Život štedrého dávania
„Tak sa každý z vás môže stať sťaby sviecou vrhajúcou svoje svetlo, stredobodom príťažlivosti vždy, keď sa ľudia stretnú, a z vás potom rovnako ako zo záhona kvietia môžu stúpať ľúbezné vône.“ – ‘Abdu’l­Bahá

Život štedrého dávania

Podobne ako je úlohou sviece dávať svetlo, ľudská duša bola stvorená, aby sa štedro rozdávala. Svoj najvznešenejší cieľ napĺňame tak, že žijeme životom služby a venujeme svoj čas, energiu, poznanie a finančné prostriedky.

Popud k štedrosti pramení z lásky k Bohu. Keď sa nám srdce naplní touto láskou, štedrosť sa začne prirodzene prejavovať v našom správaní. Keď ostatným slúžime z lásky k Bohu, našou motiváciou nie je ani nádej, že sa nám dostane uznania alebo odmeny, ani strach z trestu. Služba ľudstvu v sebe zahŕňa pokoru a odpútanosť, a nie sledovanie vlastných záujmov či predvádzanie sa.

Shoghi Effendi napísal: „Musíme byť ako fontána či prameň, ktorý neustále vyprázdňuje všetko, čo má, a neustále sa z neviditeľného zdroja dopĺňa. Neustále dávať pre dobro našich blížnych bez obavy z chudoby a spoliehať sa na nezlyhávajúcu štedrosť Zdroja všetkého bohatstva a všetkého dobra – toto je tajomstvo správneho života.“

„Medzi Moje prídomky patrí dávať a byť štedrý. Blažený je ten, kto sa Mojimi cnosťami ozdobí.” Bahá’u’lláh