Stručná charakteristika bahájskeho spoločenstva

V konvenčnom religionistickom zaradení patrí bahájska viera¹ do skupiny nezávislých svetových náboženstiev, t.j. spolu s judaizmom, kresťanstvom a islamom sa radí medzi tzv. líniu náboženstiev knihy. Bahájska viera má totiž vlastné sväté písmo a modlitby, vlastné zákony a kalendár, vlastné učenie a vlastné obrady, ktoré zjavil jej zakladateľ Bahá’u’lláh (1817 – 1892). Jej najvyšší správny orgán spolu so svätými miestami sa nachádza v Hajfe v Izraeli. Dejiny bahájskej viery sa začali v roku 1844. Nemôže zostať bez povšimnutia, že noviny vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku sa o nej zmieňovali už krátko po jej vzniku, že prezidenti Československej republiky, T. G. Masaryk a E. Beneš, boli o nej veľmi dobre informovaní a že už od dvadsiatych rokov 20. storočia existovali na území ČSR bahájske spoločenstvá.

Baháji veria v jedného všemohúceho Boha, ktorý je spoločný pre všetky ostatné náboženstvá. Veria v nesmrteľnosť duše a v život po smrti. Bahájske učenie ďalej kladie veľký dôraz na posilňovanie rodinných pút, mravné hodnoty, vysoký morálny štandard veriacich ako i na poslušnosť voči vláde krajiny, v ktorej baháji žijú. Hlavné zásady bahájskeho spoločenského učenia veriacim poskytujú optimistickú predstavu do budúcnosti, vďaka ktorej sa usilujú jednotlivo i kolektívne prispieť k rozvoju a pokroku vlastnej krajiny i ľudskej civilizácie ako takej. Medzi takéto zásady patrí snaha o ustanovenie trvalého celosvetového mieru a o odstránenie všetkých predsudkov, ktoré ľudí rozdeľujú, myšlienka rovnocennosti všetkých rás a národností, náboženská tolerancia a vytváranie porozumenia medzi príslušníkmi všetkých náboženstiev a cirkví, predstava, že náboženské učenie musí byť v súlade s vedou a rovnoprávnosť mužov a žien. Toto sú ideály, ktoré sa baháji snažia šíriť a uplatňovať v každodennom živote.

Základné princípy učenia bahájskej viery

Teologické učenie

Baháji veria v jedného Boha, ktorý ľudstvu postupne odhaľuje náboženskú pravdu prostredníctvom zakladateľov jednotlivých náboženstiev, ktorí sa nazývajú „poslovia Boží“ (patrí medzi nich napríklad Mojžiš, Ježiš Kristus, Mohamed a Bahá’u’lláh). Baháji všetky tieto náboženstvá a ich zakladateľov prijímajú, pretože veria, že Boh v priebehu dejín zjavoval náboženstvá v rôznych dobách na rôznych miestach na to, aby poskytol všetkým ľuďom na svete duchovné vedenie.

Bahá’u’lláh o sebe tvrdí, že je ďalším poslom Božím, že napĺňa proroctvá Biblie ako i mnohých ďalších svätých kníh a že je Prisľúbeným všetkých predchádzajúcich náboženstiev. Čo sa týka kresťanstva bahájska viera uznáva jeho božský pôvod, potvrdzuje postavenie Ježiša Krista ako Syna Božieho i božskú inšpirovanosť Biblie.

Sväté písmo bahájskej viery tvoria Bahá’u’lláhove spisy, ktoré sa dotýkajú tých najrozmanitejších tém: od teologických cez duchovné až po spoločenské. Sväté miesta bahájskej viery sa nachádzajú v Hajfe a v ‘Akke v Izraeli – ide predovšetkým o Bábovu a Bahá’u’lláhovu svätyňu. Medzi sakrálne stavby ďalej patria bahájske chrámy nazývané „domy uctievania“, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na každom kontinente.

Duchovné a spoločenské učenie

Podľa bahájskej viery obsahuje učenie každého náboženstva dve neoddeliteľné zložky. Jednou je duchovné učenie, ktoré je nemenné a ktoré je vo svojej podstate spoločné pre všetky náboženstvá. Sem patrí učenie o jedinosti Boha, láske k Bohu, láske k blížnemu, dôležitosti modlitby, zbožnosti a rozvíjania duchovnosti, morálnom zmysle pozemského života atď.

Druhú zložku predstavuje učenie spoločenské. To sa zaoberá vzťahom jednotlivca a spoločnosti a vzťahmi medzi jednotlivcami. Pretože zakladatelia náboženstiev toto učenie vždy prispôsobovali potrebám doby, v ktorej žili, jednotlivé náboženstvá sa od seba líšia práve spoločenským učením.

Dôležitou súčasťou bahájskej viery je teda okrem duchovného učenia i spoločenské učenie. Duchovné učenie bahájskej viery kladie dôraz na rozvoj duchovných vlastností jednotlivca (napríklad: pravdovravnosti, čestnosti, spravodlivosti, trpezlivosti a podobne) a okrem už spomínaných zásad obsahuje i príkaz priateliť sa s nasledovníkmi všetkých náboženstiev, ctiť si rodičov, neželať iným to, čo neželáme sebe, študovať umenia a vedy, ktoré sú pre ľudstvo užitočné, odlíšiť sa od ostatných prostredníctvom dobrých skutkov. Súčasť duchovného učenia tvoria tiež rozličné zákazy od zákazu vraždy, krádeže, polygamie, omamných látok, krutosti voči zvieratám, ohovárania a konfliktov až po zákaz fanatizmu a pýchy.

Čo sa týka spoločenského učenia, ide o zásady a princípy, ktoré majú za úlohu napomôcť rozvoju spoločnosti a zlepšiť tak život každého jednotlivca. Bahá’u’lláhove „spoločenské zákony sú pozmenené tak, aby vyhovovali nadchádzajúcej dobe, a sú určené na to, aby ľudstvo priviedli k svetovej civilizácii, ktorej nádheru si teraz sotva dokážeme predstaviť“². Od doby, keď Bahá’u’lláh ako prvý tieto zásady vyslovil, uplynulo viac než sto rokov, počas ktorých sa mnohé z nich stali samozrejmou súčasťou zásad mnohých inštitúcií (ako napríklad OSN) i väčšiny demokratických štátov.

Medzi spomínané zásady patrí:

• zjednotenie ľudstva a docenenie prínosu všetkých kultúr a národov

• rovnocennosť všetkých rás a národností

• podstata všetkých náboženstiev je tá istá, jednotlivé náboženstvá boli ľudstvu postupne zjavované jedným Bohom

• viera musí byť v súlade s vedou

• každý človek by mal pravdu hľadať nezávisle

• rovnoprávnosť mužov a žien

• odstránenie všetkých predsudkov

• vytvorenie alebo ustanovenie jednotného svetového pomocného jazyka a písma

• ustanovenie trvalého celosvetového mieru

• dostupné vzdelanie pre všetkých ľudí na celom svete

• vyriešenie ekonomických problémov pomocou duchovných princípov

• odstránenie extrémov chudoby a bohatstva

• globálne riešenie ekologických problémov ľudstva

Štruktúra bahájskeho spoločenstva

Jednou z ústredných tém Bahá’u’lláhových spisov je charakteristika vývoja ľudstva. Hovorí sa v nich o tom, že ľudstvo ako celok prechádza podobnými štádiami ako každý človek. To jest, že postupne prešlo obdobím detstva a dospievania a že sa teraz nachádza na prahu dospelosti. Preto je i Bahá’u’lláhovo náboženské učenie určené dospelému ľudstvu. Táto myšlienka sa okrem iného odráža v organizačnej štruktúre bahájskej viery, ktorá nemá kňazov ani duchovných, keďže v tejto etape vývoja ľudstvá má byť každý veriaci zodpovedný za svoj vlastný život.

Bahá’u’lláh ustanovil volené orgány, ktoré sa starajú o život spoločenstva. Ich úlohou je výlučne správa spoločenstva. Nemajú právomoc na to, aby vysvetľovali význam bahájskych spisov. Tieto orgány existujú na úrovni miestnej - miestne duchovné rady, národnej - národné duchovné rady a medzinárodnej - Svetový dom spravodlivosti so sídlom v Hajfe v Izraeli. Skladajú sa vždy z deviatich členov, ktorí sú volení spomedzi všetkých dospelých členov bahájskeho spoločenstva. Miestna duchovná rada je ustanovená v každom meste, v ktorom sa nachádza prinajmenšom deväť bahájov. Bahájske voľby sa uskutočňujú bez akýchkoľvek predvolebných zápasov či kandidatúr, vládne počas nich zbožná a pokojná atmosféra, pričom je snaha zvoliť tých, ktorí majú potrebné duchovné vlastnosti a schopnosti na vykonávanie príslušného úradu. Činnosť bahájskeho spoločenstva je financovaná výlučne z príspevkov veriacich.

Najvyšším správnym orgánom bahájskeho spoločenstva na Slovensku je Národná duchovná rada bahájov Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave. Miestne duchovné rady existujú vo väčších slovenských mestách.

Počet členov

Na svete je viac ako 6 miliónov bahájov, ktorí žijú asi na 116.000 miestach v 188 nezávislých krajinách a 45 závislých územiach. Vďaka tomu je bahájska viera podľa Encyklopaedie Britannica (z roku 1998) druhé územne najrozšírenejšie náboženstvo na zemi po kresťanstve. Baháji pochádzajú z rôznych spoločenských vrstiev, majú rôznu farbu pleti, hovoria rôznymi jazykmi, majú rôzny náboženský pôvod. Bahájske spoločenstvo predstavuje pravdepodobne najrozmanitejšie organizované a najzjednotenejšie spoločenstvo na svete. Ako náboženstvo je zaregistrované vo väčšine krajín sveta, v krajinách EU, ale i v Rusku a pod. Od roku 1948 spolupracuje bahájske spoločenstvo s OSN ako mimovládna organizácia. Pri Hospodárskom a sociálnom výbore OSN (ECOSOC) a pri Detskom fonde OSN (UNICEF) má konzultatívny štatút, pomáha pri činnosti Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) i Fondu OSN pre pokrok žien (UNIFEM).

Na územie bývalého Československa sa bahájska viera dostala už v 20. rokoch nášho storočia a o jej učení bol informovaný i vtedajší prezident a predseda vlády. Postupne sa vytvorilo bahájske spoločenstvo, ktoré však muselo svoju činnosť po vojne prerušiť a obnovilo ju až po roku 1989. Bahájske spoločenstvá sa nachádzajú v niekoľkých mestách na Slovensku, ako napríklad v Bratislave, Trenčíne, Trnave, Nových Zámkoch, Banskej Bystrici, Prešove, Košiciach, pričom baháji žijú aj v niekoľkých ďalších mestách. Do slovenčiny bolo doposiaľ preložených niekoľko kníh pojednávajúcich o bahájskej viere a rovnako aj niektoré z Bahá’u’lláhových spisov, ktoré sú dostupné širokej verejnosti. Bahájska viera v súčasnosti na Slovensku je registrovaným náboženským spoločenstvom, má však mnoho sympatizantov, ktorí sa stotožňujú s jej princípmi, pričom oficiálne zaregistrovaných je približne 250 bahájov.

Fakty o bahájskej viere:

Vznik: 1844

Zakladateľ: Bahá’u’lláh (1817 – 1892) (v preklade: „Sláva Božia“)

Sväté písmo: Bahá’u’lláhove spisy

Svetové centrum: Haifa, Izrael

Symbol: deväťcípa hviezda

Status: nezávislé svetové náboženstvo podobne ako kresťanstvo, židovstvo či islam

Zaradenie: monoteistické (viera v jedného Boha)

Nasledovníci: vo viac ako 190 krajinách sveta

Organizácia: volené orgány (neexistujú kňazi)

Postavenie pri OSN: Konzultatívny štatút pri ECOSOC a UNICEF, pomoc pri činnosti WHO a UNIFEM

Poslanie: zlepšovanie stavu sveta, napĺňanie zmyslu života a vytváranie porozumenia medzi všetkými ľuďmi

Postoj k iným náboženstvám: považujú ich za súčasť „postupného zjavovania“ prispôsobovaného potrebám danej doby, preto si ctia všetkých zakladateľov svetových náboženstiev ako Mojžiš, Buddha či Ježiš

Posmrtný život: nesmrteľná duša približujúca sa k Bohu

Čo znamená byť bahájom?: „Byť bahájom jednoducho znamená milovať celý svet, milovať ľudstvo a usilovať sa mu slúžiť, pracovať pre celosvetový mier a celosvetové bratstvo.“

Základné myšlienky (pre lepšiu orientáciu usporiadané do stručných bodov):

1. Existuje len jeden Boh, spoločný pre všetkých ľudí.

2. Boh je Stvoriteľom všetkého vesmíru a je nepoznateľný.

3. Boha zároveň charakterizuje nekonečné množstvo vlastností ako večnosť, všemohúcnosť, milosrdenstvo, milosť a súcit, spravodlivosť, láska, múdrosť, štedrosť, odpustenie atď.

4. Boh je Zjavovateľom duchovných právd všetkých svetových náboženstiev.

5. Boh prejavuje Svoju vôľu ľudstvu prostredníctvom Prejavov Božích.

6. Prejavy Božie sú zakladatelia veľkých svetových náboženstiev, medzi ktorých patria: Mojžiš, Krišna, Zarathustra, Buddha, Ježiš Kristus, Mohamed, Báb a Bahá’u’lláh.

7. V duchovnom zmysle existuje medzi Prejavmi Božími „zásadná jednota“ a zároveň sa od seba líšia čo do úlohy, ktorú mali na svete vykonať.

8. Prejavy Božie zjavujú Božie Slovo, sú preexistentné a je povinnosťou človeka prostredníctvom Nich poznávať Boha.

9. Prejavy Božie majú dvojitú podstatu – Božskú a ľudskú. Ako bytosti sú na vyššej úrovni ako bežní ľudia.

10. Prejavy Božie prinášajú náboženské učenie takým spôsobom, aby čo najlepšie spĺňalo požiadavky daného veku, čo sa v bahájskej viere nazýva „postupným zjavovaním“.

11. Každé náboženstvo má aj spoločenskú funkciu: Veľké civilizácie vznikajú na základe určitého náboženského učenia, pričom náboženstvo predstavuje integrujúci a stabilizujúci prvok spoločnosti.

12. „Prvotným cieľom podnecujúcim Božiu vieru ... je ... posilňovať ducha lásky a bratstva medzi ľuďmi.“

13. Náboženstvo má byť „príčinou a prostriedkom spoločného úsilia a úspechov ľudstva“.

14. Zakladateľom bahájskej viery je Bahá’u’lláh (1817 – 1892), ktorého meno v preklade znamená Sláva Božia.

15. Baháji taktiež prijímajú postavu Zvestovateľa (Báb – 1819 – 1850) ako Prejav Boží pripravujúci ľudí na príchod ústrednej postavy - Bahá’u’lláha.

16. Sväté spisy tvoria autentické texty zjavené Bábom a Bahá’u’lláhom. Spolu s nimi baháji považujú za posvätné aj náboženské knihy ostatných veľkých svetových náboženstiev.

17. Spolu s nimi sa baháji taktiež riadia vedením Svetového domu spravodlivosti ako najvyššieho volného administratívneho orgánu bahájskej viery na svete.

18. Baháji veria v existenciu duše a života po smrti a v rozvoj duše po smrti s tým, že sa duše neustále približujú k Bohu vďaka milosrdenstvu Božiemu.

19. Za prostriedok duchovného rozvoja bahájske učenie považuje modlitbu, rozjímanie o posvätných spisoch a svojich skutkoch, pôst, konanie dobrých skutkov a snahu o rozvoj duchovných vlastností, zlepšovanie okolitého sveta, službu všetkým ľuďom a pomoc pri rozvoji civilizácie. Za súčasť duchovných aktivít sa považuje i práca v zamestnaní poctivo vykonávaná v duchu služby.

20. Prvoradým článkom viery je jednota.

21. Koncepcia jednoty a jedinnosti sa týka Boha, náboženskej viery z hľadiska myšlienky postupného zjavovania a ľudstva ako jedného celku, s tým, že rozdielnosť má byť oceňovaná, a nie považovaná za zdroj konfliktov.

22. K naplneniu tohto princípu má slúžiť spoločenské učenie bahájskej viery, ktoré má zlepšiť stav sveta. Baháji sa usilujú pracovať na vytvorení neustále sa rozvíjajúcej, udržateľnej civilizácie.

23. Zmyslom života na zemi je duchovný rozvoj v príprave na večnú existenciu po smrti.

24. Baháji sa usilujú dodržiavať vysokým morálny štandard správania vo všetkých svojich skutkoch.

25. „Viera znamená vedomé poznanie a konanie dobrých skutkov.“

26. Baháji sa majú každý deň modliť a rozjímať.

27. V bahájskej viere neexistujú kňazi ani duchovenstvo. Spoločenstvo po organizačnej stránke vedú volené inštitúcie. Z hľadiska duchovného života je každý jednotlivec zodpovedný sám za seba.

28. Baháji majú na riešenie problémov používať konzultáciu ako spôsob hľadania najlepšieho riešenia pre všetkých.

29. Baháji veria v Zmluvu Božiu, ktorú Prejavy Božie uzatvárajú s ľudstvom o nástupníctve po úmrtí Prejavu Božieho.

___________________

¹ Bahájska viera – oficiálny názov náboženstva, ktorého zakladateľom je Bahá’u’lláh. Označenia ako napríklad „bahá‘ízmus“ a pod. nie sú prijateľné, pretože vznikli nesprávnym prekladom (zväčša z anglických publikácií, kde sa vyskytuje pomenovanie The Bahá‘í Faith). Spoločenstvo sa nazýva bahájskym spoločenstvom a jeho členovia sú baháji (j.č. baháj/bahájka). Slovo baháj, bahájsky je odvodené od základu Bahá’u’lláhovho mena – Bahá, čo znamená sláva. Baháj je teda označením nasledovníka Bahá’u’lláha, podobne ako je kresťan označením nasledovníka Ježiša Krista.

² Svetový dom spravodlivosti, úvod k vydaniu Najsvätejšej knihy