Duša a život po smrti


Vskutku vedz, že duša je znamením Božím, nebeským drahokamom, ktorého skutočnú podobu nepochopili ani tí najučenejší z ľudí a ktorého záhady nemá nádej odhaliť ani akákoľvek bystrá myseľ. Ona prvá spomedzi všetkého stvoreného ohlasuje znamenitosť svojho Stvoriteľa, prvá uznáva Jeho slávu, ľne k Jeho pravde a v úcte sa Mu klania. Ak bude Bohu verná, bude odrážať Jeho svetlo a nakoniec sa k Nemu navráti. Ak však vernosť k Stvoriteľovi nedodrží, stane sa obeťou ega a túžob a na konci sa prepadne do ich hlbín. (Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, LXXXII)

Zámer, s ktorým Boh stvoril človeka, bol a vždy bude, umožniť mu poznať Stvoriteľa a dospieť do Jeho prítomnosti... Každý, kto spoznal Úsvit božského vedenia a vstúpil na Jeho svätý dvor, sa priblížil k Bohu a dospel do Jeho prítomnosti, ktorá predstavuje skutočný raj, pričom najvznešenejšie príbytky nebies sú len jej symbolom. (Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, XXIX)

Ponáhľaj sa po chodníku svätosti a vstúp do nebies rozhovoru so Mnou. Očisti si srdce leskom ducha a poponáhľaj sa na dvor Najvyššieho. (Bahá’u’lláh, Skryté slová, z perzštiny č. 8)

Keď sa na strome objaví ovocie a dozreje, vtedy vieme, že strom je dokonalý. Ak by strom nezarodil ovocie, rástol by bez úžitku, neslúžil by na nič! Keď má duša v sebe život ducha, vtedy prináša dobré ovocie a stáva sa božským stromom. (‘Abdu’l-Bahá, Pařízské promluvy)

Na tomto svete sa musí pripraviť na život na druhom svete. To, čo potrebuje vo svete Kráľovstva, musí získať tu. (‘Abdu'l-Baha, The Promulgation of Universal Peace)

Všade vo svete exituje obrovská potreba toho...aby ľudské životy prestúpilo a motivovalo duchovné povedomie. Túto charakteristiku duše, túto spiritualitu, ktorá je podstatou človeka, nenahradí žiadny administratívny postup ani dodržiavanie pravidiel. (Z listu napísaného v mene Shoghi Effendiho, jednotlivému veriacemu, 25. apríla 1945, str.12)

Ó synu ducha! Moja prvá rada znie: Maj čisté, láskavé a žiarivé srdce, aby si mohol získať mocnárstvo pradávne, nepominuteľné a trvalé. (Bahá’u’lláh, Skryté slová, z arabčiny č. 1)

Ó synu ducha! Stvoril som ťa bohatého. Prečo sa znižuješ k chudobe? Učinil som ťa vznešeným. Prečo sa pokoruješ? Dal som ti bytie z podstaty poznania. Prečo hľadáš osvietenie u niekoho iného než u Mňa? Vytváral som ťa z prsti lásky. Prečo sa zaoberáš niekým iným? Podívaj sa na seba, aby si Ma mohol nájsť v sebe mocného, silného a sebedostačujúceho. (Bahá’u’lláh, Skryté slová, z arabčiny č. 13)

Podstatou človeka je jeho myšlienka, nie jeho materiálne telo. Sila myšlienky a živočíšna sila sú partnermi. Hoci je človek súčasťou živočíšneho stvorenia, je mu daná sila myšlienky, ktorá je nadradená všetkým ostatným stvoreným bytostiam. Ak sú myšlienky človeka neustále nasmerované k nebeským veciam, stáva sa svätým. Naopak, ak sa jeho myšlienky nevznášajú hore, ale smerujú dolu a zameriavajú sa na veci tohto sveta, stáva sa stále viac a viac materiálnym, pokým sa neocitne v stave len o niečo lepšom ako obyčajné zviera. (‘Abdu’l-Bahá, Pařízské promluvy)

Nermúťte sa, ak Boh v tých dňoch v tejto pozemskej ríši prikázal a prejavil to, čo protirečí vašim prianiam, pretože vás zaiste očakávajú dni blaženej radosti a nebeského potešenia. Vášmu zraku budú odhalené svety duchovne slávne a sväté. (Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, CLIII)

Vpravde vedz, že ľudská duša, ktorá kráčala po cestách Božích, sa istotne navráti a bude povolaná k sláve Milovaného. (Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, LXXXII)

Ó synu Najvyššieho! Zo smrti som pre teba učinil posla radosti. Prečo sa rmútiš? Učinil som, aby ťa svetlo zalievalo svojou nádherou. Prečo sa pred ním zahaľuješ? (Bahá’u’lláh, Skryté slová, z arabčiny č.32)

Smrť každému presvedčenému veriacemu ponúka pohár, ktorý vskutku predstavuje život. Obdarúva potešením a prináša radosť. Udeľuje dar večného života. (Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, CLXV)

Blahoslavená je duša, ktorá je v hodinu oddelenia od tela očistená od márnych predstáv národov sveta. Takáto duša žije a pohybuje sa v súlade s vôľou svojho Stvoriteľa a vstupuje do najvyššieho raja. (Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, LXXXI)

Vpravde vedz, že duša sa bude po oddelení od tela rozvíjať, až kým nedospeje do prítomnosti Boha v stave a rozpoložení, ktoré nemôže zvrátiť ani beh vekov a storočí, ani zmeny a náhody tohto sveta. Pretrvá tak dlho, ako bude pretrvávať kráľovstvo Boha, Jeho mocnárstvo, Jeho vláda a moc. Bude prejavovať znamenia Boha a Jeho prídomky a bude zjavovať Jeho milujúcu láskavosť a štedrosť. (Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, LXXXI)