T. G. Masaryk 

„Choďte s týmito princípmi medzi diplomatov, na univerzity a do škôl, do náboženských spoločností a tiež o nich píšte. Svetový mier môžu priniesť len a len ľudia."

citované v The Bahá´í World, zv. XIII, s. 821 –3

Eduard Beneš 

„Bahájske učenie je jedným z veľkých nástrojov na konečné víťazstvo ducha a humanity."

citované v The Bahá´í World, zv. XIII, s. 821 –3

Dr. T. K. Cheyne 
známy znalec Biblie na univerzite v Oxforde 

„Ak v poslednom čase žil nejaký boží posol, potom musíme ísť k Bahá´u´lláhovi. Povaha je tým rozhodujúcim sudcom. Bahá´u´lláh bol človek najvyššieho postavenia - postavenia posla božieho."

Appreciation of the Bahá´í Faith, s. 18

J. Tyssul Davis 
anglický duchovný

 píše vo svojej knihe A League of Religions (Liga náboženstiev):

„Bahájska viera sa uchytila …, pretože vychádza v ústrety požiadavkám svojej doby. Do dnešnej doby sa vďaka svojim veľkorysým názorom hodí lepšie než uzavreté staršie vierovyznania. Jedným z jej základných rysov je jej prekvapivá slobodomyseľnosť a vytrvalosť. Uznáva všetky veľké náboženstvá ako pravé a ich spisy ako Bohom inšpirované… Jej etický ideál je veľmi vysoký a my zo Západného sveta by sme ho označili za „kresťanský". … Bádateľa neudivuje ani tak niečo v etike či filozofii tohto hnutia, ako skôr tá reakcia, ktorú jej ideály vyvolali v takom veľkom počte ľudí, ten obrovský vplyv, ktorý má toto učenie na ich správanie…"

Appreciation of the Bahá´í Faith, s. 33 - 34

Lev Nikolajevič Tolstoj 

„Trávime svoje životy tým, že sa snažíme odhaliť tajomstvo vesmíru. Žil však istý turecký väzeň, Bahá´u´lláh, ktorý mal k nemu kľúč. Bahá´u´lláhovo učenie nás obdarúva najvyššou a najčistejšou formou náboženského učenia."

(The Bahá´í World, zv. V, Bahá´í Publishing Committee, New York, 1936)

Vzťah L. N. Tolstého, autora knihy Vojna a mier, Anna Kareninová a mnohých ďalších, k bahájskej viere je pre mnohých určite viac než zaujímavý. Dôvodom je nielen to, že bol jedným z najvýznamnejších ruských spisovateľov (ak nie vôbec najvýznamnejším), ale takisto preto, že jedným z jeho sekretárov, či skôr osobným lekárom, bol Slovák Dr. Makovický, ktorý bol jeho dôverným priateľom a žil spolu s ním v Jasnej Polianke až do konca života. V listoch Dr. Makovického sa nachádza mnoho zmienok o bahájskej viere. Je dosť dobre možné, že práve Dr. Makovický bol jedným z prvých Slovákov, ktorý sa s bahájskou vierou stretol. Ale vráťme sa späť k Levovi Tolstému:

 Ako sa Tolstoj vôbec o bahájskej viere dozvedel?

Rusko a bahájska viera majú veľa spoločného: Na jeho pôde bol postavený prvý bahájsky chrám a v St. Petersburgu bola už v roku 1904 uvedená hra s názvom Báb, ktorá zaujala ruských literátov a dlho sa o nej hovorilo v celej Európe. Autorkou tejto hry, ktorej námetom bola ohromujúca osobnosť, ktorá zahynula mučeníckou smrťou v Tabríze v roku 1850, bola Isabela Grinevskaja. Táto hra mala veľmi pozitívnu odozvu, bola preložená do mnohých jazykov a spisovateľ Fiedler, ktorý ju preložil do nemčiny, sa o nej vyjadril: „Z hry Báb o piatich dejstvách sa je možné o bahájskom hnutí dozvedieť viac ako z dôsledných vedeckých výskumov prof. Edwarda G. Browna, Gobineauho a učencov a historikov Ruska." (The Bahá´í World, Vol. V, str. 642) Fiedler sa nemýlil. Grinevskej hra pritiahla pozornosť mnohých ľudí, predovšetkým však Leva Tolstého. Existujú dohady o tom, či o bahájskej viere vedel už prv (vraj sa už predtým poznal s istým perzským bahájom), no v každom prípade, len čo si hru v roku 1903 prečítal, napísal autorke pochvalný list, ktorý sa objavil v ruskej tlači.: „...Bábovo učenie, ktoré odmieta moslimské povery a zdôrazňuje zásady bratstva, rovnoprávnosti a lásky, má pred sebou veľkú budúcnosť... S bábizmom, ktorý hlása bratstvo a rovnoprávnosť, s celého srdca sympatizujem..." (Lev Tolstoj, List M. me. Isabele Grinevskej)

 Vplyv bahájskej viery na Tolstého

Tolstoj zostal po celý život týmto učením veľmi ovplyvnený. S veľkým záujmom čítal všetky knihy, ktoré o ňom našiel. Väčšinu života zasvätil hľadaniu pravdy, čo došlo až tak ďaleko, že ho Rusi považovali za sociálneho reformátora a duchovného vodcu národa a viedlo to k jeho exkomunikácii z pravoslávnej cirkvi. Tolstoj, hlavne v posledných rokoch, zdôrazňoval potrebu pravého náboženstva, ktoré by bolo založené na rozume a zároveň by bolo prístupné celému ľudstvu a nielen určitej triede či skupine. Dokonca povedal, že takáto viera by bolo morálnym záväzkom pre každého človeka, pričom príčinou vojen a konfliktov je neznalosť tohto pravého náboženstva. (Lev Tolstoj, Poľnoje sobranyje Šinenji, Moskva 1935, zv. LXXIII, str. 94)

 Kontakt Tolstého s ´Abdu´l-Bahom

Avšak Tolstoj nepoznal bahájsku vieru len z hry Báb. Viackrát prišiel, i keď len nepriamo, do styku s ´Abdu´l-Baháom, ktorý slávneho spisovateľa obdivoval a spozoroval jeho veľké duchovné kvality a jedného dňa za ním poslal perzského bahája, aby mu pomohol v prehĺbení znalostí o novom božom náboženstve. Tolstoj si po tomto stretnutí do denníka zapísal: „Dnes ma navštívil perzský baháj; dlho sme sa rozprávali... To, čo mi rozprával o bahájskej viere, prijímam a spečaťujem oboma rukami." (Azíz´u´lláh Sulaymá´ní, The Lights of Guidance, Vol. VII, str. 489) Po tomto stretnutí mal Tolstoj pocit radosti a myšlienka svetového náboženstva sa mu veľmi pozdávala.

Tolstoj si písal s istým ruským a perzským bahájom a tomu ruskému sa zdôveril, že zamýšľa napísať knihu o Bábovi a bahájskej viere. (Lev Tolstoj, Poľnoje, zv. LXXX, str. 103) ´Abdu´l-Bahá dal preložiť a Tolstému poslať mnoho úryvkov zo Svätého písma. Jeho odpoveď znela: „Dostal som Váš list i knihu... Ak máte ešte i ďalšie knihy na túto tému, rád by som ich mal, pretože sa veľmi zaujímam o bahájske učenie." (Lev Tolstoj, Poľnoje, zv. LXXX, str. 103)

O niekoľko rokov neskôr požiadal ´Abdu´l-Bahá francúzskeho orientalistu Gabriela de Sacy, aby Tolstému poslal niektoré Bahá´u´lláhove tabuľky (zjavené po Kitáb-i-Aqdas) a povedal mu, že „pre ľud Bahá je zdrojom zákonov Najsvätejšia kniha". Tolstoj De Sacymu odpovedal, že bahájska viera má v sebe hlbokú filozofiu, ktorú jeho generácia ešte nedokáže oceniť, a ďalej uviedol, že Svetový dom spravodlivosti zohrá v tom, aby bolo učenie tohto náboženstva docenené, veľkú úlohu, a že zabráni, aby sa tak, ako v minulosti, stalo nástrojom osobných záujmov. Ďalej v tomto liste uviedol, že bahájska viera a duch našej doby sú v súlade: „I keď je ešte len v období detstva, zodpovedá skutočným potrebám ľudí a v priebehu jedného storočia sa pravdepodobne vo svete hlboko zakorení a poskytne ľuďom blahobyt tým, že odstráni predsudky a prinesie svetový mier." (Ghadirian, str. 20)

V inom liste sa Tolstoj sťažoval, že perzská vláda prenasleduje Bábových nasledovníkov, ktorých on (Tolstoj) považuje za nasledovníkov pravého náboženstva. (Lev Tolstoj, Poľnoje, zv. LXXIII, str. 95)

Lev Tolstoj si vyslúžil od ´Abdu´l-Bahu mnoho chvály za svoju kultúru a dielo.

Použitá literatúra:

1) Huschmand Sabet: Der Weg aus der Ausweglosigkeit (Ein Plädoyer für den Frieden)
2) Farzin Dustdar: Das Modell des Friedens, Ausweg aus der Krise