Odpoveď na volanie Bahá’u’lláha

„Čo je potrebné? Láska k ľudstvu, úprimnosť ku všetkým, zrkadlenie jednoty ľudského sveta, dobročinnosť, roznecovanie ohňa lásky k Bohu v sebe, poznávanie Boha a dodržiavanie toho, čo povedie k prospechu človeka.“ ‘Abdu’l-Bahá

Podľa bahájskeho učenia sú zušľachťovanie povahy človeka a služba ľudstvu dvoma neoddeliteľnými stránkami života. V liste napísanom v mene Shoghiho Effendiho sa uvádza:

„Ľudské srdce nemôžeme oddeliť od okolitého prostredia a povedať, že keď sa jedno z toho napraví, všetko sa zlepší. Človek je so svetom vzájomne spätý. Vnútorný život človeka vplýva na okolie a sám je ním hlboko ovplyvnený. Jedno pôsobí na druhé a každá trvalá zmena v živote človeka je výsledkom vzájomných reakcií.“

Baháji si vo svetle týchto slov uvedomujú dvojaký účel, ktorý charakterizuje ich život: venovať sa vlastnému duchovnému a intelektuálnemu rastu a prispievať k premene spoločnosti.

Tento dvojaký účel pomáha bahájom formovať ich snahy vo všetkých oblastiach života. Každý deň sa majú snažiť nielen modliť sa a premýšľať nad svojím osobným životom, ale aj vnášať do svojho okolia ducha uctievania. Baháji majú nielen prehlbovať svoje vedomosti o viere, ale aj deliť sa o Bahá’u’lláhovo učenie s inými ľuďmi.

Sú povzbudzovaní k tomu, aby sa nielen naučili odolávať nutkaniu ega, ale sa aj odvážne a pokorne snažili meniť tendencie kultúry, ktorá vyzdvihuje osobné uspokojenie a nahlodáva základy solidarity medzi ľuďmi.