„Vskutku vedz, že duša je znamením Božím, nebeským drahokamom, ktorého skutočnú podobu nepochopili ani tí najučenejší z ľudí a ktorého záhady nemá nádej odhaliť ani akokoľvek bystrá myseľ.“ – Bahá’u’lláh

Duša človeka

Základnou podstatou každého človeka je inteligentná a nesmrteľná duša, ktorá „sa úplne vymyká usporiadaniu hmotného stvorenia”. Bahá’u’lláh používa na vysvetlenie vzťahu medzi dušou a telom metaforu slnka: „Ľudská duša je slncom, ktoré rozjasňuje telo a z ktorého získava život, a tak by sa na ňu malo nazerať.”

Práve vďaka využívaniu schopností duše človek napreduje. ‘Abdu’l­Bahá povedal, že duša „môže objavovať podstatu vecí, chápať zvláštnosti bytostí a prenikať do tajomstiev bytia. Všetky vedné odbory, poznanie, umenie, divy, inštitúcie, objavy a činnosti pochádzajú z uplatňovania inteligencie rozumovej duše“.

Božské prívlastky dokážeme odrážať do takej miery, do akej sa nám podarí očistiť si srdce a myseľ. Pomáha nám pri tom úprimná modlitba k Bohu, snaha pochopiť a uplatňovať sväté spisy v každodennom živote, nadobúdanie poznania, úsilie zlepšiť svoje správanie a prekonávať skúšky i ťažkosti, ako aj nezištná služba ľudstvu.

Keď na tomto svete príde smrť, duša sa od tela oddelí a ďalej sa rozvíja na večnej ceste k dokonalosti.

„Keď má v sebe duša život ducha, prináša dobré plody a stane sa božským stromom.“ ‘Abdu’l‑Bahá