„Tak sa každý z vás môže stať sťaby sviecou vrhajúcou svoje svetlo, stredobodom príťažlivosti vždy, keď sa ľudia stretnú, a z vás potom rovnako ako zo záhona kvietia môžu stúpať ľúbezné vône.“ – ‘Abdu’l‑Bahá

Život štedrého dávania

Ľudská duša bola stvorená na to, aby štedro dávala, rovnako tak ako je úlohou sviečky svietiť. Najvyšší zmysel svojej existencie napĺňame vtedy, keď počas svojho života slúžime druhým a rozdávame svoj čas, energiu, znalosti a finančné zdroje.

Impulz dávať pramení z lásky k Bohu. Keď nám srdce začne prekypovať touto láskou, naše správanie sa začne vyznačovať štedrosťou. Keď slúžime druhým z lásky k Bohu, nemotivuje nás ani túžba po uznaní a odmene, ani strach z trestu. Život oddaný službe pre ľudstvo sa vyznačuje pokorou a odpútanosťou, nie sebeckými záujmami a okázalým správaním sa.

Shoghi Effendi napísal: „Musíme byť ako fontána či prameň, ktorý neustále vyprázdňuje všetko, čo má, a neustále sa z neviditeľného zdroja dopĺňa. Neustále dávať pre dobro našich blížnych bez obavy z chudoby a spoliehať sa na nezlyhávajúcu štedrosť Zdroja všetkého bohatstva a všetkého dobra – toto je tajomstvo správneho života.“


„Medzi Moje prídomky patrí dávať a byť štedrý. Blažený je ten, kto sa Mojimi cnosťami ozdobí.“ Bahá’u’lláh