Modlitba a meditácia

Ó služobník Môj, nôť verše Božie, ktoré si dostal, tak, ako ich nôtili tí, ktorí sa k Nemu priblížili. Tak bude môcť ľúbeznosť tvojho nápevu roznietiť tvoju vlastnú dušu a prilákať srdcia všetkých ľudí. Keď niekto bude v súkromí svojej komnaty odriekať verše Bohom zjavené, rozptýlení anjeli nadovšetko Mocného do diaľav roznesú vôňu slov, ktoré jeho ústa vyrieknu, a spôsobia, že sa srdce každého spravodlivého človeka rozbúši. I keď si sprvu možno nebude vedomý ich účinku, skrze milosť, ktorá mu je udeľovaná, predsa skôr či neskôr musia mať na jeho dušu vplyv. Tak boli ustanovené záhady zjavenia Božieho z vôle Toho, kto je Zdroj moci a múdrosti. (Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, CXXXVI)

Každé ráno i večer odriekajte verše Božie... Nehrďte sa tým, že veľa čítate verše, či tým, že nocou i dňom konáte záľahu zbožných skutkov. Pretože, ak by človek prečítal jediný verš radostne a žiarivo, bolo by to preňho lepšie, než keby otupene prečítal všetky sväté knihy Boha, Pomocníka v nebezpečí, Sebedostačujúceho. Čítajte posvätné verše tak, aby vás nepremohla únava a malomyseľnosť. Nenakladajte si na dušu to, čo ju unaví a zaťaží, ale skôr to, čo ju odľahčí a povznesie, aby sa na perutiach božských veršov mohla vznášať k Miestu rozbresku Jeho prejavených znamení. Toto vás priblíži k Bohu, kiež by ste to chápali! (Bahá’u’lláh, Kitáb-i-aqdas, str. 76)

Modlitba je najlepší stav človeka, pretože sa vtedy spája s Bohom. Modlitba vskutku udeľuje život, obzvlášť, keď sa človek modlí v súkromí a v čase, keď je oslobodený od denných starostí, napríklad o polnoci. (‘Abdu’l-Bahá, Selections from the Writings of ‘Abdu’l-Bahá)

V najvyššej modlitbe sa ľudia modlia len pre lásku k Bohu, nie preto, že sa Ho boja alebo že sa boja pekla, či preto, že dúfajú v milosť alebo v nebo... Keď sa človek zamiluje do ľudskej bytosti, je pre neho nemožné nespomínať meno svojho milovaného. O čo je potom ťažšie nespomínať meno Božie, ak človek začal milovať Boha... Duchovný človek nenachádza potešenie v ničom inom než v spomínaní Boha. (‘Abdu’l-Bahá, citovaný v J. E. Esslemont, Bahá’u’lláh and the New Era)

Modlitba a rozjímanie sú veľmi dôležité faktory pri prehlbovaní duchovného života človeka, ale ruka v ruke musí s nimi ísť aj aktivita a príklad, pretože sú ich hmatateľnými výsledkami. Oboje sú podstatné. (Z listu napísaného v mene Shoghiho Effendiho jednotlivému veriacemu, 15. mája 1944)

Povinné modlitby sú záväzné, pretože napomáhajú človeku, aby bol pokorný a poddajný, aby obrátil tvár k Bohu a uctieval Ho. Pomocou takejto modlitby sa človek zhovára s Bohom, snaží sa k Nemu priblížiť, rozpráva sa s pravým Milovaným svojho srdca a dospieva do duchovných úrovní. (‘Abdu’l-Bahá, z tabuľky preloženej z perzštiny)

Všetka chvála buď Bohu, ktorý zjavil zákon povinnej modlitby ako pripomienku pre Svojich služobníkov a nariadil im postiť sa, aby tí, ktorí vlastnia prostriedky, spoznali trápenie a strasti núdznych. (Bahá’u’lláh, citovaný v kompilácii The Importance of Obligatory Prayer and Fasting, str.1)

Ponorte sa do oceánu Mojich slov, aby ste mohli odhaliť jeho tajomstvá a objaviť všetky perly múdrosti ukrývajúce sa v jeho hlbinách. (Bahá’u’lláh, Kitáb-i-aqdas, str. 88)

Ó brat, mali by sme otvoriť oči, rozjímať o Jeho Slove a hľadať ochrannú tôňu Prejavov Božích. Potom nás azda neomylné rady knihy budú varovať a azda budeme dbať na varovania zaznamenané vo svätých tabuľkách. (Bahá’u’lláh, Kitáb-i-íqán, str. 140)

Rozjímaj nad tým, čo sme ti zjavili, aby si mohol odhaliť zámer Boha, tvojho Pána a Pána všetkých svetov. V týchto slovách boli uložené záhady Božskej múdrosti... (Bahá’u’lláh, Bahá’u’lláhove tabuľky zjavené po Kitáb-i-aqdas, Suriy-i-Vafá)

Keby človek v srdci premýšľal o tom, čo Pero Najvyššieho zjavilo a keby zakúsil onú lahodnosť, istotne by zistil, že sa zbavil vlastných túžob a oslobodil sa od nich a že je úplne podrobený vôli nadovšetko Mocného. Šťastný je ten, kto také vysoké postavenie dosiahol, a neochudobnil sa o takú štedrú milosť. (Bahá’u’lláh, Výber Bahá’u’lláhových spisov, CLXIV)

Sväté miesta sú nepochybne stredom, ktorým prúdi Božia milosť, pretože keď človek vstúpi na osvietené miesta spojené so životmi mučeníkov a svätých duší a fyzicky a duchovne si ich uctí, jeho srdcom pohne veľká nežnosť. (‘Abdu’l-Bahá, z tabuľky)

Ó služobníci moji! Ste stromami Mojej záhrady. Musíte vydávať dobré a úžasné plody, aby ste z nich mali prospech vy sami ako aj iní. Každému teda prislúcha, aby sa venoval remeslám a povolaniam, pretože v nich tkvie tajomstvo bohatstva, ó ľudia porozumenia! Veď výsledky závisia od prostriedkov a milosť Božia vám bude úplne stačiť. Stromy, ktoré plody nerodia, boli a vždy budú len na oheň. (Bahá’u’lláh, Skryté slová, z perzštiny, č. 80)

Práca vykonávaná v duchu služby je najvyššou formou uctievania... (‘Abdu’l-Bahá on Divine Philosophy, str. 83)