Rodinný život

Základom rodiny v bahájskom ponímaní je monogamné manželstvo, ktoré uzatvárajú snúbenci pred dvoma svedkami vyslovením sobášneho verša. Výber manželského partnera je ponechaný na snúbencoch, pričom môže ísť o príslušníkov akéhokoľvek náboženstva. Pred sobášom je potrebný súhlas žijúcich rodičov – táto zásada má za úlohu podporiť jednotnosť rodiny. Pri uzatváraní manželstva sa vyžaduje iba vyslovenie jednej stanovenej vety - manželského sľubu, zvyšok obradu závisí od rozhodnutia snúbencov. Bahá´u´lláh ako prvý Boží Posol ustanovuje monogamiu. Rozvod je povolený, ale Bahá´u´lláh od neho veľmi odradzuje a vraví, že baháji by mali vyvinúť nadľudské úsilie na to, aby rozvodu zabránili.

Rodičia sa už počas tehotenstva modlia za svoje deti a po ich narodení ich vedú k modlitbe, rozjímaniu, uvažovaniu o hodnote svojich skutkov a čítaniu posvätných spisov. Ďalej spolu študujú učenie bahájskej viery týkajúce sa všetkých aspektov života tak, aby sa podľa neho mohli riadiť v každodennom živote. Spoločne sa v rodinách oslavujú bahájske sväté dni (spolu 9 dní pripomínajúcich rozličné, väčšinou historické, okamihy v dejinách bahájskej viery) a zúčastňujú sa oslavy začiatku bahájskeho mesiaca – slávnosť 19 dní.

Pri výchove detí v bahájskych rodinách sa považuje za dôležité naučiť deti, aby nezávisle hľadali pravdu a dokázali skúmať realitu samy pre seba. Deti sú dospelé vo veku 15 rokov. Vtedy začnú byť samy zodpovedné za svoj duchovný život a môžu si samy zvoliť svoje náboženstvo. Rodičia vedú deti k oceňovaniu rozmanitosti na našej planéte, či už sa táto rozmanitosť týka rozličných rás, kultúr či názorov. Baháji sa snažia vychovávať svoje deti v náboženskom prostredí tak, aby deti získali čo najviac dobrých vlastností a návykov. Zdôrazňuje sa spoločný pôvod všetkých náboženstiev, existencia jedného Boha spoločného pre všetky vierovyznania, postupne sa deti dozvedajú o zakladateľoch všetkých hlavných svetových náboženstiev a učia sa o ich prínose. Bahá´u´lláh upozorňuje, že náboženská výchova detí nesmie viesť k fanatizmu. Významnú časť výchovy tvorí presvedčenie, že „… základ ľudského šťastia spočíva v duchovnom správaní.“ Preto sa veľa času venuje vedeniu detí ku kladným osobným vlastnostiam, z ktorých za najdôležitejšiu sa považuje pravdovravnosť.

V rodinách sa využíva konzultácia ako spôsob pozitívnej komunikácie, ktorá vedie k hľadaniu riešení výhodných pre všetky zúčastnené strany.

Prečítajte si viac rovnoprávnom postavení žien v bahájskej viere.

Individuálna duchovná aktivita

Bahá´u´láh hovorí o nevyhnutnosti rozvoja duchovných schopností človeka a tento rozvoj je zodpovednosťou každého jednotlivca. Smerodajné sú v tomto smere posvätné spisy bahájskej viery, nie inštitúcie. Inštitúciám taktiež nie je dané právo žiadnym spôsobom veriacich pri vykonávaní duchovných povinností kontrolovať, pretože jednotlivci sú v tomto smere zodpovední jedine voči Bohu. Bahá´u´lláhove spisy poskytujú návod na duchovný rozvoj, ktorý zahŕňa každodennú modlitbu, rozjímanie o posvätných spisoch a svojich skutkoch, každoročný pôst, konanie dobrých skutkov a snahu o rozvoj duchovných vlastností, zlepšovanie okolitého sveta, službu všetkým ľuďom a pomoc pri rozvoji civilizácie. Za súčasť duchovných aktivít sa považuje i práca vykonávaná v duchu služby. Veľký význam sa pripisuje vzdelaniu a nadobúdaniu užitočných vedomostí a oboznamovaniu ľudí s Bahá´u´lláhovým posolstvom.

Fungovanie a činnosť spoločenstva

Činnosť spoločenstva riadia na základe spoločnej konzultácie volené orgány. Každý jednotlivec má možnosť prispievať svojimi návrhmi pre činnosť spoločenstva. Tá sa sústreďuje na zlepšenie života jednotlivcov a spoločnosti bez ohľadu na náboženskú príslušnosť. Aktivít bahájskeho spoločenstva sa preto môžu zúčastniť ľudia každého vierovyznania. Ide v prvom rade o aktivity, ktoré majú za úlohu skvalitniť duchovný život ľudí, a to prostredníctvom spoločného štúdia spisov a zamýšľania sa nad tým, ako posvätné spisy uplatňovať v praxi, spoločných duchovných stretnutí pri modlitbe a čítaní zo posvätných spisov (čo môže zahŕňať aj spisy rozličných svetových náboženstiev) a duchovného vzdelávania detí smerujúceho k osvojeniu si základných duchovných návykov, kladných vlastnosti, zručností pre vzájomnú spoluprácu a vedenie k morálnemu správaniu. Zduchovnenie života jednotlivcov sa potom odráža v snahe o riešenie problémov spoločnosti. Tieto sa často nepovažujú za doménu náboženstva, ale Bahá´u´lláh hovorí o tom, že všetky v skutočnosti majú duchovnú podstatu, a preto si vyžadujú duchovné riešenie.

Každé spoločenstvo ďalej organizuje aj ďalšie podujatia, ktoré zodpovedajú záujmu a predstavám členov spoločenstva. Na Slovensku sa napríklad baháji pravidelne stretávajú na tzv. letných a zimných školách, ktorých programom sú prednášky, semináre, umelecké a voľnočasové aktivity súvisiace s bahájskym učením.

Náboženské obrady

Bahá´u´lláh priniesol učenie o odstránení nepotrebných, prázdnych rituálov, obradov či dogiem. Prvoradé je úprimné individuálne vyjadrenie viery. Bahájska viera nemá obrad, s ktorým sa spájalo narodenie dieťaťa či prijatie viery. Členstvo v bahájskom spoločenstve je podmienené výhradne vierou v Bahá´u´lláha a v učenie bahájskej viery. Sobáš sa uskutočňuje za prítomnosti dvoch svedkov a pozostáva z vyslovenia sobášneho verša, ktorý zjavil Bahá´u´lláh. Zvyšok sobáša, príp. hostina, je ponechaná na snúbencoch. Podobne aj rodičia môžu osláviť príchod dieťaťa podľa vlastných predstáv. Pri pohrebe sa odrieka modlitba za zosnulého a ďalej pohreb prebieha podľa želania zosnulého, príp. pozostalých. Členom spoločenstva sa odporúča zúčastňovať tzv. slávností 19 dní, ktoré sa konajú na začiatku každého bahájskeho mesiaca – bahájsky kalendár má 19 mesiacov. Ani pri slávnostiach 19 dní neexistujú obrady - tieto slávnosti majú duchovnú časť, počas ktorej odznejú modlitby a úryvky zo svätých spisov, konzultačnú časť, v ktorej je priestor na konzultáciu o spoločných aktivitách spoločenstva a návrhy pre budúce fungovanie, a spoločenskú časť, ktorá má za úlohu umožniť členom spoločenstva, aby sa lepšie spoznali a rozvíjali vzájomné vzťahy. Ďalej sa v spoločenstvách  slávia (bez akéhokoľvek obradu) sväté dni, o priebehu ktorých sa predtým spoločne konzultuje.

Posvätné spisy a ich úloha v živote človeka

V bahájskej viere sa objavujú archetypy známe z predchádzajúcej náboženskej histórie: postava Zvestovateľa (Báb – 1819 – 1850) pripravujúca ľudí na príchod ústrednej postavy - Bahá’u’lláha (1817 – 1892). Kánon posvätných spisov tvoria autentické texty zjavené Bábom a Bahá’u’lláhom. K tomu ešte ako komplementárne texty pristupujú spisy ‘Abdu’l-Bahu (1844 – 1921) a Shoghiho Effendiho (1897 – 1957) – obaja z nich zosobňovali autoritatívny učiteľský úrad, t. j. mali právo autoritatívne interpretovať zjavené texty. Úmrtím Shoghiho Effendiho sa autoritatívna interpretácia skončila. Od tej doby je možná výlučne individuálna interpretácia, ktorá slúži len jednotlivcom, ale nemá všeobecný záväzný charakter. Zdrojom práva do budúcnosti je suplementárna legislatíva medzinárodného voleného deväťčlenného orgánu bahájskej viery – Svetového domu spravodlivosti. Tento orgán má Bahá’u’lláhom danú právomoc vytvárať legislatívu „vo všetkých otázkach, ,ktoré neboli výslovne zjavené v knihe´“. Vzhľadom na bahájske učenie o postupnom  zjavovaní náboženskej pravdy jedným Bohom považujú baháji aj knihy iných náboženstiev za posvätné: „Nebeské knihy – Bibliu, Korán a iné Sväté spisy – nám Boh dáva, aby nás viedli na cestu božských cností, lásky, spravodlivosti a mieru.“

Spomedzi všetkých Bahá’u’lláhových spisov sa výnimočná dôležitosť pripisuje Kitáb-i-aqdas – Najsvätejšej knihe – označovanej za „Chartu budúcej celosvetovej civilizácie“. Čo do obsahu, „Kitáb-i-aqdas potvrdzuje platnosť veľkých minulých náboženstiev, a tým znovu dosvedčuje večné pravdy, ktoré vyslovili všetci božskí poslovia: jedinosť Boha, lásku k blížnemu a morálny zmysel pozemského života.“

Úlohou posvätných textov má byť v prvom rade transformovať ľudské životy - Bahá’u’lláh uvádza, že prišiel, aby zmenil srdcia ľudí a ich správanie vďaka zjaveniu Slova Božieho. Slovo Božie je toho, na rozdiel od slov filozofov, skutočne schopné, pretože so sebou prináša aj potrebnú duchovnú energiu na uskutočnenie takejto transformácie.

Posvätné spisy bahájskej viery „slúžia ... rozmanitým účelom: vnášajú do ľudskej spoločnosti pokoj, pozdvihujú normy ľudského správania, zvyšujú rozsah ľudského porozumenia a zduchovňujú život každého jednotlivca.“ Posvätné spisy obsahujú základy bahájskej dogmatiky v otázkach morálky, etiky, Božej zmluvy, ľudskej slobody, ako i predpisy týkajúce sa modlitby, pôstu, púte, kalendára, sobáša a predpisov súvisiacich s pohrebom. Okrem toho sú po prvýkrát v náboženskej histórii priamo v Svätom texte uvedené inštitúcie, ktoré majú spoločenstvo riadiť – ide o volené orgány fungujúce na princípe konzultácie. Trestné právo, zohľadňujúce aj metafyzickú dimenziu života, sa zmieňuje o trestoch za vraždu, podpaľačstvo, cudzoložstvo a krádež v budúcej spoločnosti a je postavené na myšlienke spravodlivosti – princípe „odmeny a trestu“ ako „pilieroch poriadku“.

Prečítajte si o tejto téme viac...