕňa len schopnosť milovať, ale taktiež schopnosť byť milovaný - priťahovať lásku. Tí, ktorí milujú, nemôžu existovať bez milovaných. Ak nevieme, ako byť milovaný, alebo ak lásku nemôžeme prijať, potom spôsobujeme problémy iným, ktorí si chcú rozvinúť schopnosť milovať. To, že neprijímame lásku niekoho iného, sa často prejavuje ako odmietnutie a spôsobuje nepredstaviteľné škody hlavne u malých detí.

Schopnosť poznania taktiež zahŕňa znalosť toho, ako sa učiť i ako vyučovať. Vyučovanie a učenie sa je recipročným prvkom schopnosti poznania. Žiaden učiteľ nie je dobrým učiteľom, ak sa nevie poučiť od svojich žiakov, a žiaden dobrý žiak neprestane svojmu učiteľovi klásť otázky, aby sa tak i učiteľ, i žiak učili.

Každá schopnosť napomáha rozvoju schopnosti inej. Ak máme napríklad niečo poznať, musíme milovať učenie sa. Ak máme milovať, musíme vedieť, ako milovať a ako byť milovaní.

Tieto dve schopnosti vytvárajú základnú povahu ľudského potenciálu. Z bahájskeho pohľadu znamená pravé vzdelávanie zvyšovanie alebo realizáciu ľudského potenciálu do najväčšej možnej miery. Bohužiaľ sa súčasné vzdelávanie často zaoberá len odovzdávaním informácií, a nie realizáciou potenciálu. Z tohto dôvodu sú školy v prvom rade miestom, kde učiteľ podáva fakty a myšlienky a žiak ich preberá. Dôsledkom toho nie sú diplomy a tituly nič viac, než len dôkaz, že určitý druh a množstvo informácií bolo odovzdané a že absolvent bol počas výučby schopný predviesť a uchovať si informácie dostatočne dlho na to, aby ich použil a napísal na skúške. Takéto tituly a diplomy nehovoria nič o schopnosti študenta milovať alebo cítiť, a teda vypovedajú veľmi málo o jeho povahe - to znamená o schopnosti človeka konštruktívne uplatniť svoje poznanie a prejaviť lásku k ľudstvu.

Ďalej sa ukázalo, že ak je schopnosť lásky akýmkoľvek spôsobom blokovaná, vynorí sa problém pri učení, čo zabráni rozvoju schopnosti poznania. Preto nemôže systém vzdelávania založený len na „odovzdávaní informácií" primerane slúžiť potrebám spoločnosti. Pravé vzdelávanie by malo posilňovať rozvoj smerujúci k dosiahnutiu najvyššieho postavenia - služby - a musí sa preto zaoberať celou osobnosťou a jej povahou, a nie len jej časťou.

Viera a rozvíjanie ľudského potenciálu

Jedna vec je popis ľudského potenciálu a druhá je schopnosť rozvíjať ho. Bahájska viera umožňuje oboje. Podstatu ľudského potenciálu sme už popísali. Pozrime sa teraz na to, ako viera podporuje proces premeny.

Základným zdrojom premeny sú Bahá'u'lláhove spisy. Používanie Jeho spisov podporuje rozvoj viery - prvého predpokladu premeny. Viera v zásade predstavuje postoj k neznámemu alebo nepoznateľnému, ktorý v konečnom dôsledku človeku umožňuje, aby sa k tomu neznámemu postavil tak, že sa o ňom dozvie viac. Predstavuje teda zvláštnu súhru dvoch základných schopností poznávania a lásky. Viera v podstate predstavuje lásku k nepoznanému alebo nepoznateľnému - očarenie tým, čo je nepoznané, a schopnosť priblížiť sa k nemu. Pretože Bahá'u'lláh potvrdzuje, že Boh je nepoznateľný, je potrebná viera na to, aby sme boli k Nemu priťahovaní a mohli si k Nemu vytvoriť vzťah.

Všetci máme akýsi kozmický hlad, potrebu mať vzťah so všetkým, čo zahŕňa i nekonečnosť vesmíru. To je prirodzený vedľajší prejav nášho vedomia. Pretože sami seba vnímame ako bytosti odlišné od všetkých ostatných vecí vo vesmíre, cítime nutkanie zistiť, v akom vzťahu sme s každou inou vecou, a to zahŕňa i vzťah k tým neznámym či nepoznateľným veciam, ktoré vo vesmíre existujú. Tá nepoznateľná záhada vesmíru sa nazýva mnohými menami: Allah, Jehova, Boh, Najvyššia bytosť. Pretože človek má schopnosť veriť - určitý postoj k neznámemu - od počiatkov dejín reagoval na príchod zakladateľov veľkých svetových náboženstiev, ktorí prišli prejaviť vlastnosti tohto nepoznateľného tajomstva vo vesmíre - Boha - a uspokojiť náš kozmický hlad. Viera je teda dôležitým výrazom nášho zmyslu života - poznať a milovať Boha.

Je zaujímavé si všimnúť, že ak sú našimi základnými schopnosťami poznanie a láska a my sme stvorení na obraz Boží, potom poznanie a láska musia byť vlastnosťami Boha. Bahá'u'lláh v Skrytých slovách hovorí, že to tak je. Vraví: „Ó synu človeka! Zahalený do Svojej nesmrteľnej bytosti a v pradávnej večnosti Svojej podstaty som poznal Svoju lásku k tebe. Preto som ťa stvoril, vtisol som ti Svoju podobu a zjavil ti Svoju krásu."

Ak je Boh nepoznateľný a my sme stvorení na Jeho obraz, potom môžeme očakávať, že i v nás bude niečo neznáme. To neznáme je ešte neprejavený potenciál, ktorý máme - ukryté schopnosti poznania a lásky. Veľmi pôsobivo hovorí Bahá'u'lláh o tej šírave nepoznaného v nás, keď cituje v Siedmych údoliach verš známeho perzského básnika: „Myslíš si, že si len malá čiastočka, keď sa v tebe skrýva celý vesmír?" V inom verši Bahá'u'lláh hovorí: „Vy ste Mojou pokladnicou, pretože do vás som ukryl perly Svojich tajomstiev a drahokamy Svojho poznania."

Nikto z nás nepozná svoju kapacitu lásky alebo to, koľko môže spoznať. Tak, ako veríme pred tým, než môžeme spoznať vlastnosti Boha, tak musíme mať vieru pred tým, než môžeme spoznať niečo zo seba. Inými slovami, musíme prijímať ostatných nielen v rámci toho, akí sú v súčasnosti, ale aj v rámci toho, čím sa môžu stať. Pokiaľ ich takto nebudeme prijímať, zabraňujeme ich procesu premeny a neumožňujeme im, aby našli svoje pravé „ja".

Preto človek, ktorý to už so sebou vzdal, ktorý zastavil proces rastu, a tak zradil svoj potenciál, zistí, že všetky jeho vzťahy s inými ľudskými bytosťami sú narušené, neuspokojivé a dokonca problematické. Prijať inú bytosť, akou je v danom momente, a vytvoriť si k nej vzťah predpokladá vytvorenie viac než len povrchného vzťahu. Na dosiahnutie hlbokých, zmysluplných vzťahov s ostatnými ľudskými bytosťami, musíme prijať tiež neznáme možnosti, ktoré v nich sú. Ak ich takto prijmeme, vytvorí to dôležitý zdroj pre ich odvahu rásť. Inak povedané, ak neprijmeme neznáme možnosti sami v sebe, nebudete môcť vytvoriť viac než povrchné vzťahy s inými ľudskými bytosťami a nebudeme schopní pomôcť iným ľudským bytostiam pri rozvoji ich potenciálu, dokonca ani rozvinúť potenciál vlastný.

Pretože potenciál ľudskej bytosti je nesmierne dôležitou súčasťou podstaty človeka - dokonca základom jeho budúceho rastu - ostatní ho musia prijať a musí zohrať svoju úlohu v ľudských vzťahoch predtým, než sa človek môže cítiť byť úplne prijatý. Úplné prijatie zo strany druhých vytvára zvláštny druh dôvery, ktorú je ťažko zradiť. Je to jeden z dôležitých zdrojov láskavého pôsobenia na to, aby človek rástol, a jedno z najvýznamnejších kritérií skutočnej lásky a priateľstva. Takýto typ pôsobenia, ak je vzájomný, zduchovňuje vzťah a má mimoriadny význam pre manželstvo. Tvorí duchovný základ manželstva.

Dôležitosť vzájomnosti v tomto type vzťahu je jasne vyjadrená v Bahá'u'lláhových Skrytých slovách. Hovorí: „Ó synu Bytia! Miluj Ma, aby som Ja mohol milovať teba. Ak Ma nebudeš milovať, Moja láska ťa nijako nemôže dosiahnuť. Vedz to, ó služobník!" V tomto verši Boh prikazuje, aby sme Ho prostredníctvom Jeho Prejavu milovali a prijímali Ho, i keď je nepoznateľný. Túžba po nepoznateľnom je základom viery. Ak neexistuje viera a túžba po tom základnom tajomstve - Bohu, potom sa sami odcudzujeme tomuto tajomstvu v nás a oddeľujeme sa od sily rastu a rozvoja. Citát, ktorý sme spomínali, sa začína Ó synu Bytia a končí sa Vedz to, ó služobník. Tak sa v tom krátkom verši znovu zdôrazňujú dve základné schopnosti lásky a poznania v kontexte bytia a služby. Spája sa tak proces bytia alebo rastu s vysokým postavením služby.

Úzkosť a strach z neznáma

Porátať sa s neznámym nie je ľahké. Predstava neznáma, predovšetkým keď čelíme neznámemu v nás, sa vždy spája s úzkosťou. Vonkajšie neznáme temer vždy vnímame ako potenciálnu hrozbu pre našu bezpečnosť, lebo prináša otázku, ktorá predstavuje vnútorné neznáme - budeme alebo nebudeme schopní úspešne sa porátať s vonkajšími neznámymi?

Úzkosť sa prejavuje podobne ako reakcia na strach. Líši sa od nej tým, že nemá jasne definovaný cieľ, s ktorým sa potýka. Obe reakcie, reakcia na strach i reakcia na úzkosť, sa vyznačujú rýchlou aktivizáciou systému, ktorý nás pripravuje na to, aby sme mohli čeliť nepredvídanej udalosti. Reakciu na strach môžme ovládať ľahšie, pretože to, čo nás ohrozuje, môžeme identifikovať, odstrániť alebo sa tomu vyhnúť. V prípade úzkosti sa náš systém pripravuje na situáciu, v ktorej nie je jasné, čomu budeme čeliť. Bez toho, aby sme vedeli, čomu máme čeliť, je ťažké vedieť, čo treba urobiť, a náš systém si nie je istý, kedy je možné vyhlásiť koniec úzkostnej situácie. Úzkosť tak môžeme prirovnať k energii, ktorá nemá cieľ.

Jediným spôsobom, ako zvládnuť úzkosť, je nakladať s ňou ako s darom. Je potrebné nájsť jej konkrétny cieľ, ktorý poslúži základnejšiemu cieľu alebo zmyslu, ktorým je rozvíjanie schopností milovať a poznávať. Stanovovanie tohto konkrétneho cieľa je pravdepodobne najbežnejšou tvorivou ľudskou činnostnou. Zahŕňa v sebe prijatie rizika a vkročenie do neznáma, znášanie pochybností, pričom máme nádej na objavenie nejakej novej schopnosti alebo nových obmedzení, ktoré sú taktiež súčasťou našej podstaty. Príťažlivosť k neznámemu v nás predstavuje vieru. Schopnosť využívať energiu, ktorá vznikla úzkosťou, tým, že jej stanovíme cieľ, pre ktorý ju využijeme, predstavuje odvahu. Týmto spôsobom viera, pochybnosti, úzkosť a odvaha sú základné aspekty procesu premeny - realizácie ľudského potenciálu. Pokiaľ by neexistovali neznáme, neexistovali by pochybnosti ani úzkosť. A bez pochybnosti a úzkosti by nebolo treba viery a odvahy.

Duchovná forma premeny

Schopnosť bahájskej viery premeniť ľudské bytosti tým, že sa realizujú ich možnosti, pramení priamo z faktu, že nedovoľuje pochybnostiam a úzkosti dosiahnuť nezvládateľné rozmery a poskytuje podnety a motiváciu nakladať s nimi konštruktívne prostredníctvom viery a odvahy. Bahá'u'lláh naznačil, že prvotný zdroj premeny pochádza z prijatia Jeho Slova - Slova Božieho. Jeho spisy sú často správne označované ako „tvorivé Slovo", pretože ľudské bytosti, ktoré mu boli vystavené, sa cítili byť znovuzrodenými. Bahá'u'lláh potvrdzuje, že ak sa chceme zmeniť, musíme sa ponoriť do oceánu Jeho slov.

Keď sa ponoríme do tohto oceánu, začína sa proces našej premeny. Začneme si tak vytvárať vedomie o hlavnej podstate a zmysle nášho stvorenia. Nikto nemôže čítať Bahá'u'lláha bez pocitu, že jeho vlastné schopnosti poznania a lásky sa prebúdzajú a rozvíjajú. Ako neustále študujeme Písmo, začíname inak vidieť seba i okolie. Pretože vidíme inak, začíname inak vnímať rôzne veci. Pretože vnímame inak, začíname sa inak chovať. Zmenené správanie je zjavným prejavom toho, že človek sa pustil do dobrodružstva stať sa tým, čím sa potenciálne stať môže.

Písmo nám tak slúži ako sila, ktorá nám umožňuje oslobodiť sa od všetkých obmedzení a obáv, ktoré nás väznia a znemožňujú nám urobiť riskantný, ale tvorivý krok do neznáma. Vieme, že ľudské bytosti sa často menia trvalými skúsenosťami rôzneho druhu. Ponárať sa do Bahá'u'lláhových slov neznamená len čítanie, ale je to skúsenosť pre celého človeka, ktorá môže byť natoľko silná, že nás uvoľní z pút statusu quo a my sa vydáme za zmyslom našej existencie. Pretože sme oslobodení od ochromujúcich väzieb k tomu, čo si o nás myslia iní ľudia, nemôžu s nami tak ľahko manipulovať - nemôžu nás uväzniť - a namiesto toho si rozvíjame zdroj vnútornej motivácie.

Bahá'u'lláhovo Písmo taktiež zmenšuje obyčajné starosti a pochybnosti a dáva im zvládnuteľné rozmery. Je to dané tým, že dáva zmysel ľudskej histórii a súčasnému stavu sveta, ktorý je v neustálej kríze. To znamená, že nemusíme predstierať, že krízy neexistujú, alebo nemusíme im odmietať čeliť. Pochopenie problémov, ktorým čelíme, nielenže znižuje úzkosť, ale aj priťahuje odvahu.

Ďalší zdroj odvahy prúdi z toho, že nám Bahá'u'lláh všeobecne naznačil, ktoré druhy cieľov sú prípustné a sú v súlade so zmyslom stvorenia. To nás istým spôsobom vedie pri tvorivom kroku definovania cieľa, ktorý môžeme dosiahnuť využitím energie z úzkosti. Pre túto situáciu máme možnosť voľby. Buď sa rozhodneme vykonať tvorivý krok a určíme si svoj cieľ a napomôžeme tak procesu premeny, alebo tak vedome odmietneme urobiť a dúfame, že úzkosť nakoniec odíde sama od seba. Samozrejme, že ľudia, ktorí vedia, aké druhy cieľov si treba stanoviť, budú mať sklony robiť vedomé rozhodnutia, čo sa týka definície cieľov. Pokiaľ takéto definície chýbajú, energia pochádzajúca z úzkosti sa pravdepodobne prejaví v agresívnych a nepriateľských skutkoch k iným ľudským bytostiam. Tieto budú nútené reagovať na útok, a to im veľmi pravdepodobne zabráni v ďalšom raste a rozvoji, a to nielen im, ale i osobám, na ktoré reagujú.

Bahá'u'lláhovo Písmo takto stimuluje naše schopnosti poznania a lásky jedinečným spôsobom, ktorý môžeme nazvať viera a odvaha. Tieto naopak slúžia ako garant neustáleho rastu a rozvoja týchto dvoch základných schopností. Inými slovami, poznanie a láska, keď sa používajú správnym spôsobom -  prostredníctvom viery a odvahy, ďalej zvyšujú schopnosti poznávať a milovať. Toto je spôsob, akým sa realizuje ľudský potenciál.

Spoločenská forma premeny

Ale to nie je všetko. Bahá'u'lláh zabezpečil vytvorenie spoločenstva, ktorého inštitúcie môžu chrániť a podporovať premenu ľudstva. Tak sa bahájske spoločenstvá stávajú spoločenskou formou premeny. Pretože Bahá'u'lláh potvrdil princíp jednoty ľudstva, skladajú sa všetky bahájske spoločenstvá z ľudských bytostí z rôznych jazykových, rasových, národných a náboženských prostredí. Táto rôznorodosť v bahájskom spoločenstve predstavuje pre každého člena mnoho neznámeho. Alebo, v menej nadnesenej terminológii, bahájske spoločenstvo sa skladá z ľudských bytostí, ku ktorým by jedinec nebol bežne priťahovaný alebo ktoré by si nevybral za svojich priateľov. Je dobre známe, že máme sklon vyberať si za priateľov tých ľudí, ktorí premýšľajú ako my, ktorí vnímajú veci tak ako my, ktorí majú podobný vkus a ktorí radi robia podobné veci ako my. V takejto homogénnej skupine sa môže proces premeny ľahko zastaviť, pretože repertoár reakcií je vytvorený a neexistuje podnet na rozvoj nových. Preto je jedným z najskvostnejších prívlastkov bahájskeho spoločenstva jeho rôznorodosť.

Keď sa človek pridá k bahájskemu spoločenstvu, pridá sa k rodine úplne rôznorodých ľudských bytostí, s ktorými bude musieť pracovať a vytvoriť zmysluplné vzťahy. Prvá vec, ktorú objaví, je, že starý repertoár reakcií už nepostačuje. Toľko rôznych ľudských bytostí predstavuje mnoho neznámeho a vytvárať si vzťah k tomuto neznámu vytvára energiu (úzkosť), ktorá uvádza do pohybu recipročný proces poznávania a viery prostredníctvom viery a odvahy. Definovanie správneho cieľa, ktorý konštruktívne využije energiu z tejto úzkosti, vyžaduje nový repertoár reakcií. Každá nová reakcia je prejavením časti skrytej schopnosti človeka - realizáciou ľudského potenciálu. Inak povedané, bahájske spoločenstvo ponúka viac príležitostí pre poznanie a lásku za podmienok podporujúcich rast, než môžeme nájsť hocikde inde.

Bahájsky veriaci prechádza zvyčajne duchovným vývojom, ktorý začína toleranciou k rôznorodosti spoluveriacich. Keď sa pridá poznanie, táto tolerancia vyrastie v pochopenie. Keď sa pridá láska, pochopenie vykvitne v ocenenie. Táto radosť z rôznorodosti je duchovným a sociálnym opakom nacionalizmu. Cesta od nacionalizmu, cez štádiá tolerancie a pochopenia, k štádiu radosti vždy spôsobuje mnoho úzkostí a pochybností. Často sa stáva, že nevieme presne, čo robiť, alebo keď vieme, čo robiť, nechce sa nám do toho. Toto sú skúšky, ktoré sú predpokladom našej premeny. ´Abdu´l-Bahá, syn Bahá'u'lláha, jasne hovorí, že bez skúšok niet duchovného rozvoja.

Tu prichádzame k veľmi kritickému bodu. Skúšky môžu často jedinca zničiť. ´Abdu´l-Bahá vysvetľuje, že keď sa pri riešení odvrátime od Boha, môžu nás skúšky naozaj zničiť. Ak sa pri riešení obrátime k Bohu a ak máme láskyplnú podporu ďalších členov spoločenstva, môžeme tieto skúšky úspešne zložiť. Svojou rôznorodosťou poskytuje bahájske spoločenstvo mnoho skúšok, ktoré sú dôležité pre náš duchovný rozvoj. Zároveň vedenie bahájskych inštitúcií a záväzok členov spoločenstva prijímať jeden druhého vo svetle toho, čím sa môžu stať, poskytujú odvahu obrátiť tieto skúšky v prostriedky duchovného rozvoja - pre realizáciu ľudského potenciálu.

V krátkosti, práve toto Bahá'u'lláh myslí pod protivenstvom, keď hovorí: „Ak ťa na Mojej ceste nepostihne protivenstvo, ako môžeš kráčať po cestách tých, ktorí sú spokojní s Mojím rozhodnutím? Ak sa túžiš so Mnou stretnúť a ak ťa pritom nebudú sužovať skúšky, ako môžeš byť v láske k Mojej kráse osvietený?" Povzbudzuje nás, aby sme sa nebáli skúšok, ale naopak aby sme ich vítali ako príležitosti pre duchovný rast: „Nešťastie je Mojou prozreteľnosťou. Navonok je to oheň a trest, ale vo vnútri je to svetlo a milosť. Rýchlo sa mu priblíž, aby si sa mohol stať večným svetlom a nesmrteľným duchom. Tak znie Môj príkaz, dodržuj ho."

Tak pre bahájov šťastie nie je život oslobodený od úzkosti a napätia. To je bahájska definícia nudy. Šťastím pre bahájov sú skúšky a to, že vedia, ako získať odvahu k ich prekonávaniu takým spôsobom, že ich schopnosti poznania a lásky sa naďalej rozvíjajú v službe ľudstvu. Život v spoločenstve poskytuje skúšky, ktoré sa stávajú príležitosťami získať skúsenosť v prekladaní abstraktných princípov do konkrétnych skutočností, a to dáva viere základ vedomého poznania. Večne sa rozširujúce vedomé poznanie toho, ako aplikovať princípy viery v skutočných situáciách, konsolidujú zisk v duchovnom rozvoji a poskytujú základ pre trvalý rast.

Predsudky - prekážka na ceste

Zjednotenie všetkých národov na zemi sa nemôže uskutočniť, pokiaľ jednotlivé ľudské bytosti nebudú medzi sebou zjednotené. Bahá'u'lláh naznačil, že nemohol nájsť ľudskú bytosť, ktorá by bola navonok aj vnútorne zosúladená. Ak sú schopnosti poznania a lásky v rozpore, potom človek nie je navonok ani vnútorne zosúladený. Následkom toho slová a činy jednotlivca nebudú v súlade.

Rozpor medzi týmito schopnosťami sa navonok odráža i na inom stupni. Napríklad veda môže byť považovaná za vyjadrenie schopnosti poznania a náboženstvo za vyjadrenie schopnosti lásky. Bahá'u'lláh učil, že veda a náboženstvo musia ísť ruka v ruke a že inak ich rozpor spôsobí skazu. Dnes vidíme, ako znalosť nukleárnej energie bez lásky vytvára trvalú hrozbu nášmu prežitiu.

V základnom zmysle sa slovo predsudok vzťahuje k spôsobu, akým sú tieto dve schopnosti vyjadrené. Predsudok je viera (druh poznania) v niečo, čo nie je pravda, spojená s citovým utvrdením (druh lásky). Inými slovami - predsudok je citová príťažlivosť alebo väzba k nepravdivosti či chybe. Činy založené na tejto väzbe takmer vždy poškodzujú osobu, ktorá je obeťou činu, ako i toho, kto ich uskutočňuje.

Na osobnej úrovni predstavuje predsudok definitívnu prekážku vo využití ľudského potenciálu, pretože schopnosť lásky bola použitá ako prekážka schopnosti poznania. V podstate takmer všetky neurózy a psychózy sa dajú pochopiť v rámci konfliktu tohto druhu. Preto cieľom terapie musí byť vždy odstránenie prekážky, ktorá bráni premene vo vlastné ja - tak, že umožní, aby schopnosť lásky človeka podporovala jeho schopnosť poznania a naopak.

Na spoločenskej úrovni predsudok predstavuje hromadnú neprávosť od diskriminácie a vylúčenia až po otvorené násilie a nepriateľstvo organizované formou vojen. Podobne predstavuje i úplné zablokovanie vyjadrenia spoločenských schopností.

Každá prekážka na ceste zjednotenia ľudstva sa udržuje vďaka predsudkom - rozšírenou kultúrne podmienenou citovou oddanosťou falši. Z tohto dôvodu baháji stotožňujú proces zjednocovania ľudstva s postupným odstraňovaním predsudkov. Predtým, než budú môcť byť strhnuté bariéry, ktoré bránia zjednoteniu, musia byť odstránené predsudky, ktoré ich podporujú.

Prečo je také ťažké vykoreniť predsudky? Jedným dôvodom je to, že ľudské bytosti si často neuvedomujú, že majú predsudky. To v podstate predstavuje slepý fanatizmus - neuvedomenie si vlastnej neznalosti súčasne s vynášaním smelých a sebavedomých výrokov o správnosti a pravdivosti vlastného názoru. Slepo fanatické osoby sa nachádzajú v žalostnom postavení, lebo sa vždy vyhnú akejkoľvek situácii, ktorá by ich konfrontovala so skutočnosťou, že môžu mať predsudky. Ako by niekto mohol vedieť, či sa dopúšťa alebo nedopúšťa chyby formou predsudku, ak by nikdy nebol vystavený skúsenosti, ktorá by to odhalila? Konkrétne, z osobného pohľadu: ako môžete vedieť, že máte predsudky voči niekomu, kto vraví iným jazykom, alebo má inú farbu kože ako vy, keď ste nikdy nemali príležitosť stretnúť sa s takou osobou - čiže získať skúsenosť, ktorá by vám pomohla odhaliť chybu?

To je práve dôvod, prečo je bahájske spoločenstvo také nevyhnutné pre postupné odstraňovanie predsudkov. Každému na každom kroku poskytuje príležitosť získať tie skúsenosti, ktoré mu umožnia zistiť, aké má predsudky. Práve preto boj o jednotu sveta prebieha viac vnútri bahájskeho spoločenstva ako mimo neho. Mimo spoločenstva sa ľudia môžu izolovať od tých zážitkov, ktoré by im odhalili ich predsudky, a tak naďalej načúvajú len tomu, čo im umožní zachovať si svoje pokrútené predstavy a zotrvať vo svojom omyle.

Pre bahája, ktorý u seba objaví predsudky, je to vždy skúška a v okamihu, kedy ich objaví, vie, že sa musí snažiť ich odstrániť. Nielen preto, že ak sa nebude snažiť, bude sa kvôli nim chovať nespravodlivo k iným ľudom, ale aj preto, že jeho vlastný duchovný vývoj je na tom úplne závislý.

Čo sa stane človeku so zablokovanými schopnosťami - človeku, ktorý z akéhokoľvek dôvodu nebol schopný zistiť, ako sa stať sám sebou? Ak je pasívnym alebo introvertným typom človeka, bude sa snažiť uniknúť do sveta fantázie, môže vstúpiť do sveta drog a alkoholu a nakoniec sa stať takým neschopným, že ho napokon umiestnia do ústavu. Ak je človekom činorodým a extrovertným, bude nepriateľský a agresívny a možno ho nakoniec zavrú za páchanie zločinu. Pointa je prostá. Človek, ktorý je v procese zmeny, ktorého schopnosti lásky a poznania sa neustále vyvíjajú, nechce uniknúť pred zodpovednosťou do sveta fantázie, ani nechce bojovať, zraňovať či zabíjať. Pre ľudí, ktorí cítia, ako sa ich ľudské schopnosti rozvíjajú, je nemožné zúčastniť sa akejkoľvek vojny. Za týchto podmienok neexistuje vôbec žiadna motivácia k nepriateľským činom. Z tohto dôvodu Bahá'u'lláh tvrdí, že Jeho viera a bahájske spoločenstvo budú tým vplyvom, vďaka ktorému bude nakoniec ustanovený svetový mier.

Obraz Boha a Kráľovstva Božieho na zemi

Na to neznáme v nás, zastúpené nevyjadrenými schopnosťami, sa poukazuje ako na obraz Boha. Zmena na svoje pravé „ja" znamená spájať sa s tým neznámym tak, že sa viac a viac zviditeľňuje. Vždy to zahŕňa i hľadanie cieľa pre energiu uvoľnenú úzkosťou, ktorá je následkom stretnutia s neznámom.

Celý tento proces má spoločenský náprotivok. Čo obraz Boha predstavuje pre jednotlivé ľudské bytosti, to Kráľovstvo Božie na zemi predstavuje pre ľudskú spoločnosť. Toto Kráľovstvo predstavuje to, čím sa môže potenciálne stať spoločnosť, rovnako ako obraz Boha predstavuje to, čím sa môže stať jednotlivec. Keď prebieha premena jednotlivcov vo veľkom počte prostredníctvom realizácie ľudského potenciálu - keď sú skryté schopnosti lásky a poznania usporiadané a vyjadrené na spoločenskej úrovni ako postupné odstraňovanie predsudkov - približujeme sa k vytvoreniu Kráľovstva Božieho na zemi.

Bahá'u'lláhovo zjavenie sa nevenovalo len premene jednotlivca vo vákuu. To by bolo neobyčajne ťažké, ak nie nemožné. Bahá'u'lláh poskytol i podrobný plán budovania nového svetového poriadku. Tento proces budovania usmerňujú a vedú bahájske inštitúcie spôsobom, ktorý umožní spoločnosti stať sa sama sebou - Kráľovstvom Božím na zemi. Reakcie na starosti a skúšky jednotlivca majú takisto spoločenský náprotivok. Spoločenské inštitúcie sú tak isto skúšané a ich vývoj závisí na tom, či môžu alebo nemôžu tvorivo vykročiť do neznáma a vytvoriť nové druhy zákonodarstva, podporované novými druhmi súdnictva.

Baháji prijímajú Kráľovstvo Božie na zemi ako dosiahnuteľnú skutočnosť, nie ako pasívne čakanie na to, že sa tak stane v okamihu vďaka nejakému zázraku, ale prostredníctvom cieleného, dlhodobého snaženia stať sa tým, čím sa môžeme stať napriek mnohým skúškam a utrpeniu. Tí, ktorí vyvíjajú toto cielené úsilie, majú pocit, že hrajú aktívnu rolu v najväčšom zázraku - vedomom prijatí zodpovednosti za vlastnú premenu vo vzdelaných a milujúcich služobníkov ľudstva pre slávu Božiu.

Tak, ako stále viac a viac ľudí nachádza v bahájskej viere cestu k premene samých seba - k odrážaniu obrazu Boha vo svojich životoch, spoločnosť bude taktiež prechádzať procesom premeny v svoje pravé ,ja' - v Kráľovstvo Božie na zemi.

„Ak sa pútnici usilujú dosiahnuť cieľ svojho Vytúženého... Tento stav prináleží stavu ja - avšak takému ja, ktoré je Ja Boha, stojace aj so zákonmi v Ňom samom.

Na tejto úrovni, ja nie je odmietané, ale milované, je potešujúce a nie je treba sa mu vyhýbať. I keď spočiatku je táto úroveň úrovňou konfliktu, predsa končí dosiahnutím trónu nádhery...

Toto je stav duše, v ktorej má Boh zaľúbenie. O tom hovorí verš:
,Ó ty duša, ktorá si uistená,
vráť sa k svojmu Pánovi, spokojná a k jeho zaľúbeniu. ...
staň sa jedným z Mojich služobníkov,
a vkroč do Môjho raja.'

Ó Moji služobníci! Keby ste dokázali poňať to, aké divy Mojej veľkorysosti a požehnania som sa rozhodol vašim dušiam zveriť, v pravde by ste sa zbavili pút, ktoré vás viažu so všetkým stvoreným, a nadobudli by ste o sebe pravdivé poznanie - poznanie, ktoré sa rovná porozumeniu Mojej vlastnej bytosti. Vybadali by ste, že nezávisíte na ničom inom než na Mne, a tak jasne ako zjavenie Môjho žiarivého mena by ste vnútorným i vonkajším zrakom uzreli, že sa vo vás vlnia moria Mojej láskyplnosti a štedrosti."

Bahá'u'lláh

Napísal Daniel C. Jordan