Otázky a odpovede

Pretože preskúmajú učenie bahájskej viery. Preskúmajú tvrdenie jej zakladateľa - Bahá´u´lláha - že je Bytosť, ktorú zoslal Boh, aby naplnila prísľuby minulosti a viedla ľudstvo z hľadiska morálneho, duchovného i spoločenského. A v oboch prípadoch zistia, že sú tvrdenia bahájskej viery pravdivé. Nájdu tak zmysel života. Čím hlbšie skúmajú bahájsku vieru, tým viac im do seba všetko zapadá. Dokážu sa novým spôsobom pozrieť na slová ako „náboženstvo" či „Boh". Predtým definície týchto pojmov možno odmietali, teraz nadobúdajú nový, pozitívny význam.

Bahájska viera je svetové nezávislé náboženstvo, nielen preto, že ju tak klasifikujú uznávaní religionisti, historici a sociológovia (napr. aj najnovšia publikácia vydavateľstva SLOVART od Christophera Partridgea Viery a vyznania), ale aj z hľadiska samotnej podstaty bahájskej viery:

1. Bahájske spoločenstvo vedú každoročne volené miestne a národné orgány, ktoré majú po deväť členov. Tí môžu byť zvolení spomedzi všetkých členov spoločenstva a ich úlohou je slúžiť ostatným. Žiaden jednotlivec nemá nad nikým duchovnú autoritu. Každý človek je zodpovedný len za jeden život, a to svoj vlastný. Za svoje konanie sa človek zodpovedá Bohu.

2. Bahájska viera je samostatné náboženstvo, pretože má vlastného zakladateľa, vlastné sväté spisy a vlastné náboženské učenie. Nie je ľuďmi vytvorenou reformou žiadneho existujúceho náboženského systému, ani sa nesnaží kombinovať prvky rozličných náboženstiev.

3. Učenie bahájskej viery je rozsiahle a týka sa všetkých aspektov ľudského života ako aj života spoločnosti. Bahájska viera sa nesnaží len zdôrazniť určitý nepovšimnutý aspekt učenia niektorého veľkého svetového náboženstva.

4. Pohľad bahájskej viery do budúcnosti je optimistický, keďže bahájska viera ako naplnenie proroctiev predchádzajúcich náboženstiev hovorí o príchode mieru a jednoty na zemi.

5. Pre nasledovníkov bahájskej viery je nesmierne dôležité usilovať sa o to, aby prispievali k rozvoju spoločnosti okolo seba, aby rozvíjali a posilňovali svoje rodinné vzťahy a aby sa s nasledovníkmi všetkých náboženstiev priatelili v duchu lásky a porozumenia.

6. To, že v prípade bahájskej viery ide o menej známe či menej početné spoločenstvo, nemôže byť samo o sebe považované za kritérium pre kategorizáciu bahájskej viery, obzvlášť vzhľadom na jej pomerne krátku dobu existencie.

7. Bahájska viera je náboženstvo, ktoré má konzultatívny status pri OSN, je registrované vo väčšine krajín vyspelého sveta ako aj na Slovensku.

Mnoho ľudí sa na náboženstvo pozerá ako na kultúrne dedičstvo predkov. Byť členom nejakého náboženského spoločenstva je pre nich často dané tradíciou v danej rodine či v danej krajine. Veľakrát si ľudia hovoria, že sú nasledovníkmi toho-ktorého náboženstva, pretože sa narodili v určitej krajine, kde je určitá tradícia. Avšak byť skutočne aktívnym príslušníkom určitého náboženstva znamená viac než len príslušnosť k určitej kultúre, tradícii či národu. A tiež to neznamená náhodné stretnutie s niektorým náboženským smerom.

Bahájsky princíp samostatného hľadania pravdy v praxi znamená, že človek má skutočne náboženstvo preskúmať a zvoliť si to svoje na základe starostlivo vybraných kritérií, podľa ktorých posúdi, či je zakladateľ daného náboženstva skutočne Poslom od Boha. Keď chceme zistiť, či ide skutočne o Posla Božieho, môžeme vychádzať z určitých predpokladov:

- každý človek má túto odpoveď hľadať samostatne a nedať sa ovplyvniť ostatnými

- každý človek má Bohom danú schopnosť nájsť odpoveď na túto otázku a teda, že je schopný zistiť, či niekto je alebo nie je posol Boží

- toto zisťovanie je úloha, ktorú Boh dal každému človeku a z toho vyplýva, že každý je ju schopný splniť, ak sa tomu bude venovať

- predpokladom toho, aby to človek zistil, je otvorenosť voči novým a nepoznaným myšlienkam

- je dôležité zistiť, ktorý posol Boží je ten najnovší, aby človek mohol vedieť o najnovšom učení od Boha

- sú určité znaky, podľa ktorých možno posla Božieho poznať, pretože sa od všetkých ostatných ľudí líši; t.j. nie je len obyčajným človekom, ale niekým mimoriadnym, čo si možno všimnúť. Medzi tieto znaky patrí veľa vecí, ale v prvom rade ide o život daného posla Božieho (t.j. príkladný a cnostný život, ktorý je naplnením toho, čo si prial Boh; čiže napríklad úplná nesebeckosť, láska k druhým, odrážanie Božích vlastností v každom okamihu života, to, že jeho myšlienky prinášajú pokoj, radosť a inšpiráciu i do najťažších chvíľ v živote človeka), potom ide o schopnosť zjavovať Slovo Božie, t.j. knihy, ktoré po prečítaní nezostávajú len filozofickými úvahami, ale sú schopné meniť životy ľudí k lepšiemu a dokážu im byť inšpiráciou po celý život a sú hodné toho, aby sa človek za ne postavil, ďalej učenie daného posla Božieho musí medzi ľudí prinášať súlad, posúvať civilizáciu dopredu, napomáhať duchovnému rozvoju jednotlivca i spoločnosti, prinášať nové myšlienky, ktoré ľuďom pomôžu pri riešení všetkých problémov. Spoločenstvo ľudí, ktorí daného posla Božieho prijmú, je ovocím jeho učenia musí byť príkladné a poskytovať zázemie pre duchovný rozvoj a rast, musí sa zaoberať pozitívnym konaním v prospech spoločnosti apod.
Prečítajte si návod, ako krok po kroku človek môže nájsť Boha.

Z ľudského hľadiska samozrejme aj človek bez náboženstva môže byť dobrý človek. Ľudský život má však aj ďalšie rozmery, ako napríklad príprava na život po smrti, rozvoj duchovných schopností človeka ako aj úlohy, ktoré človeku vyplývajú z prijatia náboženstva - čiže okrem dodržiavania ľudských zákonov, aj dodržiavanie božských zákonov. Človek, ktorý prijme určité náboženstvo sa vo svojom živote zaoberá aj veľkou škálou iných aspektov života. To, že je človek príslušníkom bahájskej viery neznamená dosiahnutie dokonalosti, ale to, že sa vydáva na cestu neustáleho sebazdokonaľovania, snahy o lepší život, rozvíjania duchovnosti, schopnosti modliť sa a meditovať a upevňovania svojho vzťahu k Bohu.

Spasení môžu byť ľudia všetkých náboženstiev, pretože hodnotenie života človeka je na Bohu, a žiaden človek počas života nemá právo súdiť ostatných. Stav duše po smrti je stavom, ktorý si nedokážeme predstaviť, ale neobmedzuje sa len na protiklady spasený-nespasený, príp. nebo-peklo. Každá duša po smrti prechádza do ďalšieho sveta, v ktorom existuje veľa stupňov blízkosti alebo vzdialenosti od Boha v závislosti od toho, ako človek prežil svoj život.

Duchovný rozvoj človeka závisí na tom, do akej miery veriaci skutočne uzná daného zakladateľa niektorého z náboženstiev a na tom, do akej miery dodržiava Jeho učenie. „Lístok do neba" si nemožno kúpiť formálnou príslušnosťou k náboženstvu. Človek môže aj 50 rokov o sebe vyhlasovať, že je bahájom, a napriek tomu v skutočnosti nemusí žiť bahájsky život, a na druhej strane môže byť človek, ktorý sa za bahája nepovažuje, a predsa vernejšie nasleduje zásady bahájskej viery. Ak však človek skutočne prijme bahájsku vieru a vedome sa snaží o dodržiavanie jej zásad, potom má veľkú šancu naplniť svoj potenciál, pretože má v ruke ten najnovší a najaktuálnejší návod, ako sa môže duchovne rozvíjať.

Človek, ktorý je bahájom neoddeľuje svoj náboženský život a svoj občiansky život. Duchovné schopnosti, ktoré získava, používa v praktickom života, v styku s ostatnými ľuďmi voči nim prejavuje dobré vlastnosti ako čestnosť, pravdovravnosť a láskavosť, výkon svojho povolania zároveň považuje za uctievanie, a preto k nemu pristupuje čo najstarostlivejšie. Baháj by si mal ráno a večer čítať bahájskej spisy, aby z nich čerpal inšpiráciu a dozvedal sa viac o učení bahájskej viery, a mal by to, čo si prečíta, prenášať do každodenného života. Pri svojom každodennom konaní sa môže spoliehať aj na silu modlitby a na silu konať, podľa toho, k čomu človeka modlitba inšpirovala. Baháji sa majú snažiť začatú vec priviesť vždy do konca. V rodinnom živote využívajú zásady konzultácie ako spôsobu, ako nachádzať najvhodnejšie riešenia pre všetkých ľudí. Baháj taktiež prispieva k rozvoju bahájskeho spoločenstva tým, že je aktívnym účastníkom na podujatiach bahájskeho spoločenstva - podujatiach určených pre vzdelávanie detí, rozvoj duchovnosti či spoločné štúdium spisov.

Bahájska viera považuje sväté knihy minulosti ako napríklad Bibliu za súčasť postupného zjavovania náboženského učenia ľudstvu. Jednotlivé zásady Desatora sú základom etického učenia bahájskej viery. Okrem toho sú v bahájskej viere zákony a princípy, ktoré môžete nájsť v článku o budúcnosti sveta a o zákonoch v bahájskej viere.

Ako je možné dosiahnuť zdanlivo idealistické princípy bahájskej viery? Ako je možné, aby bol na svete mier, keď je ľudská história natoľko poznačená vojnami?

Baháji považujú svoje princípy nielen za dosiahnuteľné, ale dokonca za nevyhnutné pre budúcnosť ľudstva. Je nepopierateľnou pravdou, že záznamy ľudskej histórie sú posiate vojnami a konfliktami. To však neznamená, že sa to nemôže zmeniť. Zmena je jedna zo zásadných schopností človeka v priebehu evolúcie. Ľudstvo prichádza do novej fázy svojho vývoja. Do fázy dospelosti, ktorá nastupuje po búrlivom období dospievania. Je mnoho znakov, ktoré na túto skutočnosť poukazujú. Azda najmarkantnejším z nich je postupné uvedomovanie si toho, ako sú ľudia na celej planéte vzájomne previazaní - ide o povedomie o jednote ľudstva. Táto je základom mieru. Myšlienku jednoty ľudstva je možné lepšie pochopiť na príklade ľudského tela. Ľudstvo je ako jedno telo. Rozličné národy a štáty sú ako rozličné časti tela - srdce, pečeň, ruka, žalúdok. Každá z týchto častí je iná, a predsa sú všetky spoločne zodpovedné za fungovanie celého tela. Taktéto porozumenie jednoty prijíma postupne stále viac ľudí na svete. A keď si ľudia uvedomia jednotu ľudstva, vytratia sa dôvody na vojnové konflikty. O to viac dôvodov bude na spoluprácu.

To, čo v súčasnosti ľudí mätie je, že na svete momentálne prebiehajú dva procesy: konštruktívny proces budovania jednoty a mieru; a nesmierne deštruktívny proces vojen, konfliktov, katastrof a problémov. Je to akoby sa budoval nový dom vystavaný na mieri a spolupráci a zároveň sa rúcali staré, známe štruktúry. Deštruktívny proces postupne ustúpi a ľudia si viac začnú uvedomovať, že sa pred nimi stavia nová budova.

Tento pocit majú mnohí ľudia, pretože vnútorne nesúhlasia s takými popismi Boha, s ktorými sa doposiaľ stretli. Avšak Boha si nedokážeme predstaviť. Slovom Boh možno napríklad označiť aj myšlienku, že niečo muselo spôsobiť, že sa vesmír začal vyvíjať tak, ako sa vyvíja. Všetky naše úvahy o tejto nesmiernej sile, ktorú pre nedostatok iných pomenovaní ľudia nazývajú Boh, sú zbytočné. O Bohu sa možno dozvedať jedine prostredníctvom mimoriadnych osobností, zakladateľov jednotlivých náboženstiev, ktorí sú Božími Poslami.

Pre ateistov je často neuchopiteľná i myšlienka „duchovna". Ale len do doby, kým sú schopní pripustiť, že duchovnom sa nazýva aj to, o čom oni často hovoria ako o „ľudskosti", „myslení", „pocitoch", „ľudských vlastnostiach", „etike" a podobne. Ateisti v prevažnej miere narážajú na problémy s terminológiou a označovaním skutočností, ktoré sú pre ľudí príliš abstraktné na to, aby ich primerane popísali.

Nemám rád organizované náboženstvo a nechcem, aby mi niekto hovoril, čo mám robiť.

Bahájska viera je náboženstvo, v ktorom neexistujú kňazi, nie sú v ňom duchovní vodcovia, ktorí by človeku hovorili, čo má robiť. Organizačné záležitosti spoločenstva riadia volené orgány. Tie však nemajú duchovnú právomoc zasahovať do života jednotlivca. V bahájskej viere človek dodržiava zákony, ktoré Bahá´u´lláh priniesol, pretože sa pre ne rozhodol, pretože to tak chce. O jedinečných črtách administratívneho usporiadania bahájskej viery, si môžete prečítať v našom článku.

Učenie bahájskej viery hovorí o existencii jedného Boha (bez ohľadu na to, ako sa v rozličných jazykoch nazýva). Tento Boh je Pôvodcom všetkých náboženstiev. Každé jedno náboženstvo tak tvorí pri vzdelávaní a zduchovňovaní ľudstva akoby ďalšiu kapitolu knihy o náboženstvách. Preto baháji uznávajú kresťanstvo, veria v Ježiša Krista a Bibliu považujú za Svätú knihu.

Na túto tému máme na našej stránke samostatný článok. Kliknite si sem.

Aký máte názor na život po smrti?

Baháji veria v nesmrteľnú dušu, ktorá po smrti odchádza na „ďalší" svet, kde sa ďalej duchovne rozvíja a približuje k Bohu. Vzťah života po smrti a nášho života tu na zemi je podobný vzťahu bábätka, ktoré žije v lone matky a pripravuje sa na narodenie. V tele matky si dieťa rozvíja ruky, nohy a rozličné orgány, ktoré využije po narodení. Podobne si človek tu na zemi rozvíja duchovné vlastnosti potrebné pre ďalší svet. Tak, ako si dieťa nevie predstaviť krásu nášho sveta, nedokážeme si ani my predstaviť bohatstvo života po smrti.
Na túto tému máme na našej stránke samostatný článok. Kliknite si sem.

RADI SPOZNÁME AJ VÁŠ NÁZOR! NAPÍŠTE NÁM, ČO SI O DANÝCH TÉMACH MYSLÍTE NA: info@bahai.sk

„Zámerom zjavenia … je obdariť všetkých ľudí spravodlivosťou a chápaním tak, aby medzi nimi mohol byť pevne ustanovený mier a pokoj."

Otázky a odpovede o bahájskej viere