Sväté písmo bahájskej viery

V bahájskej viere sa objavujú archetypy známe z predchádzajúcej náboženskej histórie: postava Zvestovateľa (Báb [1] – 1819 – 1850) pripravujúca ľudí na príchod ústrednej postavy - Bahá’u’lláha [2] (1817 – 1892). Kánon textov (ktorý, ako bude vysvetlené neskôr, ešte nie je uzavretý) tvoria autentické texty zjavené Bábom a Bahá’u’lláhom. Tieto sú v bahájskom učení zdrojom zjaveného práva (ius divinum). K tomu ešte ako komplementárne texty pristupujú spisy ‘Abdu’l-Bahu (1844 – 1921) a Shoghiho Effendiho (1897 – 1957) – obaja z nich zosobňovali autoritatívny učiteľský úrad, t. j. mali právo autoritatívne interpretovať zjavené texty. Úmrtím Shoghiho Effendiho sa autoritatívna interpretácia skončila. Od tej doby je možná výlučne individuálna interpretácia, ktorá slúži len jednotlivcom, ale nemá všeobecný záväzný charakter. Sakrálne právo bahájskeho spoločenstva sa okrem ius divinum positivum skladá aj z ius divinum complementum, ktorého zdrojom do budúcnosti je suplementárna legislatíva medzinárodného voleného deväťčlenného orgánu bahájskej viery – Svetového domu spravodlivosti. Tento orgán má Bahá’u’lláhom danú právomoc vytvárať legislatívu „vo všetkých otázkach, ktoré neboli výslovne zjavené v knihe´“[3].[4] Vzhľadom na bahájske učenie o postupnom zjavovaní[5] náboženskej pravdy jedným Bohom považujú baháji aj knihy iných náboženstiev za posvätné: „Nebeské knihy – Bibliu, Korán a iné Sväté spisy – nám Boh dáva, aby nás viedli na cestu božských cností, lásky, spravodlivosti a mieru.“[6] „... náboženská pravda nie je absolútna, ale relatívna, ... Božské zjavenie je usporiadané, neustále a postupné, a nie nárazové či konečné.“[7]

Keď Boh písal perom...

Autenticita Svätého písma bahájskej viery je nepopierateľná – originály Bahá’u’lláhových spisov[8] sú uchovávané v Medzinárodnom archíve a Centre pre štúdium svätých textov v izraelskej Hajfe, pričom niektoré z nich sú priamo v Bahá’u’lláhovom rukopise, nesú Jeho pečate a ich autenticita je vždy doložená rozsiahlym výskumom. Originálnym jazykom je buď perzština alebo arabčina a tieto texty hodnotia nezávislí znalci ako literárne skvosty, ktoré od dôb svojho vzniku inšpirovali spisovateľov na celom svete. Rozsah Bahá’u’lláhových spisov je v náboženskej histórii pomerne ojedinelý – tvorí ho viac ako sto zväzkov kníh zaoberajúcich sa rozmanitými aspektmi života človeka i spoločnosti.

Sväté písmo má v bahájskej viere ústrednú úlohu, nakoľko tu platí postulát sola scriptura. To neznamená, že by v bahájskej viere neexistovalo ústne podanie či tradícia[9]. Nemá však žiadnu záväznosť, pretože baháji prísne rozlišujú medzi autentickým zjaveným textom a ostatnými dochovanými materiálmi (príbehy, záznamy výrokov a pod.). Autorom Svätého písma bahájskej viery je priamo Bahá’u’lláh, o ktorom sú Jeho nasledovníci presvedčení, že bol Prejavom Božím rovnako ako Kristus, Mojžiš, Budha či Mohamed.[10] V Bahá’u’lláhovi vidia naplnenie mesiášskych proroctiev všetkých náboženstiev o príchode eschatologického Vykupiteľa: „Prísľub sa splnil.“[11]

V bahájskej viere je Sväté písmo tvorené výlučne Slovom Božím (Logos). To má podľa Bahá’u’lláha tri základné vlastnosti:

„Každé slovo, ktoré vyjde z úst Božích, je obdarené takou mocou, že dokáže vniesť nový život do každej ľudskej schránky.“[12]

- nekonečné množstvo významov, ktoré ľudia môžu postupne odhaľovať:

„Istotne vedz, že tak ako pevne veríš, že Slovo Božie pretrvá na večnosť, rovnako musíš ... veriť, že jeho význam sa nemôže nikdy vyčerpať.“[13] A tiež: „Je ti zrejmé, že Nebeské vtáčatá [t. j. Prejavy Božie] ... vravia dvojakým jazykom. Jeden jazyk, vonkajší jazyk, neobsahuje narážky, je neutajený a nezahalený... Druhý jazyk je zahalený a utajený... Na rozdiel od toho, čo si väčšina ľudí myslí, v takých prehovoroch nebol zamýšľaný doslovný význam. .... ,Riekneme jedno slovo a myslíme ním jeden a sedemdesiat významov. A každý z nich vieme vysvetliť.´“[14]

Bahá’u’lláh na viacerých miestach uvádza, že príčinou stvorenia bolo Slovo Božie, konkrétne príkaz: „Buď!“:

„Každučké písmeno vychádzajúce z Našich úst je obdarené natoľko obnovujúcou mocou, že je mu umožnené dať bytie novému stvoreniu – stvoreniu, ktorého výnimočnosť nepojme nik okrem Boha.“[15]

Pozitívna premena ľudí

Čo sa týka prvej vlastnosti – schopnosti transformovať ľudské životy - Bahá’u’lláh uvádza, že prišiel, aby zmenil srdcia ľudí a ich správanie vďaka zjaveniu Slova Božieho: „Sila ľudskej viery v Boha vyhasína vo všetkých krajinách. Nič okrem Jeho ozdravujúceho lieku ju nemôže obnoviť. Rozožierajúca bezbožnosť napadá životne dôležité orgány ľudskej spoločnosti. Čo iné ako Elixír Jeho mocného zjavenia ju môže očistiť a oživiť? ... Jedine Slovo Božie si môže nárokovať na tú poctu, že mu bola udelená schopnosť takej nesmiernej a ďalekosiahlej zmeny.“[16]

Slovo Božie[17] je toho, na rozdiel od slov filozofov, skutočne schopné, pretože so sebou prináša aj potrebnú duchovnú energiu na uskutočnenie takejto transformácie. Už za doby Bahá’u’lláha sa mnohí Jeho nasledovníci radikálne zmenili z pôvodne pomstychtivých a nenávistných ľudí, a to často vďaka prečítaniu krátkeho textu z Bahá’u’lláhových spisov či priamemu stretnutiu s Ním. Sám Bahá’u’lláh zmieňuje jeden z mnohých príkladov takejto duchovnej transformácie:

„Možno totiž dosvedčiť, že slová rád a napomenutia, ktoré sme vyriekli, sa neminuli účinkom, a že tento ľud [t. j. Bahá’u’lláhovi nasledovníci] preukázal takú povahu a také správanie, ktoré je v Našich očiach prijateľné. Toto potvrdzuje i udalosť, ktorá skutočne rozradostila zrak sveta a ktorou nie je nič iné než príhovor priateľov [t. j. Jeho nasledovníkov] u vysokých úradníkov v prospech nepriateľov. Vskutku, spravodlivé skutky u človeka dosvedčujú pravdivosť jeho slov. Dúfame, že zbožní ľudia rozjasnia svet žiarivým svetlom svojho správania...“[18]

Udalosť, o ktorej Bahá’u’lláh píše, sa stala v meste Ašchabad, ktoré bolo v tej dobe (ide o rok 1889) pod ruskou správou. Bahá’u’lláhovi nasledovníci boli vtedy po celej Perzii zo strany moslimov za svoj svetonázor kruto prenasledovaní. Jedného dňa v Ašchabade moslimovia bezdôvodne zabili bahája kráčajúceho po miestnom trhu tridsiatimi dvoma bodnými ranami dýk. Keď na miesto prišla ruská polícia, zistila, že vrahovia boli natoľko krvilační, že dokonca z dýk oblizovali krv. Počas súdneho procesu sa zistilo, že mali v pláne zabiť ďaleko viac bahájov. Dvaja z vrahov boli odsúdení na smrť obesením, ďalší z nich na doživotné vyhnanstvo na Sibíri. Moslimské duchovenstvo, ktoré obvykle takýchto vrahov oslavovalo, sa snažilo ovplyvniť ruskú vládu, aby ich prepustila. Ich žiadosť však bola zamietnutá. V dejinách dlhodobo prenasledovaného bahájskeho spoločenstva to bolo po prvýkrát, čo boli vrahovia bahájov (len v priebehu prvých rokov existencie bahájskej viery bolo zabitých viac ako 20 000 jej nasledovníkov) legálne odsúdení. Príbuzní odsúdených intervenovali u predstaviteľov bahájskeho spoločenstva a prosili ich o pomoc bez toho, aby očakávali akýkoľvek reálny výsledok, pretože poškodení podľa vtedajšieho práva mali dokonca nárok na krvnú pomstu a mohli od príbuzných žiadať vyplatenie vysokej finančnej sumy ako odškodného (tzv. „krvavé peniaze“) a tiež kvôli extrémnej neznášanlivosti, ktorá v tej dobe v Perzii medzi príslušníkmi jednotlivých náboženstiev vládla. Vtedy nastal okamih, o ktorom sa Bahá’u’lláh zmieňuje ako o zásadnej zmene správania sa: Baháji sa po vzájomnej konzultácii rozhodli, že prednesú žiadosť o prepustenie väzňov samotnému cárovi. Ten bol ochotou bahájov odpustiť takýto smrteľný zločin natoľko dojatý, že tresty napokon zmiernil.[19]

Podobným spôsobom začali baháji uplatňovať aj ostatné zásady, ktoré Bahá’u’lláh zjavil, vďaka čomu sa stali známi ako ľudia snažiaci sa o pokojné spolunažívanie, o odstránenie predsudkov či už rasových alebo náboženských, o zrovnoprávnenie žien a mužov a o vysoký morálny štandard života. Istý návštevník domu Bahá’u’lláhovho najstaršieho syna napísal: „Som si vedomý trpkého antagonizmu, ktorý obvykle existuje medzi nasledovníkmi rozličných náboženských obcí. Napríklad žid a moslim by odmietli sedieť spolu pri spoločnom jedle a hinduista by odmietol nosiť vodu zo studne pre oboch z nich. No v dome ‘Abdu’l-Bahu [Bahá’u’lláhov najstarší syn] nachádzame kresťanov, židov, moslimov, zaratustrijcov a hinduistov pomiešaných spolu ako deti jedného Boha, žijúce v dokonalej láske a svornosti.“[20] A svetoznámy anglický orientalista E. G. Browne napísal v roku 1922 do januárového čísla Journal of the Royal Asiatic Society: „Jeden z najpozoruhodnejších praktických výsledkov bahájskeho etického učenia v Spojených štátoch bolo ... ustanovenie skutočného bratstva medzi čiernymi a bielymi v bahájskych kruhoch v New Yorku a nepredvídané odstránenie ‚farebnej bariéry‘ opisované ... ako ‚takmer zázračné‘.“[21]

Ako prebieha zjavenie Slova Božieho?

Opis toho, ako prebieha zjavovanie Slova Božieho, nájdeme v Bahá’u’lláhových spisoch a taktiež v záznamoch Jeho súčasníkov. V živote každého Prejavu Božieho[22] nastal okamih, keď bol uistený o povahe svojej úlohy, ktorú má vykonať – v prípade Mojžiša išlo o zjavenie v Horiacom kre, na Ježiša Krista v rieke Jordán zostúpila holubica, na Mohameda archanjel Gabriel. Bahá’u’lláh nám poskytuje tieto podrobnosti: „... cítil [som], ako keby Mi niečo prúdilo od temena hlavy cez hruď, sťaby mocný príval padal na zem z vrcholku vznešenej hory. V dôsledku toho zahorel každý úd Môjho tela. V tých okamihoch Môj jazyk odriekal to, čo žiaden človek neznesie vypočuť.“[23] A ďalej vraví, že Ho: „Ovanul ... vánok nadovšetko Slávneho [t. j. Boha] a naučil ... poznaniu všetkého, čo bolo. ... A prikázal Mi, aby som medzi zemou a nebom pozdvihol hlas...“[24] V jednej zo Svojich modlitieb vysvetľuje: „Zriekol som sa Svojej túžby kvôli Tvojej túžbe, ó môj Bože, a Svojej vôle kvôli zjaveniu Tvojej vôle.“[25] Ako dosvedčili mnohí veriaci i neveriaci, byť v Bahá’u’lláhovej prítomnosti počas zjavovania Slova Božieho bol mimoriadny zážitok. Toto zjavenie zaznamenával priamo sám Bahá’u’lláh, prípadne niektorí z veriacich. Proces zjavenia svätých veršov bol nesmierne rýchly – napríklad Svoj druhý najvýznamnejší vieroučný spis nazvaný Kniha istoty (Kitáb-i-íqán) o rozsahu vyše 200 strán zjavil v priebehu dvoch dní a dvoch nocí[26]: „Výlev Božskej milosti je v tomto zriadení natoľko ohromujúci, že ak by smrteľné ruky dokázali byť dostatočne rýchle, aby ho zaznamenali, za jediný deň a noc by vytryskli verše v takom počte, že by sa vyrovnali celému perzskému Bayánu[27].“[28]

Bahá’u’lláhove spisy

Bahá’u’lláh vo Svojich spisoch odpovedá na dávne dilemy ľudstva a odpečaťuje význam výrokov v náboženských knihách minulosti. Predovšetkým však poskytuje návod na to, ako majú jednotlivci viesť svoj život a ako spravovať záležitosti spoločnosti. Baháji majú za úlohu tieto spisy študovať, premýšľať o nich a uplatňovať ich vo svojom každodennom živote. Sám vraví, že Jeho „jediným cieľom je zlepšenie stavu sveta.“[29] Bahá’u’lláhove spisy nie je jednoduché tematicky rozčleniť, a to hlavne kvôli ich rozsiahlosti ako i tematickej rozmanitosti. Z tohto dôvodu spomeňme aspoň tie najdôležitejšie témy:

1. Téma existencie jedného Boha a poslov Božích spolu s témou „postupného zjavovania“ náboženskej pravdy ľudstvu prostredníctvom zakladateľov jednotlivých náboženstiev (označovaných ako prejavy Božie) pochádzajúcich od toho istého Boha. Vysvetľovanie vzťahu jednotlivých náboženstiev a toho, ako na seba postupne nadväzujú, ako aj spôsobu naplnenia rozličných proroctiev minulosti. Touto témou sa v prvom rade zaoberá Kniha istoty, ktorá má za úlohu odstrániť „veky trvajúce bariéry, ktoré tak neprekonateľne rozdeľovali veľké náboženstvá sveta, a položiť základy pre úplné a trvalé uzmierenie ich nasledovníkov“[30]: „Osobitá črta, ktorá poznamenáva výnimočnú povahu tohto Zvrchovaného zjavenia, spočíva v tom, že sme na strane jednej zo stránok Božej svätej knihy vymazali všetko, čo bolo medzi deťmi ľudí príčinou sporov, závisti a rozbrojov, a na strane druhej sme stanovili základné predpoklady súladu, porozumenia, úplnej a trvalej jednoty.“[31] Obsahuje tiež vysvetlenie účelu náboženstva: „Základným zámerom podnecujúcim vieru Boha a Jeho náboženstvo je zaštítiť záujmy celého ľudského rodu, podporovať jeho jednotu a posilňovať ducha lásky a družnosti medzi ľuďmi.“[32]

2. Etika a morálka – s touto témou sa stretávame prakticky vo všetkých spisoch. Za najzásadnejšie etické dielo možno pravdepodobne považovať Skryté slová, ale aj Tabuľky zjavené po Kitáb-i-aqdas, obsahujúce etické maximy a kardinálne cnosti, ktoré sú stredobodom všetkých náboženstiev: „Buď štedrý v blahobyte a vďačný v nešťastí. Buď hoden dôvery svojho blížneho a hľaď naňho s jasnou a priateľskou tvárou. Buď pokladom chudobnému, nabádaním pre bohatého, odpoveďou na plač núdzneho, dodržovateľom posvätnosti svojho sľubu. V úsudku buď nestranný, v reči opatrný. K nikomu nebuď nespravodlivý a všetkým ľuďom preukazuj miernosť. Buď lampou pre tých, ktorí kráčajú v temnotách, buď radosťou zarmútenému, morom smädnému, prístavom nešťastnému, pomocníkom a ochrancom obeti útlaku. Nech sa všetky tvoje skutky vyznačujú čestnosťou a bezúhonnosťou. Buď domovom pre cudzinca, balzamom pre trpiaceho, pevnou vežou pre utečenca. Buď očami pre nevidiaceho a svetlom vedenia pre nohy chybujúceho. Buď ozdobou na tvári pravdy, korunou na čele vernosti, pilierom chrámu spravodlivosti, dychom života telu ľudstva, zástavou zástupu spravodlivosti, žiarou nad obzorom cnosti, kvapkou rosy pre prsť ľudského srdca, archou na oceáne poznania, slnkom na nebi štedrosti, drahokamom na diadéme múdrosti, žiariacim svetlom na nebeskej klenbe svojho pokolenia, ovocím na strome pokory.“[33]

3. Mystické kompozície ako napríklad diela Štyri údolia a Sedem údolí, v ktorých opisuje sedem etáp (známych zo súfizmu), ktorými musí duša hľadajúceho prejsť, skôr než dosiahne cieľ svojho bytia.

4. Téma zmluvy Božej, ktorú každý posol Boží uzatvára so Svojimi nasledovníkmi o príchode a prijatí ďalšieho posla Božieho ako aj o otázke nástupníctva po Jeho smrti – napríklad v zbierke Tabuľky zjavené po Kitáb-i-aqdas: „Boh poslal Svojich Poslov, aby nasledovali po Mojžišovi a Ježišovi, a bude tak robiť až do konca, ktorý nemá koniec, aby ľudstvu mohla byť neustále z nebies Božskej štedrosti udeľovaná Jeho milosť.“[34]

5. Zákony – predovšetkým obsiahnuté v Najsvätejšej knihe, o ktorých sa zmienime podrobnejšie neskôr.

6. Modlitby a meditácie zozbierané do rovnomennej zbierky – tieto baháji používajú v súkromí i pri spoločných zhromaždeniach, a keďže boli zjavené priamo poslom Božím, majú väčšiu silu ako slová človeka.

7. Proroctvá do budúcnosti, otázky kolektívneho vývoja ľudstva a fungovania spoločnosti nachádzajúce sa napríklad v zbierke Výber z Bahá’u’lláhových spisov, v ktorej sa hovorí o tom, že ľudstvo postupne prešlo rozličnými etapami vývoja – od rodiny, kmeňa, mestských štátov až k štátom národným – a že jeho úlohou je teraz vytvoriť jednotu ľudstva, pretože „blahobyt ľudstva, jeho mier a bezpečie, nemožno dosiahnuť, pokiaľ nebude pevne ustanovená jeho jednota.“[35] Vyslovuje tiež potrebu nastolenia svetového mieru: „Rozhodne nadíde doba, keď si všetci uvedomia naliehavú nevyhnutnosť usporiadať obrovské, všeobecné zhromaždenie ľudí. Vskutku sa ho musia zúčastniť vládcovia a králi zeme a zapájajúc sa do jeho rokovaní musia zvážiť spôsoby, ktoré medzi ľuďmi položia základy svetového Veľkého mieru. Takýto mier si vyžaduje, aby sa veľké mocnosti rozhodli, že sa vzájomne úplne uzmieria za účelom pokoja národov zeme.“[36]

8. Rozličné duchovné témy týkajúce sa duchovnosti človeka, zmyslu života, duše a jej vývoja po smrti, ktoré nájdeme taktiež vo Výbere z Bahá’u’lláhových spisov.

Najsvätejšia kniha

Spomedzi všetkých Bahá’u’lláhových spisov sa výnimočná dôležitosť pripisuje Kitáb-i-aqdas[37] – Najsvätejšej knihe – označovanej za „Chartu budúcej celosvetovej civilizácie“[38]. Čo do obsahu, „Kitáb-i-aqdas potvrdzuje platnosť veľkých minulých náboženstiev, a tým znovu dosvedčuje večné pravdy, ktoré vyslovili všetci božskí poslovia: jedinosť Boha, lásku k blížnemu a morálny zmysel pozemského života.“[39] Okrem svojho duchovného rozmeru je Kitáb-i-aqdas zároveň aj zdrojom bahájskeho práva, pretože obsahuje aj zákony, ktoré „bez ohľadu na námet, ktorým sa zaoberajú, slúžia týmto rozmanitým účelom: vnášajú do ľudskej spoločnosti pokoj, pozdvihujú normy ľudského správania, zvyšujú rozsah ľudského porozumenia a zduchovňujú život každého jednotlivca.“[40] Text Kitáb-i-aqdas obsahuje základy bahájskej dogmatiky v otázkach morálky, etiky, Božej zmluvy, ľudskej slobody, ako i numerus clausus predpisov týkajúcich sa modlitby, pôstu, púte, kalendára, sobáša a predpisov súvisiacich s pohrebom. Právne normy diela sa zaoberajú konštitucionálnymi štruktúrami spoločenstva, pričom poskytujú jasné vedenie ohľadne správy záležitostí bahájskej viery v budúcnosti a zaoberajú sa aj výsostne dôležitou témou nástupníctva a výkladu textu Svätého písma. Túto úlohu zverujú Bahá’u’lláhovmu najstaršiemu synovi, ‘Abdu’l-Bahovi, a potom Shoghimu Effendimu – obaja predstavovali auctoritas interpretativa s tým, že po ich úmrtí už nemá nikto právo oficiálne interpretovať Sväté texty – ide o opatrenie, ktoré je medzi bahájmi známe ako „Menšia zmluva“ a zaručuje, že v bahájskej viere nikdy nenastanú rozkoly a štiepenie na denominácie. Okrem toho sú po prvýkrát v náboženskej histórii priamo v Svätom texte uvedené inštitúcie, ktoré majú spoločenstvo riadiť – ide o volené orgány fungujúce na princípe konzultácie s miestnou, národnou a medzinárodnou pôsobnosťou.[41] Trestné právo, zohľadňujúce aj metafyzickú dimenziu života, sa zmieňuje o trestoch za vraždu, podpaľačstvo, cudzoložstvo a krádež v budúcej spoločnosti a je postavené na myšlienke spravodlivosti – princípe „odmeny a trestu“ ako „pilieroch poriadku“. Ďalej Kitáb-i-aqdas vyslovuje zákon o dedičstve, ustanovuje bahájske sviatky, predpisuje monogamiu, odsudzuje krutosť voči zvieratám, lenivosť a nečinnosť, ohováranie a nactiutŕhanie, zatracuje rozvod, nepovoľuje hazardovanie, užívanie drog a iných opojných nápojov, zdôrazňuje dôležitosť manželstva a rodiny a uvádza jeho základné podmienky, ukladá povinnosť zaoberať sa remeslom či výkonom povolania povyšujúc ho na úroveň uctievania a vyzdvihuje nevyhnutnosť poskytnutia prostriedkov na vzdelávanie detí. Okrem týchto ustanovení napomína Bahá’u’lláh Svojich nasledovníkov, aby sa v priateľstve a v svornosti družili s prívržencami všetkých náboženstiev bez rozdielu, vystríha ich, aby sa vyvarovali fanatizmu, poburovania, pýchy, škriepok a rozbrojov, prikazuje nepoškvrnenú čistotu, prísnu pravdovravnosť, nedotknutú cudnosť, dôveryhodnosť, pohostinnosť, vernosť, zdvorilosť, znášanlivosť, spravodlivosť a nestrannosť a radí im, aby boli „sťa prsty jednej ruky a údy jedného tela“.[42]

Použitá literatúra:

1. ‘Abdu’l-Bahá: Paris Talks, The Bahá’í Publishing Trust, Veľká Británia, 1995

2. ‘Abdu’l-Bahá: The Promulgation of Universal Peace, Bahá’í Publishing Trust, Willmette, Illinois, 1982

3. ‘Abdu’l-Bahá: Selections from the Writings of ‘Abdu’l-Bahá, Bahá’í World Centre, Haifa, 1978

6. Bahá’u’lláh: Kitáb-i-aqdas [Najsvätejšia kniha], SVETLANA, Trenčín, 2004

9. Bahá’u’lláh: Výber z Bahá’u’lláhových spisov (pripravovaný preklad)

10. Honnoldová Annamarie: Múdrosť, láska, šťastie, SVETLANA, Trenčín, 2001

11. Schaefer Udo: Stellungnahme im Auftrag des Nationalen Geistigen Rates der Bahá´í in Österreich zu bio- und medizinethischen Fragen des Institut für Ethik und Recht in der Medizin an der Universität Wien, 2002, publikovaný na www.udoschaefer.com

13. Shoghi Effendi: The Advent of Divine Justice, Bahá’í Publishing Trust, Willmette, Illinois, 1991

14. Taherzadeh Adib: The Revelation of Bahá’u’lláh, 4. diely, George Ronald, Oxford, 1992

[1] Jeho meno znamená „brána“.

[2] Jeho nasledovníci sa označujú ako baháji a v Bahá’u’lláhovi vidia eschatologický obrat v dejinách – adamovský cyklus, počas ktorého vznikli predchádzajúce veľké náboženstvá, sa skončil, nastal deň „zmŕtvychvstania“, tým aj nový náboženský cyklus a naplnili sa prísľuby svetových náboženstiev o príchode Obnoviteľa sveta na konci času.

[3] Kitáb-i-aqdas, úvod ku Kitáb-i-aqdas, s. 11

[4] K celému pozri Udo Schaefer: Stellungnahme, s. 3 – 5 publikovaný na www.udoschaefer.com

[5] „Bahájske zjavenie si síce nárokuje na to, že je vyvrcholením prorockého cyklu a naplnením prísľubu všetkých vekov, no za žiadnych okolností sa neusiluje učiniť neplatnými tie prvé a večné zásady, ktoré podnecujú a podopierajú náboženstvá, ktoré mu predchádzali. Doznáva a ustanovuje ako svoj najpevnejší a definitívny základ Bohom danú autoritu, ktorá bola každému z nich udelená. Nehľadí na ne inak než vo svetle rozličných etáp vo večných dejinách a neustálom vývoji jedného náboženstva, Božského a nerozdeliteľného, ktorého súčasťou je i ono samotné. Nesnaží sa ani zastrieť ich Božský pôvod, ani znižovať uznávaný význam ich kolosálnych úspechov. ... Jeho vyznávaný, jeho nezmeniteľný účel je rozšíriť ich základ, znovu vysloviť ich podstatu, zosúladiť ich ciele, dodať nových síl ich životu, preukázať ich jednotnosť, znovu nastoliť nepoškvrnenú čistotu ich učenia, usporiadať ich úlohy a napomôcť pri uskutočňovaní ich najvyšších zámerov.“ Shoghi Effendi v: Bahá’u’lláhovo zriadenie, 44

[6] Paris Talks, s. 61 – 62

[7] Bahá’u’lláhovo zriadenie, ods. 46

[8] Článok sa pre nedostatok priestoru bude ďalej zaoberať len Bahá’u’lláhovými spismi.

[9] Tradíciu tvoria napríklad aj príbehy z Bahá’u’lláhovho života či rozsiahle dobové záznamy o histórii viery. Sväté písmo má teda výlučne charakter vieroučných textov.

[10] O Prejavoch Božích platí to, čo sa uvádza v Jánovi 12, 49: „Lebo ja som nehovoril sám od seba, ale ten, ktorý ma poslal, sám Otec mi prikázal, čo mám povedať...“

[11] Kitáb-i-aqdas, ods. 80

[12] Výber z Bahá’u’lláhových spisov, LXXIV, 1

[13] tamže, LXXXIX, 1

[14] Kitáb-i-íqán, II, 184

[15] Bahá’u’lláh citovaný v knihe Bahá’u’lláhovo zriadenie

[16] tamže, XCIX, 1

[17] Práve zjavenie Slova Božieho sa v bahájskej teológii považuje za najväčší dôkaz pravdivosti toho-ktorého Prejavu Božieho.

[18] Bahá’u’lláhove tabuľky, Lawh-i-Dunyá, 7, 25

[19] Na základe príbehu v: The Revelation of Bahá’u’lláh, 4. diel, s. 344 - 346

[20] Múdrosť, láska, šťastie, I, č. 35

[21] tamže, Epilóg, č. 19

[22] Prejavy Božie sú definované ako preexistentné bytosti, ktoré sú od okamihu narodenia Poslami Božími, aj keď ľudstvu môžu svoje poslanie oznámiť až neskôr.

[23] Epištola Synu Vlka, ods. 36

[24] tamže, ods. 65

[25] tamže, ods. 63

[26] Bahá´u´lláh bol schopný za deň zjaviť viac ako šesťtisíc veršov. Pre porovnanie, celý Korán má o niečo viac ako šesťtisíc veršov a Mohamed ho zjavoval v priebehu 24 rokov.

[27] Jedna z obsiahlych náboženských kníh minulosti.

[28] Bahá’u’lláh citovaný v knihe Bahá’u’lláhovo zriadenie

[29] Epištola Synu Vlka, 63

[30] Shoghi Effendi citovaný v: The Path Toward Spirituality

[31] Výber z Bahá’u’lláhových spisov, XLIII, 10

[32] tamže, CX, 1

[33] tamže, CXXX, 1

[34] Bahá’u’lláh citovaný v knihe Bahá’u’lláhovo zriadenie

[35] Výber z Bahá’u’lláhových spisov, CXXXI, 2

[36] Bahá’u’lláh citovaný v: The Advent of Divine Justice

[37] Kitáb-i-Aqdas bola zjavená v roku 1873 v arabčine, Bahá’u’lláh zariadil jej vydanie v roku 1890 – 1891, počiatkom 20. storočia vyšiel jej prvý preklad (v ruštine), slovenský preklad vyšiel v roku 2004.

[38] Kitáb-i-aqdas, úvod ku Kitáb-i-aqdas, s. 9

[39] tamže, s. 10

[40] Kitáb-i-aqdas, úvod ku Kitáb-i-aqdas, s. 10

[41] zdroj: www.bahai.sk

[42] Porovnaj: Shoghi Effendi, God Passes By [Boh sa znovu zjavil], citovaný na s. 20 – 24 slovenského vydania Kitáb-i-aqdas