Ktoré náboženstvo je pravdivé? Ako spoznáme pravdu?
Slovo „pravda“
sa v bahájskych spisoch objavuje veľmi často – v rôznych kontextoch.
Absolútnu pravdu pre bahájov predstavuje Boh: „On [=Boh] je
Zvrchovanou pravdou a pozná nevidené.“[1]
Na inom mieste sa spisy o Bohu zmieňujú ako o „Večnej pravde“.
Táto pravda je len jedna, je nemenná a stála: „Pravda je jedna. Svetlo je
rovnaké, i keď lampy môžu byť rôzne. Musíme sa dívať na Svetlo, nie na
Lampu. Ak prijímame Svetlo ako jediné, musíme prijímať Svetlo vo všetkom“[2]
Boh je tým, kto rozhoduje o pravde, On je mierou všetkého – a preto, keď sa
ľuďom zjavuje, jedine On sám rozhoduje o tom, čo dané zjavenie bude
obsahovať, a preto Bahá’u’lláh vraví: „Nevážte Knihu Božiu [čiže
Božie zjavenie] podľa noriem a náuk, ktoré sú medzi vami zavedené,
pretože táto kniha je sama o sebe neomylnou Váhou ustanovenou medzi ľuďmi.
Podľa tejto najdokonalejšej Váhy treba vážiť všetko, čo národy a kmene zeme
vlastnia. Miery jej váhy sa však musia preverovať len podľa jej vlastných
pravidiel...“[3]
Z tohto dôvodu Boh „činí, čo sa Mu zapáči, a prikazuje čokoľvek, čo si
zaželá.“[4]
Z hľadiska existencie
spomínanej absolútnej, nemennej pravdy je aj náboženstvo – počas existencie
ľudstva vyjadrené v podobe rôznych vierovyznaní – „nemenná viera Božia,
večná v minulosti, večná v budúcnosti,“[5]
zjavovaná tým istým Bohom. Na druhej strane si treba uvedomiť, že z hľadiska
človeka (alebo stvorenia ako takého) je náboženská pravda relatívna (t. j.
zjavovaná podľa schopností ľudí prijať ju), a nie absolútna[6]:
„Vôbec niet pochýb o tom, že národy sveta bez ohľadu na rasu či
náboženstvo získavajú vnuknutie z jedného nebeského Zdroja a podliehajú
jednému Bohu. Rozdiely medzi nariadeniami, ktoré dodržiavajú, treba pripísať
rôzniacim sa požiadavkám a podmienkam veku, v ktorom boli zjavené. Všetky z
nich prikázal Boh a všetky odrážajú Jeho vôľu a zámer, okrem tých
niekoľkých, ktoré sú výsledkom ľudskej zvrátenosti. Povstaňte a vyzbrojení
silou viery na kúsky rozbite bohov svojich márnych predstáv, tých, ktorí
medzi vás rozosievajú svár. Ľnite k tomu, čo vás spája a zjednocuje.“[7]
Ak sa teda pýtame, ktoré náboženstvo sveta má pravdu, Bahá’u’lláh vraví, že
všetky pochádzajú od toho istého Boha, pretože boli postupne zjavované, aby
ľuďom ju odhaľovali podľa ich schopností porozumenia v danej dobe. A práve
schopnosť ľudského porozumenia spôsobovala to, že Boh ľuďom zjavoval
náboženské pravdy tak, aby ich na danom vývojom stupni boli schopní pochopiť
– podobne ako učiteľ v škole žiakom vysvetľuje fyzikálne zákony v závislosti
od ich veku – najprv ich učí o Newtnovi a až potom o Einsteinovi: „Pravdu
možno prirovnať k slnku! Slnce je žiara, ktorá rozptýli všetky tiene.
Rovnako i pravda rozptyľuje tiene našich predstáv. Tak, ako slnko dáva život
celému ľudstvu, tak isto i pravda dáva život ľudským dušiam. Pravda
je slnce, ktoré vychádza z rozličných bodov na obzore. Niekedy slnko
vychádza zo stredu obzoru, potom v lete vychádza viac na severe a v zime
viac na západe – ale vždy ide o to isté slnko, avšak líšiace sa bodov,
odkiaľ vyšlo. Podobne je i pravda jedna, i keď má rôzne prejavy. Niektorí
ľudia majú zrak a vidia. Títo uctievajú slnko bez ohľadu na to, z ktorého
bodu na obzore vychádza. Keď slnko opustí zimnú oblohu, aby sa zjavilo na
letnej, vedia, kde ho hľadať. Iní sú tí, ktorí uctievajú len bod, z ktorého
slnko vyšlo, a keď vo svojej sláve vyjde z iného miesta, zostávajú
v zamyslení pred miestom predošlého východu. ... Tí, ktorí skutočne obdivujú
samotné slnce, tí ho spoznajú, nech sa zjaví z ktoréhokoľvek východiskového
bodu a okamžite k jeho žiarivosti obrátia tvár.“[8]
Práve preto, „baháj
nepopiera žiadne náboženstvo. Prijíma Pravdu vo všetkých... Miluje
všetkých ľudí ako svojich bratov, bez ohľadu na triedu, bez ohľadu na rasu
či národnosť, bez ohľadu na vyznanie či farbu, či už dobrých alebo zlých,
bohatých alebo chudobných, krásnych alebo škaredých.“[9]
„... keď stretnete ľudí, ktorých názory sa od vašich líšia, neodvracajte
sa od nich. Všetci hľadajú pravdu a k nej vedú mnohé cesty. Pravda má
mnoho aspektov, ale vždy a natrvalo zostáva jedinou. Nedovoľte, aby vás
rozdielnosti v názoroch či rozmanitosť myslenia oddelili od ostatných ľudí,
alebo aby sa vo vašich srdciach stali príčinou škriepok, nenávisti
a rozbrojov. Naopak, usilovne vyhľadávajte pravdu a zo všetkých ľudí
učiňte svojich priateľov.“[10]
To samozrejme neznamená, že človek by mal považovať za pravdu úplne všetko,
teda aj to, čo ňou nie je – človek sa má učiť poznať, čo je skutočne
pravdivé: „Nemožno si nevšímať pravdu v akejkoľvek záležitosti. Naopak,
je potrebné vyjadriť to, čo je správne a pravdivé.“[11]
Veľká hodnota sa preto v bahájskej viere prikladá princípu nezávislého
hľadania pravdy, pretože Bahá’u’lláh vraví, že každý človek má vrodenú
schopnosť sám od seba poznať Boha: „Človek sa musí odpútať od všetkých
predsudkov a od výsledkov vlastnej predstavivosti, aby dokázal hľadať pravdu
bez prekážok. Pravda je spoločná pre všetky náboženstvá a vďaka nej možno
uskutočniť jednotu sveta. Všetky národy majú spoločnú základnú vieru. Keďže
pravda je jedna, nemožno ju rozdeliť a rozdiely, ktoré zdanlivo medzi
národmi existujú, sú len výsledkom toho, že sa pridŕžajú predsudkov. Keby
tak ľudia vyhľadávali pravdu, zistili by, že sú zjednotení.“[12]
Pri hľadaní náboženskej
pravdy neslobodno zabúdať na vedu: „Náboženstvo a veda kráčajú ruka
v ruke a každé náboženstvo, ktoré protirečí vede, nie je pravdou.“[13]
„Treba prijímať pravdu. Žiadna pravda nemôže protirečiť inej
pravde. Svetlo je dobré, nech žiari v akejkoľvek lampe! Ruža je krásna, nech
rastie v akejkoľvek záhrade! Hviezda má rovnakú žiarivosť, nech už žiari
z východu alebo zo západu. Osloboďte sa od predsudkov – tak budete milovať
Slnce pravdy, nech vyjde z ktoréhokoľvek bodu na obzore! ... Tak uzrieme
pravdu vo všetkých náboženstvách, pretože pravda je vo všetkých a pravda je
jedna!“[14]

Z uvedených citátov je
samozrejmé, že bahájske spoločenstvo „už od doby svojho vzniku rozhodne
podporuje medzináboženské aktivity. Okrem radostných stretnutí, ktoré takéto
aktivity vytvárajú, vidia baháji v úsilí rozličných náboženstiev o vzájomné
zblíženie reakciu na Božiu vôľu pre ľudský rod, ktorý vstupuje do spoločnej
dospelosti. Členovia nášho spoločenstva budú i naďalej pomáhať, ako sa len
bude dať. Avšak svojím partnerom v tomto spoločnom úsilí musíme jasne
oznámiť svoje presvedčenie, že ak má medzináboženský dialóg zmysluplne
prispieť k vyliečeniu chorôb, ktoré zúfalé ľudstvo sužujú, treba sa teraz
úprimne a bez ďalšieho otáľania vyrovnať s dôsledkami premosťujúcej pravdy,
ktorá toto hnutie povolala k životu: že Boh je jeden a že bez ohľadu na
všetku rôznorodosť kultúrneho vyjadrenia a ľudskej interpretácie je
i náboženská viera jedna.“[15]
Pretože sa v bahájskej
viere kladie taký dôraz na pravdu, vyplýva z toho, že pravda
a pravdovravnosť je pre bahájov jednou z kardinálnych cností: „Čestná reč
a pravdovravnosť sa z dôvodu ich vznešeného postavenia ... považujú za slnce
žiariace z obzoru poznania.“[16]
Dokonca: „Pravdovravnosť je základom všetkých ľudských cností.“[17]
A „pokrok ... žiadnej duše v žiadnom zo svetov Božích nie je možný bez
pravdovravnosti.“[18]
Vráťme sa ešte k pravde
vyjadrenej v Božom zjavení a venujme sa Bahá’u’lláhovmu zjaveniu. Nie je
totiž bez zaujímavosti, že Bahá’u’lláh vo svojich tabuľkách vyhlasuje: „Vskutku,
Ten, kto je Duch pravdy [=Bahá’u’lláh], vás prišiel uviesť do
všetkej pravdy.“[19]
To znamená, že Bahá’u’lláh je naplnením biblického prísľubu o príchode
„Ducha pravdy“ a druhom príchode Krista.
Vzhľadom na to, čo už
sme o vzťahu bahájskej viery a ostatných náboženstiev uviedli, je zrejmé, že
baháji sa na jednotlivé náboženstvá nedívajú ako na protikladné a vzájomne
súperiace učenia, ale ako na kontinuum Božského zjavenia, ktorého cieľom
bolo vzdelávať a vychovávať ľudstvo: „To, že by rozličným obciam zeme a
rozmanitým sústavám náboženského vyznania nemalo byť nikdy dovolené
posilňovať medzi ľuďmi pocity nepriateľstva, predstavuje v tento deň
podstatu viery v Boha a v Jeho náboženstvo. Tieto zásady a zákony, tieto
pevne ustanovené a mocné sústavy vyšli z jedného Zdroja a predstavujú lúče
jedného Svetla. To, že sa od seba odlišujú, treba pripisovať rôzniacim sa
požiadavkám vekov, v ktorých boli hlásané.“[20]
Zmieňované kontinuum tiež odmieta tvrdenia o ukončení zjavenia: „Boh po
Mojžišovi a Ježišovi zoslal poslov a bude tak činiť až do konca, ktorý nemá
konca.“[21]
A ďalej: „ ... cieľom všetkých predchádzajúcich zriadení [t.j.
náboženstiev], bolo vydláždiť cestu pre Mohamedov príchod… Účelom tohto
zjavenia a tých, ktoré mu predchádzali, podobným spôsobom bolo oznámiť
príchod viery Toho, koho Boh prejaví [t.j. Bahá’u’lláha]. A … viera
Toho, koho Boh prejaví, spolu so všetkými predchádzajúcimi zjaveniami, mala
za cieľ Prejav, ktorý bude po nej nasledovať.“[22]
„Veriť, že ,všetko zjavenie skončilo, že portály božského milosrdenstva
sú zatvorené, že z úsvitov večnej svätosti už nikdy nevyjde slnce, že Oceán
nekonečnej štedrosti naveky utíchol a že Poslovia Boží sa prestali zjavovať
zo Svätostánku pradávnej slávy´, musí v očiach každého nasledovníka viery
predstavovať závažnú, neospravedlniteľnú odchýlku od jednej z jej
najdôležitejších a najkľúčovejších zásad.“[23]
„... je našou jasnou povinnosťou bezpochyby každému, kto hľadá pravdu,
objasniť, že „od začiatku, ktorý nemá začiatok“, Proroci jedného,
nepoznateľného Boha, vrátane samotného Bahá’u’lláha, mali ako riečiská Božej
milosti, ako zástancovia Jeho jedinosti, ako zrkadlá Jeho svetla a zjavitelia
Jeho zámeru za úlohu odhaľovať ľudstvu stále narastajúcu mieru Jeho pravdy,
Jeho nepreniknuteľnej vôle a Božského vedenia a i naďalej budú až do „konca,
ktorý nezná konca,“ udeľovať stále plnšie a väčšie zjavenie Jeho
neobmedzenej moci a slávy.“[24]
„... náboženská pravda nie je absolútna, ale relatívna, ...
Božské zjavenie je usporiadané, neustále a postupné, a nie
nárazové či konečné.“[25]
Bahá’u’lláh ďalej vysvetľuje: „S určitosťou vedz, že svetlo Božského
zjavenia bolo ľuďom v každom zriadení udelené v priamej závislosti od ich
duchovných možností. Uvažuj o slnci! Aké slabé sú jeho lúče v okamihu, keď
sa zjaví na obzore. S tým, ako sa približuje k nadhlavníku, jeho teplo a
sila narastá postupne, čím všetkému stvorenému umožňuje, aby sa prispôsobilo
zvyšujúcej sa intenzite svetla. A ako neustále slabne, až kým nezapadne.
Keby sa náhle prejavila sila, ktorá v ňom drieme, bez pochyby by všetkému
stvorenému poškodila … Rovnako, keby Slnce pravdy náhle v najrannejšej etape
svojho zjavenia v plnej miere prejavilo silu, ktorou ho prozreteľnosť
Všemocného obdarila, zem ľudského porozumenia by spustla a zahynula. Veď
ľudské srdce by neznieslo silu jeho zjavenia a ani by nebolo schopné odrážať
žiaru jeho svetla. Vydesené a premožené by zaniklo.“[26]

Čo sa týka otázky, či
v bahájskej viere existuje „manifestácia pravdy“: V bahájskej viere
je ňou Bahá’u’lláh. Z hľadiska náboženskej histórie za ňu baháji považujú
všetky „prejavy Božie“ – týmto pojmom (arabsky: zuhúr) sa v bahájskej
viere pomenúvajú zakladatelia veľkých svetových náboženstiev, ktorých
ľudstvu poslal Boh. Patrí medzi nich Mojžiš, Krišna, Zaratustra, Budha,
Ježiš Kristus, Mohamed, Báb a samotný Bahá’u’lláh. Podľa Bahá’u’lláha je
„poznanie týchto posvätených Bytostí [t.j. Prejavov Božích] ...
totožné s poznaním Jeho [t.j. Boha] samotného“[27].[28]
Na jednom mieste bahájskych spisov sa o Nich hovorí ako o „Stelesneniach
pravdy“, Bahá’u’lláh sám o sebe hovorí ako o „Slnci pravdy“,
„Dennici pravdy“, „Žiare pravdy“, „Podstate pravdy“,
„Slove pravdy“ a tiež hovorí, že Jeho príchod je totožný s príchodom
„Večnej pravdy“: „Je zrejmé, že Bohom prikázaná je každá doba, v
ktorej žije Prejav Boží, a že v určitom zmysle ju možno označiť za Bohom
vyvolený deň. Avšak tento deň je jedinečný a odlišuje sa od tých dní, ktoré
mu predchádzali. Označenie „Pečať prorokov“ plne odhaľuje jeho vysoké
postavenie. Prorocký cyklus sa vskutku skončil. Nadišla Večná pravda.“[29]
V jednej zo Svojich tabuliek Bahá’u’lláh vyhlasuje: „Vskutku, Ja som
Pravda a poznám nevidené.“[30]
Z istého hľadiska sa však na túto otázku dá odpovedať podobne ako v judaizme
– manifestáciou pravdy je i zjavené Slovo Božie tak, ako je
zaznamenané v „knihe“ (arabsky: kitáb), pričom tento pojem v tomto
prípade predstavuje pars pro toto pre celé Bahá’u’lláhovo zjavenie -
v bahájskej viere je totiž Sväté písmo tvorené výlučne Slovom Božím (Logos).
Odporúčaná literatúra:
1.
‘Abdu’l-Bahá: Paris Talks, The Bahá’í Publishing Trust, Veľká Británia, 1995
2.
‘Abdu’l-Bahá: The Promulgation of Universal Peace, Bahá’í Publishing Trust,
Willmette, Illinois, 1982
3.
‘Abdu’l-Bahá: Selections from the Writings of ‘Abdu’l-Bahá, Bahá’í World
Centre, Haifa, 1978
4.
‘Abdu’l-Bahá: ‘Abdu’l-Bahá in London, George Ronald, Veľká Británia, 1995
5.
Bahá’u’lláh: Bahá’u’lláhove tabuľky, slovenský preklad
6.
Bahá’u’lláh: Kitáb-i-íqán [Kniha istoty], slovenský preklad
7.
Bahá’u’lláh: Výber z Bahá’u’lláhových spisov, slovenský preklad
8.
Bahá’u’lláh: Kitáb-i-aqdas [Najsvätejšia kniha], slovenský preklad
9.
Schaefer Udo: The Imperishable Dominion, George Ronald, Oxford, 1992, kap.
What is Truth?
10.
Shoghi Effendi: Bahá’u’lláhovo zriadenie, slovenský preklad
[1] Bahá’u’lláhove
tabuľky, 6, 52
[2] ‘Abdu’l-Bahá in
London, s. 67
[5]
Výber z Bahá’u’lláhových spisov, LXX
[6]
Pozri tiež citát č. 25
[7]
Bahá’u’lláh citovaný v liste najvyššieho správneho orgánu
bahájskej viery – Svetového domu spravodlivosti – adresovaného
náboženským predstaviteľom sveta z apríla 2002
[8]
Paris Talks, s. 127 -
128
[9]
‘Abdu’l-Bahá in London,
s. 56
[11]
Bahá’u’lláhove tabuľky, 4, 20
[15]
Z listu najvyššieho správneho orgánu bahájskej viery – Svetového
domu spravodlivosti – adresovaného náboženským predstaviteľom sveta
z apríla 2002
[16]
Bahá’u’lláhove tabuľky, 4, 26
[17]
‘Abdu’l-Bahá, The Divine Art of Living, s. 78
[18]
‘Abdu’l-Bahá, The Divine Art of Living, s. 78
[19]
Bahá’u’lláhove tabuľky, 2, 12
[20]
Bahá’u’lláh: Epištola Synu Vlka, 17
[21]
Bahá’u’lláh citovaný v Shoghi Effendi: The Dispensation of Bahá’u’lláh,
s. 116
[22]
Báb citovaný v Shoghi Effendi: The Dispensation of Bahá’u’lláh, s. 116
[23]
Shoghi Effendi: The Dispensation of Bahá’u’lláh, s. 116
[24]
Shoghi Effendi: The Dispensation of Bahá’u’lláh, s. 118
[26]
Výber z Bahá’u’lláhových spisov, XXXVIII
[27]
Bahá’u’lláh: Výber z Bahá’u’lláhových spisov, XXI
[28]
por. Ján 14:7: „Keby ste boli mňa poznali, boli by ste poznali aj môjho
Otca.“
[29]
Výber z Bahá’u’lláhových spisov, XXV
[30]
Výber z Bahá’u’lláhových spisov, LXIV, 4
 |
|