Meditácia
Ľudská bytosť má schopnosť rozjímať, ktorou sa odlišuje od ostatného stvorenia. Ľudský pokrok – duchovný, materiálny alebo sociálny – by nebol možný bez uvažovania a rozjímania. Bahá’u’lláh vraví: „Zdrojom remesiel, vedy a umenia je schopnosť uvažovať.“ 1
Bahájske spisy nepredpisujú žiadne fixné postupy pre meditáciu. Je však zrejmé, že nech už má akúkoľvek formu, ide o sústredené uvažovanie. Pomocou meditácie môže človek získať nové hodnotné náhľady na abstraktné a praktické veci. Avšak klásť prílišný dôraz na každú myšlienku, ktorá sa počas tohto procesu objaví, môže byť kontraproduktívne. Niektoré myšlienky sa dajú len málo využiť, alebo sú úplne na nič. Sú ako „vlny, ktoré sa bez úžitku vzdúvajú na mori. No ak sa schopnosť rozjímať ponorí do vnútorného svetla a je charakterizovaná božskými atribútmi, výsledok sa dostaví.“ 2
„Každé ráno i večer odriekajte verše Božie,“ znie Bahá’u’lláhova rada, životne dôležitá pre bahájsky život. Avšak nabáda nás, aby sme sa nechválili tým, koľko svätých spisov sme prečítali, hovoriac, že „ak by človek prečítal jediný verš radostne a žiarivo, bolo by to preňho lepšie, než keby otupene prečítal všetky sväté knihy Boha.“ 3 V tom istom odseku varuje pred takým čítaním posvätných veršov, ktoré by viedlo k únave: „Nenakladajte si na dušu to, čo ju unaví a zaťaží, ale skôr to, čo ju odľahčí a povznesie, aby sa na perutiach božských veršov mohla vznášať k Miestu rozbresku Jeho prejavených znamení. To vás priblíži k Bohu, kiež by ste to chápali!“ 4
Keď každodenne čítame sväté spisy, dáva nám to prirodzenú príležitosť rozjímať nad hlbokými konceptami a uvažovať nad tým, ako by sa dali aplikovať na náš vlastný život a charakter, ako aj v úsilí prispieť k pokroku spoločnosti. Takáto meditácia pomáha človeku, aby dbal na Bahá’u’lláhovu radu: „Nech je každé ráno lepšie ako večer a každý zajtrajšok bohatší ako včerajšok.“ 5