Štedrosť ako súčasť našej povahy

„Medzi Moje prídomky patrí dávať a byť štedrým,“ napísal Bahá’u’lláh. „Blažený je ten, kto sa Mojimi cnosťami ozdobí.“ 1

Ľudská duša bola stvorená na to, aby štedro dávala, rovnako tak ako je úlohou sviečky svietiť. Najvyšší zmysel svojej existencie napĺňame vtedy, keď počas svojho života slúžime druhým a rozdávame svoj čas, energiu, znalosti a finančné zdroje. „Musíte vydávať dobré a úžasné plody, aby ste z nich mali prospech vy sami ako aj iní.“ 2

‘Abdu’l‑Bahá napísal: „Česť a pocta človeka spočíva v tom, že sa spomedzi všetkých más ľudí na svete stane zdrojom spoločenského dobra. “ 3 Samozrejme, snaha slúžiť ľudstvu prináša veľa výziev. Ak sa rozhodneme žiť život vyznačujúci sa službou, musíme byť ochotní niekedy prekonávať ťažkosti. Takáto obeť však nie je príčinou smútku, prináša skôr radosť – treba prijať určité nepohodlie pre blahobyt a šťastie druhých, zrieknuť sa toho, čo je nižšie, pre to, čo je vyššie. Ako povedal ‘Abdu’l‑Bahá, „keď umrie ego,“ potom môže „začať vyžarovať Božie svetlo.“ 4

Impulz dávať pramení z lásky k Bohu. Keď nám srdce začne prekypovať touto láskou, naše správanie sa začne vyznačovať štedrosťou. Keď slúžime druhým z lásky k Bohu, nemotivuje nás ani túžba po uznaní a odmene, ani strach z trestu. Život oddaný službe pre ľudstvo sa vyznačuje pokorou a odpútanosťou, nie sebeckými záujmami a okázalým správaním sa. „Obdar ma Svojou milosťou, aby som mohol slúžiť Tvojim milovaným,“ znejú slová známej modlitby od ‘Abdu’l‑Bahu. „Daj mi piť z kalicha sebazabudnutia, jeho rúchom ma odej a ponor ma do jeho oceánu. Učiň ma prachom na ceste Svojich milovaných.“ 5

Bahá’u’lláh nám takto radí: „Buď veľkorysý v blahobyte a vďačný v nešťastí. Buď hoden dôvery svojho blížneho a hľaď naňho s jasnou a priateľskou tvárou. Buď pokladom chudobnému, nabádaním pre bohatého, odpoveďou na plač núdzneho, dodržovateľom posvätnosti svojho sľubu. V úsudku buď nestranný a v reči opatrný. K nikomu nebuď nespravodlivý a všetkým ľuďom preukazuj miernosť. Buď lampou pre tých, ktorí kráčajú v temnotách, buď radosťou zarmútenému, morom smädnému, prístavom nešťastnému, pomocníkom a ochrancom obeti útlaku. Nech sa všetky tvoje skutky vyznačujú čestnosťou a bezúhonnosťou. Buď domovom pre cudzinca, balzamom pre trpiaceho, pevnou vežou pre utečenca. Buď očami pre nevidiaceho a svetlom vedenia pre nohy chybujúceho. Buď ozdobou na tvári pravdy, korunou na čele vernosti, pilierom chrámu spravodlivosti, dychom života telu ľudstva, zástavou zástupu spravodlivosti, žiarou nad obzorom cnosti, kvapkou rosy pre prsť ľudského srdca, archou na oceáne poznania, slnkom na nebi štedrosti, drahokamom na diadéme múdrosti, žiariacim svetlom na nebeskej klenbe svojho pokolenia, ovocím na strome pokory.“ 6

  1. Bahá’u’lláh, Skryté slová, z perzštiny, č. 49 

  2. Bahá’u’lláh, Skryté slová, z perzštiny, č. 80 

  3. ‘Abdu’l‑Bahá, The Secret of Divine Civilization 

  4. ‘Abdu’l‑Bahá, Selections from the Writings of ‘Abdu’l‑Bahá 

  5. ‘Abdu’l‑Bahá, Selections from the Writings of ‘Abdu’l‑Bahá 

  6. Bahá’u’lláh, Epištola Synovi Vlka, str. 84