Ukážky z kníh

7. Prečo je na svete toľko náboženstiev?

Náboženstvo nie je téma, o ktorej by sa väčšina ľudí bavila v každodenných rozhovoroch. Napriek tomu, keď v rozhovore na túto tému príde reč, je zaujímavé vidieť, ako veľmi v skutočnosti táto téma ľudí fascinuje a aká je pre nich dôležitá. Jedna z otázok, ktorá sa objavuje opakovane znie: Ale prečo je teda na svete toľko náboženstiev?

Je to úplne samozrejmá otázka, pretože ak vyjdeme z predpokladu, že existuje jeden Boh, tak potom prečo by malo byť viac náboženstiev? Prečo nie je len jedno? V bahájskej viere nachádzame odpoveď, ktorá je prekvapivá a logická zároveň: Ono vlastne skutočne existuje len jedno náboženstvo. Akurát obsah tohto jedného náboženstva sa ľudia dozvedali postupne, dostávali toto náboženstvo „po dávkach“, vždy prostredníctvom príchodu mimoriadnych bytostí, ktoré boli pre ľudstvo ako učitelia. Okolo každej skúsenosti s príchodom takéhoto učiteľa sa vytvorilo nové „náboženstvo“, hoci v skutočnosti bolo ďalším vysvetlením toho, čo Boh ľudstvo chcel naučiť. Jednotlivé svetové náboženstvá tak spoločne tvoria akoby kapitoly jednej knihy – v prípade židovstva a kresťanstva je tak doslovne – Bibliu tvorí židovský Starý zákon a kresťanský Nový zákon.

Pre lepšie pochopenie takejto predstavy postupného zjavovania náboženstva môžeme použiť príklad školy, v ktorej dieťa chodí najprv do prvej triedy a má učiteľa, ktorý ho učí základné veci – napríklad ho naučí sčitovať a odčitovať. Neskôr má dieťa nového učiteľa, ktorý ho naučí, že existujú aj záporné, nielen kladné čísla, čo si zdanlivo protirečí s tým, čo sa dieťa naučilo v prvej triede, ale v skutočnosti ide o nové porozumenie sveta čísel. Rovnako, ako z fyziky vieme, že Einsteinova teória relativity nepopiera klasické Newtonove zákony, tak isto aj vo vysvetleniach jednotlivých náboženstiev nemusíme vidieť protichodné názory, ale skôr príklad toho, ako sa zjavenie od Boha prispôsobovalo tomu, čo ľudia dokázali v danej dobe pochopiť, a tomu, čo bolo pre dané miesto a čas potrebné. Náboženstvo vždy prinášalo rovnaké základné duchovné pravdy o láske k blížnemu, ale aj nové koncepty a pravidlá, ktoré sú dôvodom toho, že je prirodzené nachádzať v náboženstvách myšlienky, ktoré zdanlivo môžu byť v protiklade, pretože je nesporné, že v určitých prikázaniach sa v náboženstvách nachádzajú priepastné rozdiely – podobne, ako je to v prípade Einsteinových a Newtonových teórií.

Ak si však uvedomíme, že všetky svetové náboženstvá tvoria súčasť postupného zjavovania náboženstva od Boha, vedie to k skutočnému porozumeniu medzi veriacimi rôznych vyznaní a predstavuje to výzvu k užšej spolupráci a vzájomnej láske. Takéto chápanie ďaleko presahuje hranice tolerancie ostatných náboženstiev, spôsobuje, že človek vníma všetky náboženstvá ako niečo cenné a božské, niečo, čo je súčasťou jeho vlastného vierovyznania. Vďaka tomuto chápaniu dokážeme hľadať to, čo nás spája a zjednocuje, a nie to, čo nás rozdeľuje.

15. Spravodlivosť a poctivosť predstavujú dvoch strážcov, ktorí na ľudí dohliadajú. Z nich sa zjavujú také blahoslavené a jasné slová, ktoré sú príčinou blahobytu sveta a ochrany národov.
...
17. To, že by rozličným obciam zeme a rozmanitým sústavám náboženského vyznania nemalo byť nikdy dovolené posilňovať medzi ľuďmi pocity nepriateľstva, predstavuje v tento deň podstatu viery v Boha a v Jeho náboženstvo. Tieto zásady a zákony, tieto pevne ustanovené a mocné sústavy vyšli z jedného Zdroja a predstavujú lúče jedného Svetla. To, že sa od seba odlišujú, treba pripisovať rôzniacim sa požiadavkám vekov, v ktorých boli hlásané.
...
19. Prehovor Boží je lampou, ktorej svetlo predstavujú tieto slová: Ste plody jedného stromu a listy jednej vetvy. So všetkými zaobchádzajte s najväčšou láskou a súladom, priateľstvom a družnosťou. Ten, kto je Dennica pravdy, Mi je svedkom! Svetlo jednoty je natoľko mocné, že dokáže osvetliť celú zem. Sám jeden pravý Boh, Ten, kto všetko pozná, dosvedčuje pravdivosť týchto slov.
...
21. So všetkými ľuďmi sa stretávaj v duchu priateľstva a družnosti, ó Bahov ľud! Ak ste si vedomí určitej pravdy, ak vlastníte klenot, o ktorý sú druhí ochudobnení, podeľte sa oň v jazyku najväčšej vľúdnosti a dobrej vôle. Ak to bude prijaté, ak to splní svoj zámer, potom ste svoj cieľ dosiahli. Ak by to niekto odmietol, ponechajte ho na seba a úpenlivo proste Boha, aby ho viedol. Vyvarujte sa, aby ste s ním zaobchádzali nevľúdne. Láskavý jazyk predstavuje magnet, ktorý priťahuje ľudské srdcia. Predstavuje chlieb ducha, slová odieva do významu, je žriedlom svetla múdrosti a porozumenia.

7. tabuľka - Lawh-i-dunyá (Tabuľka svetu)

17. Vo väzení v ‘Akke sme v Karmínovej knihe zjavili to, čo vedie k pokroku ľudstva a obnove sveta. Prehovor, ktorý v nej predložilo Pero Pána stvorenia, obsahuje tieto základné zásady spravovania ľudských záležitostí:

18. Po prvé: Zástupcovia domu spravodlivosti majú za povinnosť podporovať Menší mier, aby sa z ľudí zeme mohlo sňať bremä prehnaných výdavkov. Táto záležitosť je nevyhnutná a úplne podstatná, pretože vojnový stav a konflikty sú koreňom súžoby a pohromy.

19. Po druhé: Jazyky sa musia obmedziť na jeden spoločný jazyk, ktorý sa bude vyučovať na všetkých školách sveta.

20. Po tretie: Patrí sa, aby sa ľudia húževnato pridržiavali toho, čo podporí družnosť, vľúdnosť a jednotu.

21. Po štvrté: Každý, či už muž alebo žena, by mal odovzdať časť z toho, čo zarobí obchodom, poľnohospodárstvom či iným povolaním, aby sa tieto prostriedky s vedomím dôverníkov domu spravodlivosti použili na vzdelávanie a výchovu detí.

22. Po piate: Mimoriadnu pozornosť treba venovať poľnohospodárstvu. Hoci sa spomína na piatom mieste, nesporne tie ostatné predstihuje. Poľnohospodárstvo je vysoko rozvinuté v cudzích krajinách, ale v Perzii bolo doposiaľ žalostne zanedbávané. Dúfame, že jeho výsosť šach (Kiež mu Boh poskytne pomoc Svojou milosťou!) obráti pozornosť k tejto závažnej a dôležitej otázke.

‘Abdu’l-Bahá: Odpovědi na některé otázky

35. kapitola - Předurčení

Otázka - Jestliže Bůh ví o každém činu, který má někdo vykonat, a je-li to zapsáno na Desce osudu, lze tomu vzdorovat?

Odpověď - Vědět o nějaké věci, že se stane, neznamená příčinu jejího uskutečnění, neboť stejným způsobem Boží vševědoucnost obklopuje skutečnosti věcí jak před jejich počátkem, tak po jejich konci, a nestává se příčinou jejich existence. Je to dokonalost Boží. To, co prostřednictvím Božího vnuknutí předpověděly jazyky Proroků o objevení Přislíbeného z Bible, nebylo příčinou Kristova zjevení.

Prorokům byla odhalena skrytá tajemství budoucnosti, a tak se dozvěděli o budoucích událostech, které pak ohlašovali. Toto poznání a tato proroctví nebyla příčinou oněch událostí. Dnes večer například každý ví, že za sedm hodin vyjde slunce, avšak tato předběžná znalost není příčinou východu a objevení se slunce.

Boží vševědoucnost v království pomíjivosti nevytváří podobu věcí. Je naopak očištěna od minulosti, přítomnosti a budoucnosti. Je totožná s podstatou věcí, není příčinou jejich výskytu.

Stejně tak se příčinou existence nějaké věci nestává to, že je zapsána a zmíněna v Knize. Proroci prostřednictvím Božího vnuknutí věděli, co se stane. Prostřednictvím Božího vnuknutí například věděli, že Kristus bude umučen, a oznámili to. Bylo však jejich poznání a zpráva příčinou Kristova umučení? Nikoliv, toto poznání představuje dokonalost Proroků a nezapříčinilo umučení.

Matematici díky astronomickým propočtům vědí, že v určité době nastane zatmění Slunce nebo Měsíce. Tento objev samozřejmě nezpůsobuje zatmění. Toto je ovšem jenom analogie a nikoli přesný obraz.

Bahá’u’lláh: Bahá’u’lláhovy vybrané spisy

V.

Dnes nastal deň, v ktorý sa ľuďom prejavil Oceán Božej milosti, deň, v ktorý na ľudí vrhá svoju žiaru Dennica Jeho milujúcej láskavosti, deň, v ktorý oblaky Jeho štedrej priazne zatienili celé ľudstvo. Teraz treba skľúčených utešiť a osviežiť ich oživujúcim vánkom lásky a družnosti a živou vodou priateľstva a dobročinnosti.

Nech sa tí, ktorí sú milovaní Bohom, zhromaždia kdekoľvek a nech postretnú kohokoľvek, vždy musia vo svojom postoji k Bohu a v spôsobe dobrorečenia Jeho chvály a slávy preukazovať takú pokoru a podriadenosť, že každý atóm prachu pod ich nohami bude môcť dosvedčiť hĺbku ich zbožnosti. Rozhovor týchto svätých duší by mal byť naplnený takou silou, že tie isté atómy prachu sa pod jeho vplyvom rozochvejú.

…

Preukazujte si navzájom znášanlivosť, zhovievavosť a lásku. Ak by niekto z vás nebol schopný pochopiť určitú pravdu alebo sa jej snažil porozumieť, zhovárajúc sa s ním, mu preukážte duch nesmiernej láskavosti a dobrej vôle. Pomôžte mu uvidieť a uznať pravdu bez toho, aby ste sa nad neho čo i v najmenšom vyvyšovali či aby ste sa domnievali, že máte väčšie schopnosti.

V tento deň je vlastnou povinnosťou človeka získať zo záplavy milosti podiel, ktorým ho Boh zalieva. Nech preto nik nezvažuje veľkosť či malosť niečej nádoby. Diel niektorých sa možno zmestí do dlane ľudskej ruky, diel iných možno naplní pohár či dokonca sud.

Bahá’u’lláh: Skryté slová

[1] Ó synu ducha!
Moja prvá rada znie: Maj čisté, láskavé a žiarivé srdce, aby si mohol získať mocnárstvo pradávne, nepomíňajúce a trvalé.

[2] Ó synu ducha!
Najmilovanejšia je v Mojich očiach spravodlivosť. Neodvracaj sa od nej, ak po Mne túžiš a nezanedbávaj ju, aby som ti mohol dôverovať. Pomocou nej uzrieš vlastnými očami a nie očami iných. A poznať budeš vďaka vlastnému poznaniu a nie prostredníctvom poznania blížneho svojho. Uvažuj v srdci nad tým, akým sa ti patrí byť. Vskutku, spravodlivosť ti dávam ako dar. Je znamením Mojej milujúcej láskavosti. Maj ju teda na očiach!

Bahájske modlitby

Stvor vo mne čisté srdce, ó môj Bože, a obnov vo mne pokojné svedomie, ó moja Nádej. Duchom moci ma upevni vo Svojej Veci, ó môj nadovšetko Milovaný a svetlom Svojej slávy mi odhaľ Svoju cestu, ó Ty Cieľ mojej túžby. Silou Svojej všepresahujúcej moci ma pozdvihni do nebies Svojej svätosti, ó Zdroj môjho bytia, a vánkom Svojej večnosti ma oblaž, ó Ty, ktorý si mojím Bohom. Daj, aby Tvoje večné melódie na mňa dýchali pokoj a mier, ó môj Spoločník, a aby ma bohatstvo Tvojej pradávnej Tváre oslobodilo od všetkého okrem Teba, ó môj Tvorca, a aby mi zvesť o zjavení Tvojej večnej Podstaty priniesla radosť, ó Ty, ktorý si Najprejavenejší z prejaveného a Najskrytejší zo skrytého.

Bahá´u´lláh

David Hoffman: Bahá’u’lláh - Kníže pokoje - Portrét

Půvabná historka se vypráví o tom, jak si jednou Bahá'u'lláh vyjel s několika společníky do kraje. U potoka postřehl osamělého mladíka, který si tam zažehl oheň, vařil si jídlo a jedl. Bahá'u'lláh se přátelsky zeptal: „Copak děláš, derviši?" „Vařím a jím Boha", zněla odpověď. Bahá'u'lláha natolik zaujala prostota mladíkovy odpovědi i jeho přirozené chování, že sesednul z koně a dal se s ním do hovoru. Přátelství, které mu projevoval, si rychle získalo mladíkovo srdce, takže zakrátko přijal osvícenější názor na Boha, jenž mu Bahá'u'lláh předložil. Derviš si družného a tajemného cizince natolik oblíbil, že zanechal své nádobí osudu a následoval Jej. Pohyboval se tanečním krokem za Jeho koněm a prozpěvoval verše milostné písně, již skládal v chůzi. „Tys Denice vedení, Tys světlo Pravdy", zpíval. Stále opakoval refrén „prozraď, kdo jsi".

George Townshend: Kristus a Bahá’u’lláh

Jiné přesvědčení, které křesťané všeobecně zastávají o Kristovi, je, že Jeho učení bylo absolutní a konečné. Věří, že byla - li jim na čas pravda zčásti zatajena, protože ji nemohli unést, byla ve své úplnosti prozrazena o svatodušních svátcích, a nyní už nezbývá nic, co by mělo být odhaleno. Ale v popisu svatodušních svátků není nic, co by tento výklad podpořilo, a neexistuje nikdo, kdo by uvěřil, že Ježíš by byl jmenoval falešné proroky jako příznak svého věku, měla - li být tato výstraha následována bezprostředním odhalením celé pravdy církvi. Bible svědčí spíše o posloupnosti učitelů - Abrahama, Mojžíše a Krista, z nichž každý přizpůsobuje své odhalení potřebám a zralosti svých posluchačů, Ježíš například mění zákon o rozvodu a říká: "Mojžíš pro tvrdost srdce vašeho dopustil vám propuštěti manželky vaše, ale s počátku nebylo tak." Mnohokrát říká: "Slýchali jste o tom hovořit od starých ... avšak já vám pravím ..."

Podle jiného, mezi křesťany všeobecně rozšířeného názoru, byl Krisus Hospodinem zástupů ze Starého zákona. Avšak židovští prorokové předpověděli, že když přijde Pán zástupů, nenajde Židy ve Svaté zemi, všichni budou rozprášeni mezi národy a budou po staletí žít v bídě a hanbě, ale když Ježíš přišel, byla Palestina plná Židů, a jejich vyhánění nezačalo před rokem 70 našeho letopočtu, lze říci, že trvalo až do roku 1844.

Aby se upevnilo ortodoxní křesťanské přesvědčení, čte se obvykle na Boží hod vánoční ve všech kostelích pasáž, kterou Izaiáš napsal o Hospodinu zástupů (Izaiáš, kap. 9, 6.-7.), jako by se vztahovala k Ježíšovi:

„Nebo dítě narodilo se nám, syn dán jest nám, i bude knížetství na rameni jeho, a nazváno bude jméno jeho: Předivný, Rádce, Bůh silný, Rek udatný, Otec věčnosti, Kníže pokoje. K rozmnožování pak toho knížetství a pokoje, jemuž nebude konce, sedne na stolici Davidově, a na království jeho, až je i v řád uvede, a utvrdí v soudu a v spravedlnosti, od tohoto času až na věky. Horlivost Hospodina zástupů to učiní."

Přesto uvedená popisná pojmenování nepatří výlučně Kristovi, Naproti tomu některá z nich zvláště zavrhoval, jako kdyby znemožňoval takovou chybnou zmínku o sobě samém. Popíral, že by byl Mocný Bůh, když sám sebe nazýval „Syn Boží", odmítal, že je Otec, když řekl „Otec větší jest nežli já", a že je Kniže pokoje, když pravil „Nepřišelť jsem, abych pokoj uvedl, ale meč". Popřel, že by nesl na svém rameni vládu, nebo že by jeho soud a spravedlnost byly konečné, když prohlásil „království mé není z tohoto světa".

William Sears: Boh má smiech rád

No hodne dôvery v mamu som stratil, odkedy mi asi pred dvoma rokmi klamala. Vravela mi, aby som sa správal slušne: „Mám oči i vzadu.” Veril som jej, pretože bez ohľadu na to, ako tichulinko som po špičkách šiel do komory, mama, bez toho, aby sa čo i len pootočila od drezu, povedala: „Ruky preč od sušienok, William.” Keď zúrivo šila v kúte, chrbtom k vchodovým dverám, vydávajúc rozličné zvuky, a ja som sa snažil vykradnúť dolu a von, zavolala na mňa: „Nechoď von, kým nebudeš mať hotové úlohy, zlato.” Rozhodol som sa, že musí mať oči i vzadu. A taktiež som sa rozhodol, že to zistím. Jedného popoludnia, keď driemala, tichučko som sa k nej vkradol s nožnicami. Jemne som odstrihol trochu vlasov vzadu na hlave. Vzadu nemala vôbec žiadne oči, ale zato tie vpredu mala ohromné, keď sa prebudila a videla ma, ako tam stojím a držím v ruke jej vlasy.

Zoznámte sa s bahájskou vierou

Táto brožúrka vám predstaví myšlienky, ktoré pozitívne ovplyvnili a zmenili životy miliónov ľudí. Dozviete sa v nej o základných konceptoch bahájskej viery a presvedčíte sa, že stoja za to, aby o nich ľudia premýšľali a hlbšie sa nimi zaoberali. Čím viac ich budete skúmať, tým viac budete zisťovať, že mnohé z týchto myšlienok boli vaším nevysloveným vnútorným presvedčením a že v bahájskej viere možno nájsť odpovede na tie najdôležitejšie otázky ľudského života.

Annamarie Honnoldová: Múdrosť, láska, šťastie

Keď jedného dňa šiel ‘Abdu’l-Bahá z ‘Akky do Hajfy, požiadal o miesto v dostavníku. Prekvapený vodič povedal: „Vaša Excelencia si zaiste želá súkromný kočiar.“ „Nie,“ odpovedal Majster. Docestoval do Hajfy a kým ešte sedel v dostavníku, podišla k Nemu zarmútená rybárka. Za celý deň nič nechytila a teraz sa musí vrátiť ku svojej hladnej rodine. Majster jej dal päť frankov, potom sa obrátil k vodičovi a povedal: „Teraz vidíte dôvod, pre ktorý by som nešiel súkromným kočiarom. Prečo by som mal cestovať v luxuse, keď toľkí hladujú?!“

Majster vždy opätoval lásku láskou. Počas obeda v Londýne Mu prišiel dar z Perzie. Cestujúceho, ktorý prechádzal cez Ašchabad, v ruskom Turkistane zastavil chudobný robotník. Vedel, že tento človek ide navštíviť Majstra a túžil Mu poslať dar. Nemal nič, len svoj vlastný obed. Láskyplne ho zabalil do bavlnenej vreckovky. S láskou teraz ‘Abdu’l-Bahá túto vreckovku prijal a rýchlo ju rozviazal. Čierny chlieb bol suchý, jablko zošúverené, ale Majster sa ani nedotkol pripraveného obeda. Namiesto toho zjedol túto skromnú stravu a podelil sa o ňu so Svojimi hosťami, vraviac: „Zjedzte so Mnou tento dar pokornej lásky.“

Bijan Khadem-Missagh: Život spätý s hudbou, Krédo

Huslista a lev

Nasledujúci príbeh nám objasní nevyhnutnú podmienku, bez ktorej sa hudba nedá precítiť. Veď podľa povesti bola dokonca aj duša ochotná obetovať svoju slobodu za to, aby mohla hudbu precítiť.

Istý huslista išiel na turné. Jedného dňa, keď mal v koncertovaní prestávku, sa vybral na výlet ďaleko od civilizácie, do stepi. Nedokázal sa však rozlúčiť so svojimi husľami, a tak si ich na výlet zobral so sebou. Ako si tak bezstarostne vykračoval, zrazu sa pred ním zjavil lev. Zúfalý huslista vytiahol husle z puzdra a začal hrať o život  v presvedčení, že nastala jeho posledná hodina.

Ak už má zomrieť, nech je to aspoň s husľami v rukách.

Lev sa ale upokojil. Ľahol si a namiesto toho, aby zaútočil, počúval hudbu. Ako huslista hral, prichádzali aj ďalšie levy a sadali si okolo neho. Čoskoro tam sedelo plno levov, ktorí načúvali zvuku huslí. Napokon prišiel starší lev s ovisnutou huňatou hrivou. Prezrel si kruh levov, podišiel k muzikantovi, zdrapil ho veľkou labou, roztrhal ho a zožral.

Celá svorka sa mrzuto rozišla. Každý sa pobral svojou cestou. Tak to bolo aj so starým levom. Vtedy k nemu pristúpil mladý lev a spýtal sa ho:

„Prečo si zožral toho huslistu? Veď predsa tak nádherne hral!” Nato si starý lev priložil labu k uchu a opýtal sa: „Čože?“ Bol hluchý.

Nestačí mať len „odosielateľa”. Musí existovať aj vhodný „príjemca”.

Komunikácia je dôležitá nielen pre toho, kto hovorí, ale aj pre toho, kto počúva.

V jednej gréckej báji dochovanej Arabmi stojí otázka: „Prečo má človek dvoje uší a iba jedny ústa?“ Odpoveď znie: „Počúvať je dvakrát dôležitejšie ako hovoriť.”

Hossein Danesh: Společnost bez násilí: Dar našim dětem

Pri svojich rozhovoroch s deťmi, aj štyri- alebo päťročnými, som zistil, že je vhodné použiť podobenstvo. Keď chcem deťom vysvetliť zmysel a vývoj života, používam tento vzor alebo nejakú jeho obmenu podľa veku a rozumových schopností dieťaťa:

,Začiatok života prežijeme v maminkinom brušku a najprv sme úplne malí – tvorí nás jediná drobná bunka. Bunka sa potom rozdelí, my sa zväčšujeme a rastú nám rôzne časti tela – hlava, oči, uši, nohy, ruky a zvyšok tela. A s tým, ako plynie čas, sme úplnejší a úplnejší, až kým máme osem alebo deväť mesiacov.

Teraz si predstavte, že v brušku žijú malinkí ľudia, a tí sa rozprávajú o dieťatku, ktoré tam rastie – hovorme mu napríklad Janko a tým malým ľuďom človiečikovia z bruška.

Človiečikovia žili v brušku celý svoj život a videli aj iné deti, ktoré tam rástli rovnako ako Janko.

Jedného dňa, keď má Janko deväť mesiacov, je jeden z človiečikov veľmi smutný a vraví: „Som dnes veľmi nešťastný. Viete, ako mám Janka rád, a teraz má Janko deväť mesiacov a čoskoro umrie. Preto som taký nešťastný.“

„Ale ja som si myslel, že za svetom bruška je ešte iný svet,“ vraví jeden z človiečikov z bruška, „a myslím, že keď tu Janko zomrie, pôjde na ďalší svet.“

„To sú všetko výmysly,“ vraví tretí z nich. „Nič také ak ďalší svet neexistuje. Nemáme na to žiaden dôkaz. Nikto sa ešte nevrátil, aby nám o ňom povedal. Musíme byť rozumní. Žiadny ďalší svet nie je.“

Do rozhovoru sa zapojil štvrtý človiečik a vraví: „ Ja som počul, že v ďalšom svete sú hory, rieky, oceány a stromy a veľa ďalších krásnych vecí. Je tam slnko a mesiac a svetlo a žiara. Musí to byť skvelé, dokonca som počul...“

Preruší ho však iný človiečik, ktorý povie: „To sú všetko výplody tvojej fantázie. My sme žiadne také veci nevideli a to znamená, že žiadny ďalší svet nie je.“

A kým sa hádajú, Janko umrie – ale umrie naozaj? Áno, v určitom zmysle umrie, ale zároveň sa narodí do iného sveta, do sveta, v ktorom všetci žijeme. Narodenie a smrť sú vlastne totožné. Umierame vo svete bruška a rodíme sa do tohto sveta. A podobne to bude, keď zomrieme na tomto svete a narodíme sa do iného sveta, do sveta duchovného, ktorý je omnoho krajší, veselší a dokonalejší ako náš svet.

Teraz sa možno spýtaš, prečo musíme najprv žiť vo svete bruška. To je jednoduché. Maminkino bruško je pre nás tým najlepším miestom, kde môžeme rásť a pripravovať sa na tento svet. Rovnako je tento svet pre nás najlepším miestom, kde môžeme rásť a pripravovať sa na život v ďalšom svete. Ak budeme v tomto svete poriadne rásť a dospievať, bude naša duša zdravá, keď zomrieme a narodíme sa do ďalšieho sveta, a potom budeme môcť žiť ďalej v mnohých ďalších svetoch, ktoré Boh stvoril.

(preklad z čestiny, s. 63 - 65)