Zmysel života

Každé náboženstvo sa snaží ľuďom poskytnúť odpoveď na otázku, aký je zmysel života. V bahájskej viere je týchto odpovedí niekoľko. Prvou je, že človek by sa mal snažiť poznať, milovať a uctievať Boha, rozvíjať svoje duchovné a duševné schopnosti prostredníctvom modlitby, rozjímania a prehlbovania svojich znalostí o Božom učení. Duchovný rozvoj jednotlivca však v žiadnom prípade nevylučuje záujem o dianie v spoločnosti. Preto druhou odpoveďou je to, že by sa mal snažiť, aby pomohol rozvoju spoločnosti a civilizácie, aby sa zasadil o odstránenie utrpenia ľudí, aby svoje schopnosti využil pre dobro celého ľudstva, aby podporoval jednotu ľudstva. V záujme toho Bahá´u´lláh prináša mnoho spoločenských zásad, ktoré majú napomôcť vyriešeniu problémov, ktorým ľudstvo čelí. Treťou odpoveďou je úloha jednotlivca získavať a zdokonaľovať svoje dobré vlastnosti. Inými slovami ide o rozvoj duše za tým cieľom, aby sa pripravila na život po smrti. S týmto je spojená aj štvrtá odpoveď na otázku, čo je zmyslom života: je ním aj služba a pomoc ostatným ľuďom.

Podľa bahájskej viery obsahuje učenie každého náboženstva dve neoddeliteľné zložky. Jednou je duchovné učenie, ktoré je nemenné a ktoré je vo svojej podstate spoločné pre všetky náboženstvá. Sem patrí učenie o jedinosti Boha, láske k Bohu, láske k blížnemu, dôležitosti modlitby, zbožnosti a rozvíjania duchovnosti, morálnom zmysle pozemského života atď.

Druhú zložku predstavuje učenie spoločenské. To sa zaoberá vzťahom jednotlivca a spoločnosti a vzťahmi medzi jednotlivcami. Pretože zakladatelia náboženstiev toto učenie vždy prispôsobovali potrebám doby, v ktorej žili, jednotlivé náboženstvá sa od seba líšia práve spoločenským učením.

Dôležitou súčasťou bahájskej viery je teda okrem duchovného učenia i spoločenské učenie. Duchovné učenie bahájskej viery kladie dôraz na rozvoj duchovných vlastností jednotlivca (napríklad: pravdovravnosti, čestnosti, spravodlivosti, trpezlivosti a podobne) a okrem už spomínaných zásad obsahuje i príkaz priateliť sa s nasledovníkmi všetkých náboženstiev, ctiť si rodičov, neželať iným to, čo neželáme sebe, študovať umenia a vedy, ktoré sú pre ľudstvo užitočné, odlíšiť sa od ostatných prostredníctvom dobrých skutkov. Súčasť duchovného učenia tvoria tiež rozličné zákazy od zákazu vraždy, krádeže, polygamie, omamných látok, krutosti voči zvieratám, ohovárania a konfliktov až po zákaz fanatizmu a pýchy.

Čo sa týka spoločenského učenia, ide o zásady a princípy, ktoré majú za úlohu napomôcť rozvoju spoločnosti a zlepšiť tak život každého jednotlivca. Bahá’u’lláhove „spoločenské zákony sú pozmenené tak, aby vyhovovali nadchádzajúcej dobe, a sú určené na to, aby ľudstvo priviedli k svetovej civilizácii, ktorej nádheru si teraz sotva dokážeme predstaviť“. Od doby, keď Bahá’u’lláh ako prvý tieto zásady vyslovil, uplynulo viac než sto rokov, počas ktorých sa mnohé z nich stali samozrejmou súčasťou zásad mnohých inštitúcií (ako napríklad OSN) i väčšiny demokratických štátov.

Medzi spomínané zásady patrí:

• zjednotenie ľudstva a docenenie prínosu všetkých kultúr a národov

• rovnocennosť všetkých rás a národností

• podstata všetkých náboženstiev je tá istá, jednotlivé náboženstvá boli ľudstvu postupne zjavované jedným Bohom

• viera musí byť v súlade s vedou

• každý človek by mal pravdu hľadať nezávisle

• rovnoprávnosť mužov a žien

• odstránenie všetkých predsudkov

• vytvorenie alebo ustanovenie jednotného svetového pomocného jazyka a písma

• ustanovenie trvalého celosvetového mieru

• dostupné vzdelanie pre všetkých ľudí na celom svete

• vyriešenie ekonomických problémov pomocou duchovných princípov

• odstránenie extrémov chudoby a bohatstva

• globálne riešenie ekologických problémov ľudstva

• „Prvotným cieľom podnecujúcim Božiu vieru ... je ... posilňovať ducha lásky a bratstva medzi ľuďmi.“

• náboženstvo má byť „príčinou a prostriedkom spoločného úsilia a úspechov ľudstva“

• Za prostriedok duchovného rozvoja bahájske učenie považuje modlitbu, rozjímanie o posvätných spisoch a svojich skutkoch, pôst, konanie dobrých skutkov a snahu o rozvoj duchovných vlastností, zlepšovanie okolitého sveta, službu všetkým ľuďom a pomoc pri rozvoji civilizácie. Za súčasť duchovných aktivít sa považuje i práca v zamestnaní poctivo vykonávaná v duchu služby.

• „Viera znamená vedomé poznanie a konanie dobrých skutkov.“

„Zámerom jediného pravého Boha, keď sa prejaví, je zvolať celé ľudstvo ku pravdovravnosti a úprimnosti, k zbožnosti a dôveryhodnosti, k odovzdanosti a podriadenosti sa Vôli Božej, k zhovievavosti a láskavosti, k spravodlivosti a múdrosti. Jeho cieľom je odieť každého človeka do plášťa svätej povahy a ozdobiť ho ornamentom svätých a dobrých skutkov."

Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, str. 299

[Zmyslom života je] „získavať cnosti. … až kým z ríše zvierat nevstúpime do sveta ľudstva a nebudeme obdarení rozumom, vynaliezavosťou a silou ducha."

´Abdu´l-Bahá, Paris Talks, str. 177

Aký je zmysel náboženstva a viery?

„Prvotným cieľom podnecujúcim Božiu vieru a Jeho viera je ochraňovať záujmy ľudského rodu, podporovať jeho jednotu a posilňovať ducha lásky a bratstva medzi ľuďmi."

Bahá´u´lláh, Tablets of Bahá´u´lláh, str. 168

„Náboženstvo je najmocnejším prostriedkom na ustanovenie poriadku na svete a pre mierové nažívanie tých, ktorí tu prebývajú... Náboženstvo je žiarivým svetlom a nedobytnou pevnosťou na ochranu a pre blahobyt národov sveta..."

Bahá´u´lláh, The World Order of Bahá´u´lláh, str. 186-187

„Viera je magnetom, ktorý priťahuje požehnanie Milosrdného. Služba je magnetom, ktorý priťahuje nebeskú silu."

´Abdu´l-Bahá