|
Baháji veria v jedného Boha, toho
istého Boha, v ktorého veria kresťania, židia či moslimovia. A ďalej vysvetľujú,
že dôvodom pre existenciu toľkých náboženstiev nie je to, že by niektoré
náboženstvo bolo „pravé" a iné nie. Baháji veria, že všetky náboženstvá
sú pravé. Všetky ich prijímajú a veria vo všetkých ich zakladateľov, ktorých
označujú ako Božích poslov. Veria totiž v to, že Boh
postupne zjavoval náboženstvá v rôznych dobách na rôznych miestach na to, aby
poskytol všetkým ľuďom na svete duchovné vedenie.
Medzi takéto náboženstvá patrí
napríklad židovstvo (Mojžiš), hinduizmus (Krišna), zoroastrizmus (Zoroaster),
budhizmus (Budha), kresťanstvo (Ježiš Kristus), islam (Mohamed) ako aj bahájska viera
(Bahá´u´lláh). Pretože spomínané náboženstvá pochádzajú od toho istého Boha,
je im spoločná viera v jedného Boha a majú podobné duchovné učenie. Napríklad v
tom, že každé z týchto náboženstiev je posolstvom lásky a každé sa usiluje o
duchovné povznesenie človeka. Navzájom sa od seba líšia len učením, ktoré
priniesli pre spoločnosť, pretože toto učenie sa týkalo konkrétnej doby, v ktorej
boli zjavené. Rovnako každé zo spomínaných náboženstiev prináša proroctvá do
budúcnosti a o príchode ďalšieho z božích poslov. Bahá´u´lláh o sebe tvrdí, že
je ďalším takýmto Božím poslom a že napĺňa proroctvá Biblie ako i mnohých
ďalších svätých kníh. Zároveň však vraví, že nie je posledným Božím poslom,
ale že po ňom budú nasledovať mnohí ďalší.
Keď baháji hovoria
o jednote náboženstiev majú na mysli to, že všetky náboženstvá
pochádzajú od jedného Boha, Stvoriteľa (čiže Absolútnej a
Nedosiahnuteľnej Bytosti, ktorá je len jedna). Baháji rozlišujú pojem
„Boh“ a „Posol Boží“ – pričom Posla Božieho chápu ako zástupcu Boha na
zemi, ktorý prichádza v podobe človeka, aby pre ľudí prejavoval
vlastnosti Boha, zjavoval Božiu vôľu a zákony. Boh je teda len jeden
(bez ohľadu na rozličné mená, ktorými ho ľudia nazývajú) a Poslov Božích
je viacero: ide napríklad
o Mojžiša, o Ježiša, o Mohameda či o Bahá’u’lláha ako zakladateľa
bahájskej viery. Baháji chápu príchod Poslov Božích ako postupné
zjavovanie Božej pravdy pre ľudstvo v rozličných dobách na rozličných
miestach a pre rozličné potreby ľudí. Inými slovami byť bahájom znamená
chápať tento proces, ako proces, ktorý je podobný pobytu dieťaťa v
škole. V jednotlivých ročníkoch sa stretáva s rozličnými učiteľmi, ktorí
mu na danej úrovni chápania postupne vysvetľujú jednotlivé poznatky.
Nové úrovne poznania prekonávajú predchádzajúce: po vysvetlení kladných
čísel prichádza na rad objav, že existujú aj čísla záporné; po
základných fyzikálnych zákonoch rozširuje ich poznanie Einsteinovo
chápanie zákonov pôsobiacich vo vesmíre. To isté platí aj o náboženskom
poznaní. Toto poznanie je z hľadiska ľudí rovnako relatívne, čo sčasti
vysvetľuje protirečenia pri porovnávaní jednotlivých náboženstiev.
Aby sme to však
uviedli na správnu mieru. Bahájska viera nehovorí o tom, máme zároveň
veriť všetkému, čo jednotlivé náboženstvá učia, ani nie to, že všetky
náboženstvá majú vo všetkom pravdu. Naopak. V náboženstvách je v
súčasnosti viac povier, mylných interpretácií, nesprávnych konceptov a
prekrútených myšlienok než kedykoľvek predtým. A nie je vôbec jednoduché
prečesať sa množstvom rôznych
protichodných tvrdení v náboženstvách a zistiť, čo je skutočná pravda. A
práve toto je ďalší dôvod pre existenciu bahájskej viery: Kto
iný, ako samotný Boh prostredníctvom svojho zjavenia nám môže povedať,
čo je pravda? Preto posiela Božích Poslov, aby vždy obnovili tie
základné pravdy, ktoré sú podstatou náboženstva a na ktoré ľudia
zabudli.
Inými slovami
baháji považujú všetky svetové náboženstvá za zjavenia priamo od Boha,
ale tiež vidia to, že k náboženstvám pristupuje element ich
podmienenosti dobou a miestom vzniku a v prvom rade aj otázka
vysvetľovania a interpretácie, ktorá spôsobila, že ich nasledovníci už
neveria pôvodnému učeniu daného náboženstva, ale tomu, ako sa dané
náboženstvo v priebehu storočí vysvetľovalo. V tomto zmysle možno
náboženské zjavenie od Boha prirovnať k lampe, ktorá jasne svieti, ale
postupne ľudia, v snahe okrášliť túto lampu, na ňu zavesia množstvo
stužiek a šatiek, až kým pôvodné svetlo takmer nevidno. Baháji preto
veria v Božskosť všetkých Poslov Božích, v to, že Sväté spisy
jednotlivých náboženstiev obsahujú Slovo Božie, ale nepovažujú sa za
kresťanov, hinduistov či moslimov zároveň. Sú baháji, pretože chápu celý
proces zjavenia v náboženskej histórii ako postupný vývoj náboženstva. A
nie ako nezávislé od seba oddelené systémy, o ktorých si každý ich
nasledovníci myslia, že práve oni sú vlastníkmi pravdy.
Prečítajte si aj
článok Ktoré náboženstvo je pravdivé? alebo náš
dokument o
medzináboženskom dialógu.
„A teraz ohľadne
tvojej otázky týkajúcej sa podstaty náboženstva. Vedz, že tí, ktorí
sú skutočne múdri, prirovnali svet k ľudskej schránke. Tak, ako sa ľudské
telo potrebuje zaodieť šatom, tak musí telo ľudstva zdobiť plášť
spravodlivosti a múdrosti. Jeho rúchom je zjavenie, ktoré mu udelí Boh.
Vždy, keď toto rúcho splní svoj účel, Všemocný ho určite obnoví.
Veď každý vek si vyžaduje novú mieru svetla Božieho. Každé Božské
zjavenie bolo zoslané tak, aby vyhovovalo podmienkam veku, v ktorom sa
objavilo."
Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov XXXIV
|