Svet bude sledovať súd so 7 bahájmi v Iráne

Irán sa svojho plánu súdiť nevinných bahájov nevzdal napriek masívnej kritike medzinárodných organizácií. Na 7. februára bolo naplánované pokračovanie procesu s predstaviteľmi bahájskej viery v Iráne, ktorí sú vo väzení už takmer dva roky. Táto druhá časť procesu trvala iba hodinu a pojednávanie bolo odložené na neurčito, pričom baháji naďalej zostávajú vo väzení. Prvá časť procesu prebehla 12. januára a trvala približne tri hodiny. Proces bol neregulérny a do súdnej siene neboli vpustení žiadni pozorovatelia. Na začiatku dokonca sa aj právni zástupcovia väznených bahájov museli dohadovať o tom, či sa procesu môžu zúčastniť. Jedna z ich obhajkýň, Shirin Ebadiová, nositeľka Nobelovej ceny, o tomto zinscenovanom súdnom procese, na záver ktorého predstaviteľom bahájskeho spoločenstva v Iráne môžu hroziť vysoké tresty, uviedla, že ak „by súd mal byť spravodlivý a nestranný sudca by preskúmal obvinenia ..., nemohol by dospieť k žiadnemu inému verdiktu než k úplnému oslobodeniu.“

Nedobrou predzvesťou nedeľného súdu je aj minulotýždňové odsúdenie 16 jednotlivcov v Iráne, ktorí boli zatknutí 3. januára a medzi ktorými je aj jeden baháj. Počas neho boli porušené všetky medzinárodne prijaté normy pre spravodlivý súdny proces. Súdu sa nemohli zúčastniť právni zástupcovia, ani rodiny obvinených a o „priznaniach“ je známe, že boli vynútené taktikami ako odopieranie jedla a spánku, predstieranými popravami či hrozbami voči rodinám.

Voči konaniu iránskej vlády sa zdvihla medzinárodná vlna odporu, v médiách na celom svete vyšlo množstvo článok volajúcich po prepustení bahájov. Na Slovensku mnohé mimovládne organizácie, medzi nimi i Človek v ohrození, Inštitút pre verejné otázky a Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, uverejnili vyhlásenie, v ktorom odmietajú „hrubé porušovanie základných ľudských práv bahájov v Iráne“ a žiadajú pre bahájov „právo na spravodlivý a otvorený súdny proces“. Medzi slovenské osobnosti, ktoré sa k vyhláseniu pridali, patrí aj spisovateľ a kazateľ Cirkvi bratskej, Daniel Pastirčák, ktorý vo svojom písomnom posolstve uvádza: „Len nedávno som sa ... mal možnosť oboznámiť s alarmujúcou situáciou Bahájského spoločenstva v Iráne. Jeho členovia sú tam už roky vystavovaní systematickému porušovaniu základných ľudských práv, od malých foriem diskriminácie až po vykonštruované procesy, ktoré nie raz končia popravou. ... Ich situáciu nemôžeme zmeniť, ale môžeme sa verejne ozvať a vyzvať despotickú vládu, aby dodržiavala záväzky, ku ktorým sa voči medzinárodnému spoločenstvu zaviazala. Údel bahájskych sestier a bratov nemôžeme zmeniť, môžeme však  totalitnej vláde aspoň nastaviť zrkadlo – pridať hlas k medzinárodnému apelu.“

Medzi siedmymi väznenými bahájmi v Iráne sú dve ženy, Fariba Kamalabadi a Mahvash Sabet, a piati muži, Jamaloddin Khanjani, Afif Naeimi, Saeid Rezaie, Behrouz Tavakoli a Vahid Tizfahm.

Fotoreportáž z oslavy Svetového dňa náboženstiev

Ponúkame Vám fotografie z nedávnej oslavy Svetového dňa náboženstiev v Bratislave, na ktorej sa zúčastnili viacerí zástupcovia náboženských spoločností a predniesli krátky príhovor alebo ukázali, ako sa modlia či meditujú. Sme vďační za účasť všetkých z nich ako aj účasť hudobníkov a spevákov, ktorí na podujatí vystúpili. Jedným z citátov, ktoré na stretnutí odzneli, boli aj tieto slová: „Náboženstvo by malo zjednocovať všetky srdcia a malo by spôsobiť, že vojny a rozpory zmiznú z tváre zeme. Malo by podnecovať duchovnosť a prinášať do každého srdca život a svetlo.“

Slovenské osobnosti vyzývajú Irán na prepustenie bahájov

K silnejúcim medzinárodným hlasom  zo strany OSN, Európskej únie, Slovenskej republiky a vlády USA volajúcim po prepustení nevinných bahájov sa na Slovensku pridala Amnesty International, mnohé mimovládne organizácie ako Človek v ohrození, Inštitút pre verejné otázky ako i novinár Andrej Bán, politológ Gregorij Mesežnikov, husľový virtuóz Peter Michalica, čelista Jozef Ľupták, režisér Matej Mináč a mnohí ďalší. K vyhláseniu solidarity s prenasledovanými bahájmi v Iráne sa v týchto dňoch pridávajú aj ďalšie organizácie a iné osobnosti. Prečítajte si text vyhlásenia solidarity.

Túto situáciu vyvolala aj skutočnosť, že viac ako rok a pol trvalo iránskej vláde, aby stanovila dátum súdneho procesu pre najvyšších predstaviteľov bahájskeho spoločenstva v Iráne. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 12. januára s tým, že všetci obvinení baháji jednoznačne potvrdili to, že sú nevinní a sú väznení výlučne pre svoju náboženskú príslušnosť. Pokračovanie súdneho procesu bolo stanovené na 7. februára. Napriek tomu môže absurdné obvinenie zo „šírenia skazy na zemi“ podľa islamského práva v Iráne pre nich znamenať rozsudok smrti. Obhajoby siedmych väzňov (na fotografii), medzi ktorými sú dve ženy, sa ujala nositeľka Nobelovej ceny, Shirin Ebadiová.

V súvislosti s blížiacim sa termínom súdneho procesu vyjadruje Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike hlboké znepokojenie, pretože posledné dni predchádzajúce súdu využíva iránska vláda na vyvolávanie nenávisti voči tejto náboženskej menšine: V nedeľu 3. januára bezdôvodne zatkla ďalších 13 bahájov v Teheráne, medzi ktorými sú aj príbuzní väznených bahájov. Baháji sú taktiež zároveň s medzinárodnými organizáciami, novinármi, študentmi a zahraničnými mocnosťami falošne obviňovaní za súčasnú nepokojnú situáciu v krajinu, vrátane nepokojov sprevádzajúcich priebeh islamského sviatku Ašura (27. 12.).

„Všetky tieto obvinenia sú nepodložené,“ uviedla Jitka Spillerová, zástupkyňa Bahájskeho spoločenstva na Slovensku. „Vzhľadom na spomínané okolnosti sa bahájske spoločenstvo na Slovensku domnieva ,že je vysoko pravdepodobné, že baháji nedostanú možnosť na spravodlivý súdny proces. Pôjde o zinscenovaný súdny proces s vopred stanoveným výsledkom.“ Zadržiavaným bahájom nielenže hrozí vysoký trest bez predložených skutočných dôkazov, ale je aj možné, že im právo na súdny proces bude znovu upreté, pretože v priebehu minulého roku boli stanovené už tri rozličné dátumy bez toho, aby sa súd nakoniec uskutočnil.

Medzi siedmymi väznenými bahájmi v Iráne sú dve ženy, Fariba Kamalabadi a Mahvash Sabet, a piati muži, Jamaloddin Khanjani, Afif Naeimi, Saeid Rezaie, Behrouz Tavakoli a Vahid Tizfahm.

Zoznam článkov v slovenských médiách na túto tému:
Článok Karola Sudora v SME: Irán na nás používa stredoveké spôsoby mučenia - NOVÉ!

Najnovší článok na Aktualne.sk: Irán nepoľavil. Baháji ostávajú naďalej vo väzení - NOVÉ!

.týždeň: Slovenské osobnosti znepokojuje situácia bahájov v Iráne

Najnovší článok na dnes.sk s názvom Irán bude súdiť neprávom väznených. Tlačí naň svet

Článok Andreja Bána s názvom Irán: obete viery a Baháji: neznáma genocída

Článok na Aktualne.sk; časopis Žurnál; server dnes.sk.
Prečítajte si tiež plné znenie Vyhlásenia EU požadujúceho prepustenie väzňov a Vyhlásenie Amnesty International na Slovensku.

Najnovšie informácie nájdete na www.news.bahai.org alebo na našej stránke o situácii bahájov v Iráne.

Slovensko sa pripojilo k vyhláseniu EÚ o väzňoch v Iráne

Slovensko podporilo vyhlásenie EÚ o situácii zadržiavaných bahájov v Iráne, v ktorom sa okrem iného uvádza: „EÚ vyjadruje hlboké znepokojenie nad závažnými obvineniami vznesenými proti siedmym vedúcim predstaviteľom bahájskeho spoločenstva v Iráne. Osem mesiacov boli iránskymi orgánmi zadržiavaní bez toho, aby proti nim bolo vznesené obvinenie, pričom nemali prístupk právnemu zastúpeniu. EÚ sa obáva, že po takej dlhej dobe zadržiavania bez riadneho súdneho procesu sa vedúcim predstaviteľom bahájskeho spoločenstva nemusí dostať spravodlivý proces.“
Znepokojenie medzinárodných inštitúcií zdieľa aj bahájske spoločenstvo v SR a je o to väčšie, že podobný scenár sa odohral po islamskej revolúcii v Iráne v roku 1979, keď zmizlo a bolo s vysokou pravdepodobnosťou zabitých všetkých deväť členov najvyššieho voleného orgánu bahájskej viery v Iráne, pričom po znovuzvolení tohto orgánu bolo popravených jej deväť nových členov. Následné prenasledovanie bahájov vyústilo v popravenie stoviek ďalších členov bahájskeho spoločenstva výlučne z dôvodu z ich náboženskej príslušnosti.
Jedna z predstaviteľov bahájskeho spoločenstva na Slovensku, Venus Jahanpour, uviedla, že „obavy z možného trestu smrti pre bahájov v Iráne sú veľmi reálne“. Venus Jahanpour je spolu s viacerými bahájmi na Slovensku obeťou prenasledovania bahájov v Iráne a prenasledovanie výlučne na základe odlišného náboženského presvedčenia im je z Iránu až príliš dobre známe. Slovenská pobočka Amnesty International na čele s Branislavom Tichým tieto obavy považuje za opodstatnené . Detailné spracovanie situácie bahájskeho spoločenstva v Iráne priniesol aj spravodajský server Aktualne.sk a TV JOJ.
Ďalšie linky na aktuálne články v slovenských médiách:
Časopis Žurnál
Server dnes.sk
Vyhlásenie EU požadujúce prepustenie väzňov
Vyhlásenie Amnesty International na Slovensku

České predsedníctvo EÚ požaduje prepustenie väzňov svedomia v Iráne

Situácia väznených vrcholných predstaviteľov najväčšej náboženskej menšiny v Iráne - bahájskej viery -  ktorých v máji 2008 bezdôvodne zatkli agenti iránskej tajnej služby, sa rapídne zhoršuje. Po mesiacoch zadržiavania „za účelom vypočúvania“ a väznenia v malých samotkách bez postele by mali byť siedmi nevinní baháji budúci týždeň postavení pred revolučný súd s malou šancou na spravodlivý proces. Iránsky zástupca prokurátora, Hassan Haddan, už oznámil, že bude požadovať odsúdenie za „špionáž pre Izrael, urážku náboženstva a propagandu proti Iránu“. Medzinárodné bahájske spoločenstvo tieto obvinenia kategoricky odmieta ako ničím nepodložené a uvádza, že baháji sú v krajine prenasledovaní výlučne na základe svojho náboženského presvedčenia. Na obranu zadržiavaných bahájov vystúpila aj iránska nositeľka Nobelovej ceny, Shirin Ebadiová, ako aj vlády USA, Nemecka a Kanady, či Amnesty International a mnohé ďalšie medzinárodné organizácie pre ľudské práva.

České predsedníctvo EÚ vydalo menom EÚ vyhlásenie k pripravovanému procesu so siedmymi predstaviteľmi bahájskej viery v Iráne, v ktorom sa píše:

"EU vyjadřuje hluboké znepokojení nad závažnými obviněními vznesenými proti sedmi vůdčím představitelům bahaistů v Íránu.

Po osm měsíců byli íránskými orgány zadržováni, aniž by proti nim bylo vzneseno obvinění, přičemž neměli přístup k právnímu zastoupení.

EU se obává, že po tak dlouhém zadržování bez řádného soudního procesu se vůdčím představitelům bahaistů nemusí dostat spravedlivého procesu. EU proto Íránskou islámskou republiku žádá, aby umožnila nezávislé sledování soudních řízení a aby znovu uvážila obvinění vznesená proti těmto osobám.

EU si přeje zdůraznit, že zásadně odmítá všechny formy diskriminace a útisku, zejména na základě náboženského vyznání. V této souvislosti EU Íránskou islámskou republiku naléhavě vyzývá, aby respektovala a chránila náboženské menšiny v Íránu a propustila všechny vězně zadržované z důvodu jejich víry nebo náboženského vyznání.

K tomuto prohlášení se připojují kandidátské země Turecko, Chorvatsko a Bývalá jugoslávská republika Makedonie*, země procesu stabilizace a přidružení a potenciální kandidátské země Albánie a Černá Hora a země ESVO Island, Lichtenštejnsko a Norsko, členské státy Evropského hospodářského prostoru, jakož i Ukrajina a Moldavsko."
Okrem toho sa zhoršuje i situácia celého bahájskeho spoločenstva v Iráne. Po viacerých výhražných telefonátoch sa minulý rok v Iráne uskutočnilo viac ako 12 podpaľačských útokov namierených proti členom bahájskeho spoločenstva, pričom pri nich zhorelo niekoľko áut ako aj domov a ich majitelia v niektorých prípadoch ledva unikli uhoreniu. 53-ročného muža neznámi páchatelia priviazali o strom, poliali benzínom a snažili sa ho zapáliť. Iránske úrady prípady ignorujú a odmietajú sa nimi zaoberať.

Tieto útoky predstavujú výrazné zhoršenie situácie bahájskeho spoločenstva po tom, čo iránska vláda oficiálne potvrdila zatknutie šiestich vrcholných predstaviteľov dňa 14. mája 2008.

Toto zatknutie vyvoláva ďalšie obavy zo zvyšujúceho sa prenasledovania bahájov v Iráne, pretože podobný scenár sa odohral po islamskej revolúcii v Iráne v roku 1979, keď zmizlo a bolo s vysokou pravdepodobnosťou zabitých všetkých deväť členov najvyššieho voleného orgánu bahájskej viery v Iráne, pričom po znovuzvolení tohto orgánu bolo popravených jej deväť nových členov. Následné prenasledovanie bahájov vyústilo v popravenie stoviek ďalších členov bahájskeho spoločenstva výlučne z dôvodu z ich náboženskej príslušnosti.

Najnovšie informácie nájdete na www.news.bahai.org alebo na našej stránke o situácii bahájov v Iráne.

Prenasledovanie bahájov v Iráne sa začalo zameriavať aj na deti

Dlhodobé systematické prenasledovanie bahájov v Iráne, v rámci ktorého niet núdze o príbehy o únosoch, mučení, väznení či zabíjaní bahájov pre ich náboženské presvedčenie, predstavuje systematickú snahu iránskej vlády o úplné vyhladení celej náboženskej menšiny – v Iráne sa k bahájskej viere hlási približne 350-tisíc ľudí. V súčasnosti sa táto politika iránskej vlády rozšírila aj na deti a mládež. Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike v snahe poukázať na závažné porušovanie ľudských práv v Iráne usporiada dňa 3. októbra 2007 o 18:00 hod. v Múzeu Jána Cikkera (Fialkové údolie 2, Bratislava) koncert, na ktorom vystúpi Peter Michalica, spojený s prednáškou profesora psychológie, Curtisa Russela (USA). Na toto podujatie spojené s diskusiou a občerstvením sú pozvaní zástupcovia médií ako aj široká verejnosť, ktorí sa budú môcť dozvedieť viac o prenasledovaní, ktoré opakovanie odsúdilo Valné zhromaždenie OSN vo svojich rezolúciách.

Prenasledovanie bahájov v Iráne sa nedeje na etnickom ani politickom princípe. Ide o kultúrne čistky. Baháji v Iráne majú rovnakú národnosť ako ostatní Iránčania a pochádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev obyvateľstva. Od ostatných Iránčanov sa odlišujú len svojím náboženským presvedčením – presvedčením, ktoré im zakazuje, aby svoju vieru ostatným vnucovali.

Bahájska viera je najmladšie svetové náboženstvo, jej dejiny sa začali písať v roku 1844. Zakladateľom bahájskej viery bol Bahá´u´lláh z Teheránu vo vtedajšej Perzii. Bahájska viera hlása porozumenie, mier a jednotu medzi ľuďmi a náboženstvami sveta. Baháji veria, že všetci ľudia majú spoločného Stvoriteľa. Prostredníkmi medzi Bohom a ľuďmi sú podľa nich poslovia boží, výnimočné osobnosti, ktoré žili na tejto zemi a boli zakladateľmi veľkých svetových náboženstiev. V súčasnosti žije vo vyše 200 krajinách sveta viac ako šesť miliónov nasledovníkov bahájskej viery, ktorí sú príslušníkmi rozmanitých národov a etnických skupín. Na území bývalého Československa bola bahájska viera známa ešte pred vznikom prvej republiky a rozvíjala sa až do roku 1950. Činnosť bahájskeho spoločenstva na našom území sa obnovila po roku 1989, zaregistrované bolo v apríli 2007. Centrá bahájov sú v Bratislave, Banskej Bystrici, Trenčíne, Košiciach a ďalších mestách SR.

Bahájske spoločenstvo oslávi deň vzniku svojej viery

Dňa 23. mája oslávi Bahájske spoločenstvo v SR 165. výročie existencie bahájskej viery, najmladšieho nezávislého svetového náboženstva. Hoci je zakladateľom bahájskej viery perzský šľachtic menom Bahá´u´lláh (v preklade: Sláva Božia), tento deň sa spája s menom Bahá´u´lláhovho Predchodcu známeho pod menom Báb (v preklade Brána). Ten, podobne ako Ján Krstiteľ v kresťanskej histórii, oznamoval príchod Prisľúbeného všetkých náboženstiev – Bahá´u´lláha – a dňa 23. mája 1844 sa túto radostnú zvesť dozvedel Jeho prvý nasledovník. Táto udalosť sa zdá priamou odpoveďou na slová prvého telegramu v ľudskej histórii, ktorý deň na to zaslal z Baltimore do Washingtonu jeho slávny vynálezca Samuel Morse. V ňom sa slovami citátom z Biblie pýta: „Čo učinil Boh?“

Následne sa Bábovo učenie rýchlo šírilo, pričom Bába postihol osud podobný osudu Jána Krstiteľa – za Svoje učenie bol v roku 1850 popravený. Moderný charakter Bábovej viery, ktorá predstavovala radikálnu reformu vtedajších náboženských predstáv, sa nestretol s pochopením ortodoxnej perzskej vlády, čo sa stalo dôvodom na rozsiahle náboženské prenasledovanie Bábových stúpencov, z ktorých bolo len počas prvých rokov zabitých 20-tisíc. Dramatické okolnosti popravy samotného Bába pred zrakom desaťtisícov ľudí sa stali predmetom skúmania slávneho francúzskeho orientalistu Gobineaua či námetom mnohých kníh a divadelných hier: Dodnes zostáva záhadou to, čo sa stalo pri streľbe prvého popravčieho pluku zloženého zo 750 vojakov, z ktorých ani jeden Bába nezasiahol napriek tomu, že bol pripútaný k stĺpu.

23. mája si baháji na celom svete ako príslušníci druhého územne najrozšírenejšieho náboženstva pripomínajú, že podstatou Bábovho učenia bola ďalekosiahla sociálna a duchovná reforma, ktorá spolu s Bahá´u´lláhovým novým náboženstvom znamenala začiatok rovnoprávnosti mužov a žien, budovanie škôl aj pre dievčatá a dôraz na ich všeobecné vzdelanie, učenie o rovnocennosti všetkých rás a národností a zdôrazňovanie spoločnej podstaty všetkých náboženstiev tvrdením, že jednotliví zakladatelia náboženstiev sú ako zrkadlá, ktoré podľa potrieb ľudí danej doby odrážajú Božie učenie.

Bahájske spoločenstvo v SR si tento významný deň pripomenie oslavami, ktoré sú prístupné širokej verejnosti.

Ministerstvo kultúry zaregistrovalo Bahájske spoločenstvo v SR

Bahájske spoločenstvo v SR sa 19. apríla 2007 stalo registrovaným náboženským spoločenstvom po tom, čo Ministerstvo kultúry SR schválilo jeho žiadosť, ku ktorej vo februári 2007 priložilo viac ako 28.000 podpisov osôb s trvalým pobytom na Slovensku. Stalo sa tak ešte za účinnosti pôvodného zákona o registrácii, ktorý je v platnosti do začiatku mája. Bahájske spoločenstvo vo svojej žiadosti už vopred uviedlo, že nebude požadovať finančné dotácie od štátu, na ktoré by ho registrácia oprávňovala, pretože svoje aktivity financuje výlučne z vlastných zdrojov tvorených dobrovoľnými príspevkami svojich členov.

 „Naša registrácia daňových poplatníkov nič nestojí, pretože nebudeme čerpať žiadne finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu,“ povedala Jitka Spillerová, hovorkyňa Bahájskeho spoločenstva v SR, „avšak umožní nám efektívnejšie pomáhať a slúžiť všetkým občanom Slovenska a zabezpečiť väčšiu dostupnosť našich programov pre deti i dospelých.“ Registráciou cirkvi či náboženského spoločenstva im štát garantuje právne postavenie a možnosti pôsobenia aj vo verejnom živote.

Bahájske spoločenstvo v procese registrácie splnilo všetky zákonné náležitosti. Ministerstvo kultúry pri registrovaní nových subjektov skúma, či je založenie a činnosť cirkví a náboženských spoločenstiev v súlade so zákonmi, s ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, so zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov. Učenie bahájskej viery jej veriacim priamo stanovuje povinnosť dodržiavať zákony krajiny, v ktorej žijú.

Bahájske spoločenstvo okrem šírenia vysoko aktuálnych princípov úcty ku všetkým náboženstvám a oceňovania rozmanitosti rozličných kultúr zdarma ponúka verejnosti program pre morálnu výchovu detí a mládeže, študijné kurzy pre dospelých a duchovné stretnutia pre ľudí každého vierovyznania: „Chceme vytvárať priestor, aby sa ľudia mohli v každodennom zhone zastaviť a zamyslieť sa nad nadčasovými pravdami, ktoré učia všetky svetové náboženstvá, a nad tým, ako ich môžu uplatňovať vo svojom živote,“ objasňuje Spillerová.

Bahájska viera, ktorá je druhým územne najrozšírenejším náboženstvom na svete, sa tak zaradila medzi sedemnásť doposiaľ registrovaných cirkví a náboženských spoločností na Slovensku. „Radi by sme sa poďakovali tisícom tých, ktorí našu snahu o registráciu podporili. Cítili sme veľkú podporu verejnosti. Rovnako by sme chceli oceniť prístup Ministerstva kultúry a spoluprácu s pracovníkmi Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví,“ uzavrela Spillerová.

Ako nezávislé svetové náboženstvo má bahájska viera už viac ako 160 rokov, pričom jej  zakladateľ, Bahá’u’lláh, zdôrazňoval existenciu jedného Boha spoločného pre všetky náboženstvá, zaangažovanosť pri riešení problémov súčasnej doby a potrebu celosvetového zjednotenia ako podmienky pre trvalý mier na zemi.

Bahájska viera má na území bývalej ČSR tradíciu už od začiatku 20. storočia, keď začínali vznikať prvé bahájske spoločenstvá. Pretože v bahájskej viere nie sú kňazi ani duchovní, činnosť Bahájskeho spoločenstva v SR, rovnako ako v ostatných krajinách sveta, bude riadiť volený deväťčlenný orgán s názvom Národná duchovná rada bahájov SR so sídlom v Bratislave.

Viac informácií na tel. č. 0902-229123.

Fakty o bahájskej viere:

Vznik: 1844

Zakladateľ: Bahá’u’lláh (1817 – 1892) (v preklade: „Sláva Božia“)

Sväté písmo: Bahá’u’lláhove spisy

Svetové centrum: Haifa, Izrael

Symbol: deväťcípa hviezda

Status: nezávislé svetové náboženstvo podobne ako kresťanstvo, židovstvo či islam

Zaradenie: monoteistické (viera v jedného Boha)

Nasledovníci: vo viac ako 190 krajinách sveta

Organizácia: volené orgány (neexistujú kňazi)

Postavenie pri OSN: Konzultatívny štatút pri ECOSOC a UNICEF, pomoc pri činnosti WHO a UNIFEM

Poslanie: zlepšovanie stavu sveta, napĺňanie zmyslu života a vytváranie porozumenia medzi všetkými ľuďmi

Postoj k iným náboženstvám: považujú ich za súčasť „postupného zjavovania“ prispôsobovaného potrebám danej doby, preto si ctia všetkých zakladateľov svetových náboženstiev ako Mojžiš, Buddha či Ježiš

Posmrtný život: nesmrteľná duša približujúca sa k Bohu

Čo znamená byť bahájom?: „Byť bahájom jednoducho znamená milovať celý svet, milovať ľudstvo a usilovať sa mu slúžiť, pracovať pre celosvetový mier a celosvetové bratstvo.“

Základné myšlienky:

1.     Náboženstvo má byť „príčinou a prostriedkom spoločného úsilia a úspechov ľudstva“.

2.     Viera znamená vedomé poznanie a konanie dobrých skutkov.“

3.     Potreba aktívne sa podieľať na riešení problémov spoločnosti uplatňovaním týchto princípov:

        - zjednotenie ľudstva a docenenie prínosu všetkých kultúr a národov

        - rozdielnosti v jazyku, kultúre a tradíciách majú byť oceňované, a nie byť zdrojom konfliktov

        - rovnocennosť všetkých rás a národností

        - viera musí byť v súlade s vedou

        - každý človek by mal pravdu hľadať nezávisle

        - rovnoprávnosť mužov a žien

        - odstránenie všetkých predsudkov

        - vytvorenie alebo ustanovenie jednotného svetového pomocného jazyka a písma

        - ustanovenie trvalého celosvetového mieru

        - dostupné vzdelanie pre všetkých ľudí na celom svete

        - vyriešenie ekonomických problémov pomocou duchovných princípov

        - odstránenie extrémov chudoby a bohatstva

        - globálne riešenie ekologických problémov ľudstva

        - poctivá práca sa považuje za duchovnú činnosť

        - dodržiavanie vysokého morálneho štandardu správania vo všetkých skutkoch

19. 4. 2007

Znepokojenie nad situáciou bahájov v Iráne zdieľa aj EU

Závery Rady Európskej únie pre vonkajšie vzťahy v Bruseli potvrdili obavy Bahájskeho spoločenstva v SR nad zostrovaním prenasledovania bahájov v Iráne – najväčšej náboženskej menšiny v tejto krajine. Baháji na Slovensku oceňujú podporu EU v tejto záležitosti rovnako ako nedávne vyhlásenie hovorcu Bieleho domu odsudzujúce postup iránskej vlády voči príslušníkom bahájskej viery v Iráne. Podobným spôsobom reagoval aj bývalý prezident SR, Michal Kováč, keď pre niekoľkými dňami prijal delegáciu bahájskeho spoločenstva, ktorá ho podrobne informovala o zhoršujúcej sa situácii bahájov v Iráne. Michal Kováč počas rozhovoru uviedol, že zdieľa presvedčenie bahájskeho spoločenstva o potrebe jednoty medzi náboženstvami, pretože takáto jednota vedie k mierovému spolunažívaniu všetkých národov. Zároveň sa zmienil o potrebe náboženskej tolerancie, keď povedal, že je neprípustné, aby v dnešnej dobe boli ľudia prenasledovaní len kvôli svojmu vierovyznaniu.

Podnetom pre spomínané znepokojenie a obavy pokiaľ ide o situáciu bahájov v Iráne bolo vyhlásenie osobitnej spravodajkyne OSN pre ľudské práva a náboženskú slobodu Asma Jahangirová, ktorá sa dňa 20. marca odvolala na dôverný list zaslaný dňa 29. októbra 2005 predsedom Veliteľských jednotiek ozbrojených síl Iránu. V liste sa hovorí, že najvyšší vodca ajatolláh Alí Hosejní Chameneí žiada identifikovať všetky osoby hlásiace sa k bahájskej viere, vrátane ich zamestnania, a monitorovať ich aktivity.

Bahájska viera je najmladšie svetové náboženstvo, jej dejiny sa začali písať v roku 1844. Zakladateľom bahájskej viery bol Bahá´u´lláh z Teheránu vo vtedajšej Perzii. Bahájska viera hlása porozumenie, mier a jednotu medzi ľuďmi a náboženstvami sveta. Baháji veria, že všetci ľudia majú spoločného Stvoriteľa. Prostredníkmi medzi Bohom a ľuďmi sú podľa nich poslovia boží, výnimočné osobnosti, ktoré žili na tejto zemi a boli zakladateľmi veľkých svetových náboženstiev. V súčasnosti žije vo vyše 200 krajinách sveta viac ako šesť miliónov nasledovníkov bahájskej viery, ktorí sú príslušníkmi rozmanitých národov a etnických skupín. Na území bývalého Československa bola bahájska viera známa ešte pred vznikom prvej republiky a rozvíjala sa až do roku 1950. Činnosť bahájskeho spoločenstva na našom území sa obnovila po roku 1989. Centrá bahájov sú v Bratislave, Banskej Bystrici, Trenčíne, Košiciach a ďalších mestách SR.

Viac informácií spolu s fotografiami je k dispozícii na týchto stránkach:

www.question.bahai.org – kompletné informácie o danej problematike
www.bahai.org – oficiálna stránka bahájskeho spoločenstva v angličtine
www.whitehouse.gov/news/briefings - stránka Bieleho domu USA so záznamom briefingu, na ktorom dňa 28. 3. hovorca prezidenta potvrdil obavy Bahájskeho medzinárodného spoločenstva
www.bahai.sk – oficiálna stránka bahájskeho spoločenstva na Slovensku

Mimoriadna spravodajkyňa pre slobodu náboženstva a vierovyznania je znepokojená zaobchádzaním s nasledovníkmi bahájskej viery v Iráne

[Preklad originálneho dokumentu OSN]

ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV

Tlačová správa

20. marec 2006

Mimoriadna spravodajkyňa Komisie pre ľudské práva v oblasti slobody náboženstva a vierovyznania, Asma Jahangirová, dnes uviedla:

„Mimoriadna spravodajkyňa je vážne znepokojená informáciami ohľadom zaobchádzania s príslušníkmi bahájskeho spoločenstva v Iráne.

Do pozornosti mimoriadnej spravodajkyne sa dostal tajný list, ktorý 29. októbra 2005 odoslal predseda veliteľstva Ozbrojených síl Iránu niekoľkým vládnym inštitúciám. List adresovaný Ministerstvu informácií, Revolučnej garde a Policajnému zboru uvádza, že najvyšší vodca Ajatolláh Chomejní udelil veliteľstvu pokyny na identifikáciu príslušníkov bahájskej viery a monitorovanie ich činnosti. List ďalej prísne tajne žiada adresátov, aby zbierali čo najväčšie množstvo informácií o príslušníkoch bahájskej viery.

Mimoriadna spravodajkyňa sa obáva tohto podnetu k monitorovaniu činnosti osôb výlučne z toho dôvodu, že sa hlásia k náboženstvu, ktoré nie je štátnym náboženstvom. Myslí si, že takého monitorovanie predstavuje neprípustné a neprijateľné porušovanie práv príslušníkov náboženských menšín. Taktiež je znepokojená tým, že takto získané informácie budú použité ako podklad na zosilnenie prenasledovania a diskriminácie príslušníkov bahájskej viery, čo predstavuje porušovanie medzinárodných štandardov.

Bahájske spoločenstvo má v Iráne približne 300 000 až 350 000 nasledovníkov. Príslušníci bahájskeho spoločenstva však nie sú uznaní ako náboženská menšina v krajine a nemajú právo praktizovať svoje náboženstvo. Mimoriadna spravodajkyňa pre slobodu náboženstva a vierovyznania starostlivo sleduje zaobchádzanie s náboženskými menšinami v Iráne a už dlho je znepokojená systematickou diskrimináciou príslušníkov bahájskeho spoločenstva. Čo sa týka iránskej vlády, mimoriadna spravodajkyňa od nástupu do funkcie v júli 2004 už niekoľkokrát intervenovala v otázke zaobchádzania s bahájskym spoločenstvom.

Mimoriadna spravodajkyňa je znepokojená nedávnym vývojom, ktorý naznačuje, že sa situácia ohľadne náboženských menšín zhoršuje. Pri tejto príležitosti zdôrazňuje, že ak je niektoré náboženstvo uznané ako štátne náboženstvo, táto skutočnosť nesmie mať za výsledok diskrimináciu príslušníkov iných náboženstiev. Iránsku vládu vyzýva, aby ustúpila od kategorizácie osôb podľa príslušnosti k náboženstvu a zaistila, aby príslušníci všetkých náboženských menšín mali slobodu praktizovať svoje náboženské presvedčenie bez diskriminácie či strachu.“

***

Slúži pre médiá, nejde o oficiálny záznam.

Dokážu sa predstavitelia rozličných náboženstiev stretnúť pri spoločnej modlitbe?

Viacero náboženských predstaviteľov na Slovensku prijalo pozvaniena oslavu Svetového dňa náboženstiev, na ktorom odznejú citáty z rôznych Svätých kníh na tému Jednota a mier. Svetový deň náboženstiev sa koná každý rok tretiu januárovú nedeľu.

Svetový deň náboženstiev vyhlásil národný administratívny orgán bahájskej viery v Spojených štátoch v roku 1950. Zmyslom Svetového dňa náboženstiev je upevňovanie porozumenia a súladu medzi náboženstvami za pomoci vyzdvihovania spoločných menovateľov, ktoré  spájajú všetky náboženstvá. Odkazom Svetového dňa náboženstva je, že ľudstvo, ktoré má spoločný pôvod, sa teraz musí usilovať o zosúladenie toho, kvôli čomu bolo rozdelené. Jednota ľudstva a skutočná rovnoprávnosť nezávisí od východísk z minulosti, ale od cieľov budúcnosti, od toho, kým sa stávame a kam smerujeme.

Bahá’u’lláh, Boží posol a zakladateľ bahájskej viery učil, že všetky svetové náboženstva pochádzajú z jedného zdroja prostredníctvom postupne po sebe nasledujúcich Poslov, ako boli, Abrahám, Mojžiš, Kristus, Krišna, Budha, Zoroaster, a Mohamed. A  pred vyše storočím povedal: 

„Vôbec niet pochýb o tom, že národy sveta bez ohľadu na rasu či náboženstvo získavajú vnuknutie z jedného nebeského Zdroja a podliehajú jednému Bohu. Rozdiely medzi nariadeniami, ktoré dodržiavajú, treba pripísať rôzniacim sa požiadavkám a podmienkam veku, v ktorom boli zjavené. Všetky z nich prikázal Boh a všetky odrážajú Jeho vôľu a zámer, okrem tých niekoľkých, ktoré sú výsledkom ľudskej zvrátenosti. Povstaňte a vyzbrojení silou viery na kúsky rozbite bohov svojich márnych predstáv, ktoré medzi vami rozosievajú svár. Ľnite k tomu, čo vás spája a zjednocuje.“

„...náboženskí predstavitelia sa už nesmú vyhýbať tomu, aby úprimne čelili dôsledkom, ktoré so sebou prináša skutočnosť, že existuje jeden Boh a že bez ohľadu na rozmanité kultúrne poňatie náboženstva a bez ohľadu na jeho rozličný výklad ľuďmi, ide vždy o rovnakú náboženskú podstatu.“

Keď si budeme teraz v nedeľu pripomínať Svetový deň náboženstiev, snažme sa o toleranciu a pamätajme na slová Bahá´u´lláha: „Náboženstvo by malo zjednocovať všetky srdcia a malo by spôsobiť, že vojny a rozpory zmiznú z tváre zeme. Malo by podnecovať duchovnosť a prinášať do každého srdca život a svetlo.“

 „Blahobyt ľudstva, jeho mier a bezpečie, nemožno dosiahnuť,“ nalieha Bahá’u’lláh, „pokiaľ nebude pevne ustanovená jeho jednota.“

Nový rok prichádza v marci

Dňa 21. marca nastane jarná rovnodennosť. Pre príslušníkov bahájskej viery bude tento dátum spojený s oslavou Nového roku, ktorý baháji nazývajú Naw-Rúz (čiže Nový deň). Od tohto dňa začnú písať rok 165 – presne toľko rokov totiž uplynulo od vzniku bahájskej viery. Keďže bahájska viera je druhým územne najrozšírenejším na zemi, Nový rok si pripomenú nielen baháji na Slovensku, ale i milióny ľudí v tisíckach rozličných miest na celom svete.

Bahájska viera má rovnako ako všetky ostatné svetové náboženstvá svoj vlastný kalendár, ktorý sa však nezačína v januári, ale spolu s prebúdzaním prírody, v marci. Tak ako ožívajú rastliny, kvety a zvieratá, tak by mal ožiť i duchovný život ľudí. Bahájsky kalendár sa skladá z devätnástich mesiacov po devätnástich dňoch, čo spolu dáva 361 dní. Zvyšné 4 dni (v priestupnom roku 5 dní) tvoria tzv. vložené dni a sú dňami štedrosti, pohostinnosti a radosti. Aby sa baháji na príchod Nového roku čo najdôkladnejšie pripravili predchádza mu devätnásť dní pôstu.

A ako vyzerá oslava bahájskeho nového roku? To samozrejme závisí od každého spoločenstva, ale v každom prípade nejde o oslavy podobné Silvestru. Baháji sa sústreďujú v prvom rade na duchovnú podstatu nového roku – na zlepšenie duchovného života (majú dokonca jednu špeciálnu modlitbu, ktorú sa modlia na nový rok). Okrem toho sa vo všetkých väčších mestách uskutočnia i verejné oslavy nového roka s kultúrnym programom zahŕňajúcim vysvetlenie jeho významu a pôvodu.

Modlitba za Nový rok:

On je Boh! O vy deti Kráľovstva!

Je Nový Rok, čiže takpovediac, začiatok cyklu roka. Rok je výrazom cyklu slnka. Ale teraz je začiatok cyklu Skutočnosti, Nového Cyklu, Nového Veku, Nového Storočia, Nového Času a Nového Roku. Preto, a preto je veľmi požehnaný.

Želám si, aby sa toto požehnanie objavilo a prejavilo sa na tvárach a črtách veriacich, aby sa aj oni mohli stať novými ľuďmi a našli nový život a boli pokrstení ohňom a duchom, aby mohli učiniť tento svet novým svetom do tej miery, že stará zem zmizne a objaví sa nová; prestanú jestvovať staré myšlienky a objavia sa nové ideály, bude odložený starý odev a odeje sa nový; starý spôsob vládnutia, ktorého základom je vojna, bude odvrhnutý, a zvíťazí moderný spôsob založený na mieri, nová hviezda zažiari a zasvieti, a bude žiariť a svietiť nové Slnce, vyrastú nové kvety, vyvstane nová krása, Nový Strom vydá nové ovocie; ozve sa nový hlas a do uší sa dostane tento nový zvuk; po starom duchu bude nasledovať nový a všetko staré zariadenie a nábytok bude vyhodené a na ich miesto bude položená nová výzdoba.

Toto všetko si pre vás želám. Želám si, aby ste mali túto veľkú oporu a aby sa vám dostalo tejto nesmiernej štedrosti. Prajem si, aby ste sa v duchu a srdci usilovali a snažili, až kým sa svet vojny nestane svetom mieru; svet tmy svetom svetla, kým sa pekelné chovanie neobráti v nebeské správanie, kým sa zničené mesta nevybudujú, meč nepremení v olivovú ratolesť, záblesk nenávisti nestane plameňom lásky Božej a hluk zbraní hlasom Kráľovstva, vojaci smrti vojakmi života, všetky národy sveta jedným národom, všetky rasy jednou rasou, kým všetky národné hymny nebudú zladené do jedného nápevu.

Potom toto materiálne kráľovstvo bude Rajom, zem Nebom a svet satanov sa stane svetom anjelov.

‘Abdu’l-Bahá

Už v sobotu sa na letnej škole stretnú baháji z celého sveta

„Tohtoročná letná škola v dedine Bystrá bola obsadená už dlho vopred aj vzhľadom na to, že sa nám podarilo zabezpečiť troch vynikajúcich prednášajúcich," vysvetľuje jeden z organizátorov bahájskej letnej školy, ktorá sa bude konať od 31. júla do 5. augusta. Už v sobotu 31. júla priletí známy hollywoodsky herec a baháj Omid Djalili z Veľkej Británie, (poznáme ho z filmu Múmia, Gladiátor, či zo seriálu s Whoopi Goldbergovou, pričom onedlho si ho budeme môcť vychutnať v hlavnej úlohe filmu Piccaso) a s účastníkmi sa počas poobedného seminára podelí o svoje herecké skúsenosti. V rámci večerného programu publikum rozosmeje svojimi vtipnými scénkami zdôrazňujúcimi bahájsku zásadu jednoty sveta v celej jeho rozmanitosti. Určite nie je bez zaujímavosti, že Omid Djalili má k Slovensku vrúcny vzťah, pretože tu v rokoch 1991 - 1993 býval a vystupoval v divadlách v Bratislave a v Trnave. Vďaka tomuto pobytu dokáže imitovať nielen rozmanité anglické prízvuky menšín žijúcich vo Veľkej Británii, ale aj obstojne hovoriť po slovensky.

Po prvýkrát budeme mať na Slovensku možnosť privítať člena najvyššieho administratívneho orgánu bahájskej viery, Svetového domu spravodlivosti, pána Dr. Firaydouna Javaheriho, ktorý dva dni bude prednášať o úlohe bahájskej viery v 21. storočí a o tom, ako na svet priniesť vytúžený mier a jednotu.

Tretím zaujímavým hosťom letnej školy bude pán Raymond Switzer, kanadský psychológ v súčasnosti pôsobiaci v Maďarsku, ktorého prednášky sa sústredia na otázky výberu životného partnera a šťastného manželstva.

Okrem toho sú pripravené mnohé zaujímavé semináre a diskusie ako aj rozmanité voľnočasové aktivity. Deti budú mať počas školy osobitný program týkajúci sa rozvoja dobrých vlastností a spoznávania duchovného učenia bahájskej viery.

Bahájske spoločenstvo na Slovensku organizuje dvakrát ročne letné a zimné školy, na ktorých je vítaná aj široká verejnosť, už od roku 1991, pričom sa na nich stretávajú nielen účastníci zo Slovenska, ale doslova ľudia z celého sveta so záujmom o bahájsku vieru.

Pozývame vás, aby ste sa na tohtoročnú školu prišli pozrieť a videli, ako funguje jednota v praxi.

Čo s náboženským fanatizmom a predsudkami?

Bratislava, 5. februára 2003 – Svetová verejnosť je nútená, aby sa čoraz serióznejšie zaoberala fenoménom náboženského fanatizmu a z neho v niektorých prípadoch plynúceho terorizmu. Práve preto tisícky predstaviteľov rozličných náboženstiev na svete a desiatky z nich aj na Slovensku dostali posolstvo od najvyššieho orgánu jedného zo svetových náboženstiev, bahájskej viery, v ktorom je vyslovené presvedčenie, „že Boh je jeden a že bez ohľadu na všetku rôznorodosť kultúrneho vyjadrenia a ľudskej interpretácie je i náboženská viera jedna“. Posolstvo rovnako upozorňuje i na nebezpečenstvo náboženských predsudkov a na to, že „s každým ... dňom narastá nebezpečie, že šľahajúce ohne náboženských predsudkov zapália celosvetovú hranicu, ktorej následky sú nepredstaviteľné“.

Mnohí svetoví náboženskí predstavitelia dokument hodnotili vysoko kladne ako posolstvo, ktoré je veľmi potrebné a prichádza v pravý čas: „Príhodné posolstvo. Príhodný čas.“ Povedal profesor Jonathan Sacks, hlavný rabín kongregácií vo Veľkej Británii a Spoločenstve národov. „Stojíme pred najzložitejšou skúškou, ktorú nám Boh dal, a presne toto posolstvo potrebujeme.“ George Carey, Arcibiskup z Canterbury a hlava Anglikánskej cirkvi, v odpovedi na posolstvo, napísal: „Veľmi súhlasím s Vaším názorom, že sa musíme zaoberať otázkou, ako sa rozličné vierovyznania môžu stať hnacím motorom mieru a spravodlivosti. Vyžiada si to veľa úprimných diskusií medzi jednotlivými náboženskými obcami, kým tento cieľ dosiahneme.“ Biharilal Keshavji Tanna, hlava hinduistov v Tanzánii, napísal: „Dokument som si s veľkým záujmom prečítal a myslím si, že obsahuje nesmierne dôležité posolstvo nielen pre vysokých predstaviteľov náboženských skupín, ale aj pre všetkých premýšľajúcich ľudí, na ktorých spočíva povinnosť a zodpovednosť odstraňovania bariér medzi rozličnými skupinami.“

Na Slovensku bolo posolstvo, okrem iných, doručené napríklad arcibiskupovi Mons. Jánovi Sokolovi či generálnemu biskupovi ECAV Doc. Dr. Júliusovi Filovi ako i všetkým ďalším predstaviteľom cirkví a náboženských spoločností. Text posolstva je rozhodne zaujímavý aj pre širokú verejnosť, pretože „predstava, že všetky veľké svetové náboženstvá majú vo svojej podstate a pôvode rovnakú platnosť, je vnímaná inak než procesy zjednocovania, ktoré menia ... sociálne vzťahy ľudstva. Tvrdohlavo jej totiž oponujú hlboko zakotvené vzory bigotného myslenia. ...“ Nielen „náboženskí vodcovia nie sú schopní takto zásadne preorientovať. ... [Náboženstvo] spútavajú ... práve tie dogmy a tvrdenia o privilegovanom prístupe k pravde zodpovedné za vznik niektorých z najtrpkejších konfliktov rozdeľujúcich obyvateľov zeme.“

Prinášame vám aj úplný text tohto zaujímavého posolstva:

[Preklad z angličtiny]

apríl 2002

Náboženským vodcom sveta:

            Trvalé dedičstvo dvadsiateho storočia spočíva v tom, že primälo národy sveta, aby o sebe začali uvažovať ako o členoch jedného ľudského rodu a o zemi ako o svojej spoločnej domovine. Konflikty a násilie síce i naďalej začierňujú obzor, avšak predsudky, ktoré sa predtým zdali byť pre ľudí prirodzené, sa všade poddávajú. Spolu s nimi sa rúcajú i bariéry, ktoré dlho rozdeľovali ľudskú rodinu na babylon nesúrodej kultúrnej, národnostnej či národnej príslušnosti. Skutočnosť, že sa táto zásadná zmena odohrala za natoľko krátke obdobie – z hľadiska historického času doslova zo dňa na deň – poukazuje na záľahu budúcich možností.

Samotným dôvodom existencie organizovaného náboženstva je služba veci bratstva a mieru, a preto je tragédiou, že práve ono až príliš často tvorí jednu z najhrozivejších prekážok vývoja – uveďme obzvlášť bolestnú skutočnosť: dlhodobo zastrešuje fanatizmus. Ako správny orgán jedného zo svetových náboženstiev si považujeme za povinnosť vyzvať k serióznemu zváženiu úlohy, ktorú uvedená problematika pre náboženských vodcov predstavuje. Tento problém, ako i okolnosti z neho vyplývajúce si vyžadujú, aby sme sa vyjadrili otvorene. Sme presvedčení, že spoločná služba Božej vôli zaistí, že naše slová budú prijaté v tom istom duchu dobrej vôle, v akom boli predložené.

             Spomínaná záležitosť sa výrazne ozrejmí, keď uvážime, čo sa dosiahlo na inom poli. V minulosti boli ženy až na pár osamotených výnimiek považované za podradné bytosti, ich podstata bola opradená poverami, bola im upieraná možnosť prejavovať potenciál ľudskej duše a boli odsúdené na úlohu slúžiť potrebám mužov. Určite existujú spoločnosti, kde takéto podmienky pretrvávajú a kde sú dokonca fanaticky obraňované. Z globálneho pohľadu si už však myšlienka rovnoprávnosti pohlaví vo všetkých praktických záležitostiach získala silu všeobecne prijímaného princípu. Má podobnú autoritu vo väčšine akademickej obce i informačných médií. Tento obrat bol natoľko zásadný, že predstavitelia mužskej nadradenosti musia hľadať podporu na okraji politického myslenia.

             Obliehané šíky nacionalizmu čelia podobnému osudu. S každou zažehnanou krízou vo svetovom dianí je pre občana jednoduchšie odlíšiť lásku k vlasti, ktorá život obohacuje, od podrobenia sa zapálenej rétorike zameranej na plodenie nenávisti a zastrašenie ostatných. Dokonca aj tam, kde je výhodou zúčastňovať sa na známych nacionalistických obradoch, často poznamenávajú odozvu verejnosti rozpačité pocity, kým v minulosti išlo o silné presvedčenie a odhodlané nadšenie. Nech sú nedostatky Organizácie spojených národov v jej súčasnej podobe akékoľvek a nech je jej schopnosť organizovať kolektívne vojenské operácie proti agresii akokoľvek obmedzená, nikto si nemôže zmýliť skutočnosť, že fetiš absolútnej národnej zvrchovanosti nastúpil na cestu zániku.

             Rasovým a národnostným predsudkom sa dostalo podobne nelichotivého zaobchádzania zo strany historických procesov. Dejiny už s takýmito zámermi nemajú veľa trpezlivosti. V tejto oblasti bolo odmietnutie minulosti obzvlášť rozhodné. Rasizmus je už v súčasnosti  do takej miery poškvrnený spojením s hrôzami dvadsiateho storočia, že nadobudol povahu duchovnej choroby. Hoci v mnohých častiach sveta prežíva ako spoločenský postoj – ako nádor na životoch významného segmentu ľudstva – rasové predsudky sú v zásade tak veľmi všeobecne odsudzované, že žiadne zoskupenie ľudí sa s ním už nemôže bezpečne stotožňovať.

             Netvrdíme, že temná minulosť pominula a že sa zrazu zrodil nový svet svetla. Obrovské počty ľudí i naďalej znášajú dôsledky hlboko zakorenených predsudkov týkajúcich sa národnosti, pohlavia, národa, kasty a triedy. Všetko poukazuje na to, že takéto neprávosti budú dlhodobo pretrvávať, nakoľko inštitúcie a štandardy, ktoré ľudstvo vytvára, začínajú len pomaly pôsobiť na vytváranie nového poriadku vo vzťahoch a na uľahčovanie situácie utláčaných. Skôr ide o to, že sme prekročili prah, spoza ktorého sa už nedá dosť dobre vrátiť. Základné princípy sa už identifikovali, vyslovili, dostalo sa im značnej publicity a postupne sa stávajú súčasťou inštitúcií schopných zavádzať ich do správania verejnosti. Niet pochýb, že nech je tento zápas akokoľvek zdĺhavý a bolestivý, jeho výsledok prinesie prevrat do vzťahov medzi všetkých národmi, a to na úrovni jednotlivcov.

 *

             Na začiatku dvadsiateho storočia sa zdalo, že predsudky, ktoré asi najpravdepodobnejšie podľahnú sile zmeny, sú predsudky náboženské. Na Západe vedecký pokrok už predtým zasadil ranu niektorým ústredným pilierom bigotnej výlučnosti. V kontexte transformácie toho, ako ľudský rod vníma sám seba, sa najsľubnejšou novou náboženskou udalosťou javilo medzináboženské hnutie. V roku 1893 Svetová kolumbijská výstava prekvapila dokonca aj jej ambicióznych organizátorov tým, že dala podnet k zrodu známeho Parlamentu náboženstiev – predstavy duchovného a morálneho konsenzu, ktorá uchvátila predstavivosť ľudí na všetkých kontinentoch a dokonca sa jej podarilo zatieniť vedecké, technické a obchodné zázraky, ktoré expozícia oslavovala.

             V krátkosti sa zdalo, že pradávne bariéry spadli. Pre vplyvných mysliteľov na poli náboženstva bolo toto zhromaždenie jedinečným, „nevídaným v dejinách sveta“. Význačný hlavný organizátor povedal, že parlament „oslobodil svet od bigotnosti“. S istotou sa predpovedalo, že tvoriví vodcovia sa chopia príležitosti a prebudia v dlhodobo rozdelených náboženských spoločenstvách na zemi ducha bratstva, ktorý by mohol poskytnúť potrebnú morálnu podporu novému svetu blahobytu a pokroku. Na základe takéhoto povzbudenia sa zakorenili a prekvitali medzináboženské hnutia každého druhu. Rozsiahla literatúra v mnohých jazykoch predstavila omnoho širšej verejnosti, veriacim i neveriacim, učenie všetkých hlavných náboženstiev, pričom tohto záujmu sa postupne zhostili rozhlas, televízia, film a neskôr i internet. Vysoké školy zaviedli magisterské štúdium komparatívnej religionistiky. Na konci storočia sa bežnými stávali medzináboženské bohoslužby, ktoré boli len pred pár desaťročiami nemysliteľné.

             Nanešťastie však je jasné, že týmto iniciatívam chýba aj intelektuálna spojitosť, aj duchovná zaangažovanosť. Predstava, že všetky veľké svetové náboženstvá majú vo svojej podstate a pôvode rovnakú platnosť, je vnímaná inak než procesy zjednocovania, ktoré menia zostávajúce sociálne vzťahy ľudstva. Tvrdohlavo jej totiž oponujú hlboko zakotvené vzory bigotného myslenia. Pokrok v postupe rasovej integrácie nie je len výrazom sentimentality či stratégie, ale vyvstáva z uznania toho, že národy na zemi tvoria jediný druh, ktorého rozmanité variácie jednotlivým členom rodu nedávajú žiadnu výhodu, ale  nie sú pre nich ani žiadnym nedostatkom. Emancipácia žien si podobne vyžiadala ochotu zo strany spoločenských inštitúcií a všeobecnej mienky uznať, že niet prijateľných dôvodov – biologických, spoločenských či morálnych – ospravedlňujúcich nepriznanie plnej rovnoprávnosti žien s mužmi a neposkytnutie rovnakých možností na vzdelanie chlapcom aj dievčatám. Ani docenenie príspevku určitých národov k formovaniu vyvíjajúcej sa globálnej civilizácie nepodporuje zdedenú ilúziu, že niektoré národy nemajú veľmi čím k tomuto úsiliu prispieť.

             Vo väčšine prípadov sa náboženskí vodcovia nie sú schopní takto zásadne preorientovať. Iné segmenty spoločnosti prijímajú dôsledky jednoty ľudstva nielen ako nevyhnutný ďalší krok v napredovaní civilizácie, ale ako koniec príslušnosti k niečomu inému než ľudstvu. A toto naša generácia vnáša do tohto kritického okamihu našej spoločnej histórie. A predsa je organizované náboženstvo z väčšej časti na prahu budúcnosti paralyzované. Spútavajú ho práve tie dogmy a tvrdenia o privilegovanom prístupe k pravde zodpovedné za vznik niektorých z najtrpkejších konfliktov rozdeľujúcich obyvateľov zeme.

             Z hľadiska prosperity ľudstva mali zničujúce dôsledky. Istotne netreba podrobne uvádzať hrôzy, ktoré dnes zaplavujú nešťastné obyvateľstvo výbuchmi fanatizmu zahanbujúceho meno náboženstva. Pritom tento fenomén nie je ničím novým. Jedným z mnohých príkladov sú náboženské vojny v Európe v 16. storočí. Na tomto kontinente si vyžiadali životy tridsiatich percent celej populácie. Ťažko povedať, aká bola z dlhodobejšieho hľadiska žatva zo semien zasadených do povedomia ľudí slepými silami bigotného dogmatizmu podnecujúceho spomínané konflikty.

             K tomuto výpočtu treba pridať odňatie života mysle, ktoré viac než akýkoľvek iný faktor obralo náboženstvo o schopnosť jemu vlastnú – hrať rozhodujúcu úlohu pri formovaní svetového diania. Náboženské inštitúcie zabrané do agendy, ktorá rozptyľuje a znižuje ľudskú energiu, boli príliš často hlavnými činiteľmi odradzujúcimi skúmanie reality a využívanie význačných ľudských intelektuálnych schopností. Odsúdenie materializmu alebo terorizmu nie je v skutočnosti žiadnou pomocou pri prekonávaní súčasnej morálnej krízy, pokiaľ sa náboženské inštitúcie nezačú otvorene zaoberať prevzatím zodpovednosti. Táto skutočnosť ponechala zraniteľné veriace masy napospas týmto vplyvom.

             Hoci sú takéto úvahy bolestivé, nie sú ani tak odsúdením organizovaného náboženstva, ako skôr pripomenutím jedinečnej sily, ktorú predstavuje. Ako všetci vieme, náboženstvo siaha ku koreňom motivácie. Keď dostálo duchu a príkladu nadpozemských Bytostí, ktoré svetu dali jeho významné náboženské systémy, v celých populáciách sa prebudila schopnosť milovať, odpúšťať, tvoriť, odvážne sa rozhodovať, prekonávať predsudky, obetovať sa za spoločné dobro a regulovať živočíšne pudy. Niet pochýb, že zárodočnou silou pri zušľachťovaní ľudskej povahy bol vplyv postupného príchodu týchto Prejavov Božstva, ktorý sa tiahne od úsvitu zaznamenanej histórie.

             Táto istá sila, ktorá pôsobila s takým účinkom v minulých dobách, zostáva neuhasiteľnou črtou ľudského povedomia. Napriek všetkým prekážkam a bez rozumného povzbudzovania i naďalej podporuje boj nespočetných miliónov ľudí o prežitie a vo všetkých krajinách dala povstať hrdinom a svätcom, ktorých životy sú najpresvedčivejším dôkazom zásad obsiahnutých v písme jednotlivých náboženstiev. Ako ukazujú dejiny civilizácie, náboženstvo je tiež schopné zásadne ovplyvniť štruktúru spoločenských vzťahov. Dokonca by si bolo ťažké predstaviť akékoľvek zásadné napredovanie civilizácie bez toho, aby sa morálny náboj neodvodzoval od tohto večného zdroja. Je teda predstaviteľné, že prechod k etape vyvrcholenia tisícročného procesu usporadúvania planéty sa dá uskutočniť v duchovnom vákuu? Ak zvrátené ideológie minulého storočia neprispeli ničím iným, minimálne jasne ukázali, že túto potrebu nemožno naplniť alternatívami, ktoré je schopná vymyslieť sila ľudskej vynaliezavosti. 

*

            Dôsledky pre dnešok zhrnul Bahá’u’lláh slovami napísanými pred vyše storočím a v neskorších desaťročiach veľmi rozšírenými:

 Vôbec niet pochýb o tom, že národy sveta bez ohľadu na rasu či náboženstvo získavajú vnuknutie z jedného nebeského Zdroja a podliehajú jednému Bohu. Rozdiely medzi nariadeniami, ktoré dodržiavajú, treba pripísať rôzniacim sa požiadavkám a podmienkam veku, v ktorom boli zjavené. Všetky z nich prikázal Boh a všetky odrážajú Jeho vôľu a zámer, okrem tých niekoľkých, ktoré sú výsledkom ľudskej zvrátenosti. Povstaňte a vyzbrojení silou viery na kúsky rozbite bohov svojich márnych predstáv, ktoré medzi vami rozosievajú svár. Ľnite k tomu, čo vás spája a zjednocuje.

             Takáto výzva nepožaduje zavrhnutie viery v základné pravdy niektorého z veľkých náboženských systémov sveta. Naopak. Viera má vlastný imperatív a vlastný dôvod existencie. To, čomu iní veria – či neveria – nemôže tvoriť autoritu vo vedomí žiadneho jednotlivca, ak sa má nazývať vedomím. Uvedené slová jednoznačne vyzývajú na zrieknutie sa nároku na výlučnosť či konečnosť. Takéto nároky ovíjajú svoje korene okolo života ducha a doposiaľ predstavovali najvýznamnejší faktor udusenia podnetov k jednote a podporovali nenávisť a násilie.      

            Domnievame sa, že práve na túto historickú výzvu musia náboženskí vodcovia zareagovať, ak náboženské vodcovstvo má mať zmysel v globálnej spoločnosti vynárajúcej sa z transformatívnych skúseností dvadsiateho storočia. Je zrejmé, že rastúce počty ľudí si začínajú uvedomovať, že pravda obsiahnutá vo všetkých náboženstvách je vo svojej podstate jedna. Toto povedomie nepochádza z vyriešenia teologických škriepok, ale ako intuitívne povedomie zrodené z neustále sa rozširujúcich skúseností ostatných a z vynárajúceho sa prijatia jednotnosti samotnej ľudskej rodiny. Zo zmätku náboženských doktrín, rituálov a právnych kódexov zdedených zo zmiznutých svetov sa vynára pocit, že duchovný život, podobne ako jednota prejavujúca sa v rozličných národnostiach, rasách a kultúrach, predstavuje jedinú nespútanú realitu rovnako prístupnú pre všetkých. Na to, aby sa táto difúzna a neistá predstava stmelila a efektívne prispievala k budovaniu mierového sveta, musí mať oduševnenú podporu tých, ku ktorým sa masy svetovej populácie obracajú dokonca aj v tejto neskorej hodine.

            Rozhodne medzi hlavnými svetovými náboženskými tradíciami existujú značné rozdiely ohľadom spoločenských prikázaní a spôsobov uctievania. Vzhľadom na tisícky rokov, počas ktorých jednotlivé božské zjavenia reagovali na meniace sa potreby neustále sa vyvíjajúcej civilizácie, tomu sotva môže byť inak. Skutočne sa zdá, že vlastnou črtou písiem väčšiny hlavných náboženstiev je v tej či onej forme zásada evolučnej povahy náboženstva. Morálne sa však nedá ospravedlniť zneužívanie kultúrneho dedičstva, ktoré malo za úlohou obohatiť duchovné zážitky, ako prostriedku na vyvolávanie predsudkov a odcudzenia. Prvoradou úlohou duše vždy bude skúmať realitu, žiť v súlade s pravdami, o ktorých je presvedčená, a priznať plné právo úsiliu ostatných, aby ju skúmali taktiež.

            Možno namietať, že ak by boli všetky veľké náboženstvá uznané ako rovnako Božské čo do pôvodu, malo by to za následok, či minimálne by to podnietilo, konverziu veľkého počtu ľudí z jedného náboženstva na druhé. Či to je pravda alebo nie, má istotne len okrajový význam z hľadiska možnosti, že dejiny sa konečne otvorili pre tých, ktorí sú si vedomí sveta, ktorý prevyšuje tento pozemský svet – a z hľadiska povinnosti, ktorú si toto povedomie vynucuje. Každé z veľkých náboženstiev môže uviesť dojímavé a dôveryhodné svedectvá o svojej schopnosti pestovať mravnosť. Podobne nikto nemôže presvedčivo tvrdiť, že doktríny spojené s určitým konfesijným systémom priniesli viac či menej bigotnosti a povier než iné. V integrujúcom sa svete je prirodzené, že spôsoby reakcií a asociácií budú prechádzať neustálym procesom zmien a úlohou inštitúcií každého druhu je istotne zvážiť to, ako sa tento vývoj dá využiť na to, aby podporoval jednotu. Záruka toho, že výsledok bude nakoniec správny – z hľadiska duchovného, morálneho a spoločenského – spočíva v nezlomnom presvedčení nezaangažovaných más spomedzi obyvateľov zeme o tom, že vesmíru nevládnu ľudské rozmary, ale láskyplná a nepomíňajúca Prozreteľnosť.

            Spolu s rúcaním bariér oddeľujúcich národy zažíva naša doba i rozdrvenie kedysi nepreniknuteľného múru, o ktorom sa ľudia v minulosti domnievali, že bude navždy oddeľovať život v Nebi od života na Zemi. Spisy všetkých náboženstiev vždy učili, že veriaci má v službe ostatným vidieť nielen morálnu povinnosť, ale aj cestu duše k Bohu. Dnes postupne sa meniaca spoločnosť dáva tomuto známemu učeniu novú významovú dimenziu. S tým, ako dávny prísľub, že svet budú podnecovať princípy spravodlivosti, pomaly naberá povahu realistického cieľa, napĺňanie potrieb duše a napĺňanie potrieb spoločnosti budú stále viac vnímané ako recipročné aspekty zrelého duchovného života.

            Ak náboženskí vodcovia povstanú, aby dostáli náročnej úlohe, ktorú toto porozumenie predpokladá, takáto reakcia sa musí začať od uznania toho, že náboženstvo a veda sú dva nevyhnutne potrebné systémy poznania, prostredníctvom ktorých sa vyvíjajú schopnosti vedomia. Tieto základné spôsoby rozumového skúmania reality si ani zďaleka neprotirečia, sú na sebe vzájomne závislé a boli najproduktívnejšie v tých vzácnych, ale šťastných obdobiach dejín, keď bola uznávaná ich komplementárnosť a keď im bolo umožnené spolupracovať. Pochopenie a zručnosti navodené vedeckým pokrokom vždy budú musieť žiadať o duchovné a morálne vedenie, aby sa zaistilo ich správne využitie. Nech je náboženské presvedčenie akokoľvek obľúbené, musí sa ochotne a vďačne podrobiť nestrannej skúške vedeckými metódami.

            Nakoniec prichádzame k otázke, ku ktorej pristupujeme s určitou rezervovanosťou, pretože sa najväčšmi dotýka svedomia. Medzi mnohými pokušeniami ponúkanými svetom nie je prekvapujúca skúška, ktorá sa náboženských vodcov dotýka. Ide o vplývanie na ľudí v otázkach viery. Nikto, kto venuje dlhé roky úprimnému rozjímaniu a štúdiu spisov toho či onoho veľkého náboženstva, nepotrebuje žiadne ďalšie pripomínanie často opakovanej axiómy týkajúcej sa potenciálnej korupcie moci a toho, že tento potenciál sa s nárastom moci zvyšuje. Nezverejnené vnútorné víťazstvá nespočetných kňazov v minulosti  v tejto záležitosti boli bezpochyby jedným z hlavných zdrojov tvorivej sily organizovaného náboženstva a musia sa počítať ako jeden z jeho najvýznačnejších úspechov. V rovnakej miere sa však iní náboženskí vodcovia dali zvábiť svetskou mocou a výhodami, čo tvorilo živnú pôdu pre cynizmus, korupciu a zúfalstvo medzi tými, ktorí to pozorovali. Dôsledky pre schopnosť náboženských vodcov napĺňať svoju spoločenskú zodpovednosť v tomto bode v dejinách netreba ďalej rozvádzať. 

* 

            Pretože sa náboženstvo zaoberá zušľachťovaním charakteru a zosúlaďovaním vzťahov, počas histórie slúžilo ako konečná autorita pri poskytovaní zmyslu života. V každej dobe pestovalo dobro, odsudzovalo zlo a pre tých, ktorí chceli vidieť, predkladalo predstavu do budúcnosti o ešte nezrealizovaných možnostiach. Na základe jeho rád získava rozumná duša povzbudenie pri prekonávaní obmedzení vytváraných svetom a napĺňaní seba samej. Ako už samotné meno napovedá, náboženstvo bolo zároveň hlavnou silou spájajúcou rozličné národy do stále väčších a zložitejších spoločností, v ktorých schopnosti jednotlivca sa uvoľňujú a nachádzajú vyjadrenie. Veľkou výhodou súčasnosti je perspektíva, ktorá umožňuje celému ľudskému rodu, aby hľadel na tento civilizačný proces ako na jediný fenomén – neustále stretávanie sa nášho sveta so svetom Božím.

             Pre bahájske spoločenstvo je táto perspektíva inšpiráciou. Už od doby svojho vzniku rozhodne podporovalo medzináboženské aktivity. Okrem radostných stretnutí, ktoré takéto aktivity vytvárajú, vidia baháji v úsilí rozličných náboženstiev o vzájomné zblíženie reakciu na Božiu vôľu pre ľudský rod, ktorý vstupuje do spoločnej dospelosti. Členovia nášho spoločenstva budú i naďalej pomáhať, ako sa len bude dať. Avšak svojím partnerom v tomto spoločnom úsilí musíme jasne oznámiť svoje presvedčenie, že ak má medzináboženský dialóg zmysluplne prispieť k vyliečeniu chorôb, ktoré zúfalé ľudstvo sužujú, treba sa teraz úprimne a bez ďalšieho otáľania vyrovnať s dôsledkami premosťujúcej pravdy, ktorá toto hnutie povolala k životu: že Boh je jeden a že bez ohľadu na všetku rôznorodosť kultúrneho vyjadrenia a ľudskej interpretácie je i náboženská viera jedna.

            S každým uplynuvším dňom narastá nebezpečie, že šľahajúce ohne náboženských predsudkov zapália celosvetovú hranicu, ktorej následky sú nepredstaviteľné. Takéto nebezpečenstvo nedokážu svetské vlády bez pomoci prekonať. Taktiež by sme si nemali nahovárať, že samotný apel na vzájomnú toleranciu dokáže uhasiť antagonizmus, ktorý tvrdí, že má súhlas od Boha. Táto kríza vyzýva náboženských vodcov, aby sa tak jednoznačne rozlúčili s minulosťou, ako sa to stalo vtedy, keď sa otvorila pre spoločnosť cesta k riešeniu rovnako zhubných predsudkov týkajúcich sa rasy, pohlavia a národa. Ak totiž majú právo vplývať na ľudí, v otázkach svedomia toto právo spočíva hlavne v službe blahobytu ľudstva. V tomto najrozhodujúcejšom bode v dejinách civilizácie nemôže byť potreba takejto služby o nič jasnejšia. „Blahobyt ľudstva, jeho mier a bezpečie, nemožno dosiahnuť,“ nalieha Bahá’u’lláh, „pokiaľ nebude pevne ustanovená jeho jednota.“

            SVETOVÝ DOM SPRAVODLIVOSTI