|

Manželia Donovalovci a ich dve deti.
|
Rozhovor
V mnohých mestách na Slovensku
žijú baháji. Snažia sa uplatňovať princípy bahájskej viery vo svojom každodennom
živote. Inak tomu nie je ani s Martinou a Andrejom Donovalovcami z Banskej Bystrice. A
práve ich sme požiadali o krátky rozhovor.
Povedzte na úvod niečo o sebe…
Martina: Obaja pochádzame z Banskej
Bystrice, máme 25 rokov. Manžel obchoduje a ja som momentálne už štvrtý rok na
materskej dovolenke, teraz s naším druhým dieťatkom - dcérkou Martou. Starší syn
Adamko chodí do škôlky.
Ako dlho ste už baháji?
Andrej: S bahájskou vierou sme sa
prvýkrát stretli v roku 1993 a manželke sa hneď veľmi zapáčila a zanedlho sa stala
bahájkou. Ja som sa po dôkladnom preskúmaní viery pripojil k spoločenstvu o rok
neskôr.
Prečo ste prijali bahájsku vieru?
Martina: Lebo
hovorí o jednote Boha a Jeho Poslov, a teda uznáva božský pôvod všetkých
náboženstiev. Andrej bol vychovávaný ku kresťanstvu a ja ateisticky.
Obaja sme v jej učení našli pokrok. Pochopili sme sled a nadväznosť náboženstiev
a ich vyústenie do jednej viery, ktorá spája ľudí na celom svete.
Andrej: V bahájskej viere preto
neexistujú žiadne predsudky, či už by sa týkali vierovyznania, farby pleti,
spoločenskej triedy, či vzdelania. Myšlienka, že takéto predsudky pramenia z
nedostatku vedomostí o tých druhých a z tradícií minulosti, nás veľmi zaujala.
Potešilo nás, že ako baháj nesmiete odmietať určitú skupinu ľudí, ba naopak,
učíte sa prejavovať každému lásku a dokázať ju tiež prijímať. Učenie
bahájskej viery o duši a duchovnej podstate človeka je pre človeka tejto doby jasné a
uspokojujúce. A navyše hovorí, že každý človek na svete je schopný ho pochopiť, a
preto v našej viere neexistujú vodcovia, ktorí by mali autoritu, vyššie postavenie
ako ostatní alebo by lepšie chápali vieru.
Ako sa zmenil váš život, odkedy ste baháji?
Martina: V prvom rade sme začali
prehodnocovať svoj život a postoje a snažíme sa o to doteraz. To, čo sa v
spoločnosti považuje za „normálne", nemusí byť vždy dobré a prospešné.
Snažíme sa byť otvorení pre nové poznávanie a upierať svoje myšlienky stále
vyššie, na vznešené a dôstojné ciele. Začali sme si uvedomovať, že hľadanie
chýb v druhých a kritizovanie všetkého naokolo nemôže nikdy nikomu pomôcť a že
tak nemôžeme byť šťastní.
Andrej: V ľuďoch sa snažíme nachádzať
dobré vlastnosti a uvedomovať si, že každý sme v živote zažili niečo iné, že sme
mali rôzne príležitosti a vychádzame z rozličných prostredí a že to vôbec
nevadí, dokonca sa tak navzájom môžete obohacovať a lepšie chápať. Priateľstvo je
pre nás osobne najvzácnejšia hodnota. Tiež vieme, že každý moment, ktorý v živote
máme, môžeme využiť na tento cieľ, kdekoľvek sme a čokoľvek robíme.
Je ťažké žiť podľa bahájskych zásad?
Andrej: Úprimne povedané, áno, je to
ťažké. Bahájske učenie je určitým spôsobom revolúciou v správaní človeka v tom
dobrom slova zmysle. Ale je to zároveň krásne, lebo ťažkosti, ktoré z toho
vyplývajú, sa snažíme brať ako podnet, ako sa stať lepším človekom a pochopiť
lepšie zmysel svojho života. Nemali by sme to robiť kvôli odmenám alebo trestom a ani
nás nikto nekontroluje, ale chceme to tak robiť, lebo sme presvedčení, že tieto
zásady sú prejavom vznešenosti človeka a pomáhajú nám svoj život viesť bezpečne
a dôstojne. Veríme, že život je stvorený na to, aby sa prejavila láska a vzájomná
podpora, a nie aby si ľudia ubližovali a ponižovali sa, pretože človek určite nie je
zvieraťom a je schopný rešpektovať pravidlá, ak rozumie, k čomu vedú.
Čo by ste odkázali svojim spoluobčanom?
Martina: Bahájska viera nie je niečo
cudzie, exotické a neprirodzené, čo k nám prišlo zbúrať všetky dobré tradície,
ktoré sme počas histórie nadobudli. Práve naopak, posilňuje a oživuje ich. Učenie
našej viery sa neuveriteľne rýchlo šíri po celom svete, pretože je určené a ľahko
prístupné pre každého človeka na tejto Zemi. Podľa L. N. Tolstého je to
najčistejšia forma náboženstva a ľudia pochádzajúci z rôznych náboženských,
národných či kultúrnych pozadí, ktorí sa s ním zoznamujú, si to uvedomujú.
Slováci majú vyvinutý silný zmysel pre spravodlivosť, sú citliví a vnímaví voči
duchovným hodnotám, a preto by mali preskúmať toto učenie, aby sa sami presvedčili,
že ich samotných i našu krajinu rozhodne obohatí a pomôže jej napredovaniu.
 |
. |