Kráčame po duchovnej ceste

„Nech je každé ráno lepšie ako večer a nech je každý zajtrajšok bohatší ako včerajšok.“ Bahá’u’lláh

Bahájske učenie zdôrazňuje, že každý človek je zodpovedný za svoj duchovný rozvoj. Hoci máme bahájske inštitúcie, ktorých úlohou je usmerňovať energiu a schopnosti spoločenstva, ktorého život sa nesie v duchu srdečnej konzultácie a povzbudenia, zodpovednosť za duchovný rast leží v zásade na pleciach každého veriaceho. Bahájska viera nemá duchovenstvo. V spoločenstve veriacich nenájdeme kazateľa ani zhromaždenie, ktorému by kázal. Podobne v jeho čele nestoja učení jednotlivci s právomocou vysvetľovať spisy.

Kráčanie po duchovnej ceste je téma, ktorú baháji pri svojich aktivitách a konzultáciách nepretržite skúmajú. Určité aspekty sú zrejmé: to, že sústrediť sa len na seba samého je kontraproduktívne, že po tejto ceste treba kráčať v spoločnosti iných ‒ pričom každý dáva a prijíma lásku, pomoc a povzbudenie, že treba vedome odolávať tendencii skĺznuť do samoľúbosti a že pre pokrok je nevyhnutná pokora.

Žiadny človek, ktorý kráča po duchovnej ceste, nemôže tvrdiť, že je dokonalý. Zároveň však nemôžeme tvrdiť, že zachovávanie jasne vyslovených ideálov a princípov nie je možné. Všetci baháji by sa mali každý deň čoraz väčšmi usilovať, aby vo svojom živote odrážali štandard správania, ktorý Bahá’u’lláh opísal, bez ohľadu na to, aké náročné sa to môže zdať.