Shoghi Effendi (1896 - 1957)

Z hľadiska histórie svetových náboženstiev sa bahájska viera vyznačuje niekoľkými mimoriadnymi a pozoruhodnými črtami. Jednou z nich je i skutočnosť, že bahájska viera sa ani po stopäťdesiatich rokoch svojej existencie nerozštiepila. Nestalo sa tak vďaka tomu, že Bahá’u’lláh po prvýkrát v dejinách jednoznačne prostredníctvom Závetu určil Svojho nástupcu, ‘Abdu’l-Bahu, ktorý mal po Jeho smrti ako jediný právo vysvetľovať Bahá’u’lláhovo učenie a viesť bahájske spoločenstvo.

Podobne zabezpečil jednotnosť bahájskeho spoločenstva i ‘Abdu’l-Bahá, a to tak, že vo Svojom Závete menoval Svojho najstaršieho vnuka, Shoghiho Effendiho (1896 – 1957) za Svojho právoplatného nástupcu. Tak sa po ‘Abdu’l-Bahovej smrti v roku 1921 Shoghi Effendi stal strážcom bahájskej viery a viedol bahájske spoločenstvo až do roku 1957.

To, že bahájska viera zostala i po ‘Abdu’l-Bahovej smrti celistvá a jednotná, bolo prvoradým, ale zďaleka nie jediným úspechom Shoghiho Effendiho. Shoghi Effendi dokázal počas svojho pôsobenia inšpirovať veriacich do tej miery, že rozšírili bahájsku vieru do všetkých krajín sveta. Pre bahájov, ale i pre ostatných ľudí, bol zdrojom neustáleho povzbudenia a lásky ako i príkladom nesebeckej služby. Na jeho podnet začali okolo posvätných miest v Izraeli vznikať nádherné záhrady, za jeho pôsobenia sa o viere dozvedelo mnoho vysokých štátnych predstaviteľov, medzi nimi i dvaja československí prezidenti, pričom bahájsku vieru prijala prvá kráľovná na svete, a v mnohých krajinách sa jej dostalo oficiálneho uznania. Okrem toho Shoghi Effendi v nespočetných listoch objasnil Bahá’u’lláhovo učenie a obdaril svet unikátnymi prekladmi tých najzákladnejších Bahá’u’lláhových spisov.

Shoghi Effendi zomrel v roku 1957 v Londýne, kde je aj pochovaný.